výhody registrácie

Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jer 6, 1-30

1 (KAT) Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.
1 (WLC) הָעִ֣זוּ ׀ בְּנֵ֣י בִניָמִ֗ן מִקֶּ֙רֶב֙ יְר֣וּשָׁלִַ֔ם וּבִתְקֹ֙ועַ֙ תִּקְע֣וּ שֹׁופָ֔ר וְעַל־בֵּ֥ית הַכֶּ֖רֶם שְׂא֣וּ מַשְׂאֵ֑ת כִּ֥י רָעָ֛ה נִשְׁקְפָ֥ה מִצָּפֹ֖ון וְשֶׁ֥בֶר גָּדֹֽול׃
1 (B21) "Synové Benjamínovi, prchněte, z Jeruzaléma utečte! V Tekoji na roh zatrubte, dejte znamení nad Bet-keremem: Od severu se blíží neštěstí, strašné ničení!

2 (KAT) Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.
2 (WLC) הַנָּוָה֙ וְהַמְּעֻנָּגָ֔ה דָּמִ֖יתִי בַּת־צִיֹּֽון׃
2 (B21) Ta přelíbezná pastvina, Dcera sionská, bude zničena.

3 (KAT) Prídu k nej pastieri so svojím stádom, postavia vôkol nej stany a každý vypasie svoj úsek.
3 (WLC) אֵלֶ֛יהָ יָבֹ֥אוּ רֹעִ֖ים וְעֶדְרֵיהֶ֑ם תָּקְע֨וּ עָלֶ֤יהָ אֹהָלִים֙ סָבִ֔יב רָע֖וּ אִ֥ישׁ אֶת־יָדֹֽו׃
3 (B21) Přitáhnou k ní pastýři se svými stády, postaví své stany kolem ní a každý spase, na co natrefí.

4 (KAT) „Chystajte proti nej boj! Hor’ sa, tiahnime cez poludnie! Beda nám, veď skláňa sa deň a večerné tiene sa predlžujú!
4 (WLC) קַדְּשׁ֤וּ עָלֶ֙יהָ֙ מִלְחָמָ֔ה ק֖וּמוּ וְנַעֲלֶ֣ה בַֽצָּהֳרָ֑יִם אֹ֥וי לָ֙נוּ֙ כִּי־פָנָ֣ה הַיֹּ֔ום כִּ֥י יִנָּט֖וּ צִלְלֵי־עָֽרֶב׃
4 (B21) ‚Připravte se k boji proti ní! Zaútočíme o poledni!' ‚Běda, den už se nachýlil, večer už vrhá dlouhý stín.'

5 (KAT) Hor’ sa, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!“
5 (WLC) ק֚וּמוּ וְנַעֲלֶ֣ה בַלָּ֔יְלָה וְנַשְׁחִ֖יתָה אַרְמְנֹותֶֽיהָ׃ ס
5 (B21) ‚Zaútočíme tedy v noci! Zboříme jejich pevnosti!'"

6 (KAT) Lebo takto vraví Pán zástupov: „Vytínajte stromy, stavajte násyp proti Jeruzalemu. Je mestom navštívenia: je v ňom samé násilie.
6 (WLC) כִּ֣י כֹ֤ה אָמַר֙ יְהוָ֣ה צְבָאֹ֔ות כִּרְת֣וּ עֵצָ֔ה וְשִׁפְכ֥וּ עַל־יְרוּשָׁלִַ֖ם סֹלְלָ֑ה הִ֚יא הָעִ֣יר הָפְקַ֔ד כֻּלָּ֖הּ עֹ֥שֶׁק בְּקִרְבָּֽהּ׃
6 (B21) Tak praví Hospodin zástupů: "Kácejte les, proti Jeruzalému násep navršte! To je to město, které čeká trest - je naplněné útlakem!

7 (KAT) Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy.
7 (WLC) כְּהָקִ֥יר [בְּוֵר כ] (בַּ֙יִר֙ ק) מֵימֶ֔יהָ כֵּ֖ן הֵקֵ֣רָה רָעָתָ֑הּ חָמָ֣ס וָ֠שֹׁד יִשָּׁ֨מַע בָּ֧הּ עַל־פָּנַ֛י תָּמִ֖יד חֳלִ֥י וּמַכָּֽה׃
7 (B21) Jako ze studny tryská voda, tak z toho města tryská zloba. Útlak a zhouba se v něm rozléhá, jeho bolesti a rány mám stále před očima.

8 (KAT) Prijmiže výstrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla duša, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu.“
8 (WLC) הִוָּסְרִי֙ יְר֣וּשָׁלִַ֔ם פֶּן־תֵּקַ֥ע נַפְשִׁ֖י מִמֵּ֑ךְ פֶּן־אֲשִׂימֵ֣ךְ שְׁמָמָ֔ה אֶ֖רֶץ לֹ֥וא נֹושָֽׁבָה׃ פ
8 (B21) Jeruzaléme, nech se napravit, jinak se od tebe odvrátím; jinak tě obrátím v sutiny, v zemi, jež není k bydlení."

9 (KAT) Toto hovorí Pán zástupov: „Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!“
9 (WLC) כֹּ֤ה אָמַר֙ יְהֹוָ֣ה צְבָאֹ֔ות עֹולֵ֛ל יְעֹולְל֥וּ כַגֶּ֖פֶן שְׁאֵרִ֣ית יִשְׂרָאֵ֑ל הָשֵׁב֙ יָדְךָ֔ כְּבֹוצֵ֖ר עַל־סַלְסִלֹּֽות׃
9 (B21) Tak praví Hospodin zástupů: "Proberte pozůstatek Izraele, jako když se paběrkuje vinice. Znovu prohrábni její ratolesti, jako když vinař sbírá hrozny."

10 (KAT) Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu.
10 (WLC) עַל־מִ֨י אֲדַבְּרָ֤ה וְאָעִ֙ידָה֙ וְיִשְׁמָ֔עוּ הִנֵּה֙ עֲרֵלָ֣ה אָזְנָ֔ם וְלֹ֥א יוּכְל֖וּ לְהַקְשִׁ֑יב הִנֵּ֣ה דְבַר־יְהוָ֗ה הָיָ֥ה לָהֶ֛ם לְחֶרְפָּ֖ה לֹ֥א יַחְפְּצוּ־בֹֽו׃
10 (B21) S kým ale mohu mluvit, koho varovat, aby slyšeli? Hle, mají neobřezané uši, vůbec neposlouchají! Hle, Hospodinovo slovo je uráží, nelíbí se jim!

11 (KAT) Plný som Pánovho hnevu, zunovalo sa mi zdržovať ho. „Vylejem ho na deti na ulici aj na hlúčok mladíkov. Áno, i muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek.
11 (WLC) וְאֵת֩ חֲמַ֨ת יְהוָ֤ה ׀ מָלֵ֙אתִי֙ נִלְאֵ֣יתִי הָכִ֔יל שְׁפֹ֤ךְ עַל־עֹולָל֙ בַּח֔וּץ וְעַ֛ל סֹ֥וד בַּחוּרִ֖ים יַחְדָּ֑ו כִּֽי־גַם־אִ֤ישׁ עִם־אִשָּׁה֙ יִלָּכֵ֔דוּ זָקֵ֖ן עִם־מְלֵ֥א יָמִֽים׃
11 (B21) Jsem plný Hospodinova hněvu, zadržovat už ho nemohu. "Vylij ho tedy na děti v ulicích i tam, kde se baví mládenci. Vždyť budou zachváceni muži i s ženami, ba i starci, kteří dožili své dny.

12 (KAT) Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny,“ hovorí Pán.
12 (WLC) וְנָסַ֤בּוּ בָֽתֵּיהֶם֙ לַאֲחֵרִ֔ים שָׂדֹ֥ות וְנָשִׁ֖ים יַחְדָּ֑ו כִּֽי־אַטֶּ֧ה אֶת־יָדִ֛י עַל־יֹשְׁבֵ֥י הָאָ֖רֶץ נְאֻם־יְהוָֽה׃
12 (B21) Jejich domy pak připadnou jiným spolu s poli a ženami, až vztáhnu ruku na všechny, kdo žijí v této zemi, praví Hospodin.

13 (KAT) Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod.
13 (WLC) כִּ֤י מִקְּטַנָּם֙ וְעַד־גְּדֹולָ֔ם כֻּלֹּ֖ו בֹּוצֵ֣עַ בָּ֑צַע וּמִנָּבִיא֙ וְעַד־כֹּהֵ֔ן כֻּלֹּ֖ו עֹ֥שֶׂה שָּֽׁקֶר׃
13 (B21) Vždyť od nejmenších až po největší každý jen hledá mrzký zisk; od proroků až po kněží každý jen podvádí.

14 (KAT) Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: „Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!
14 (WLC) וַֽיְרַפְּא֞וּ אֶת־שֶׁ֤בֶר עַמִּי֙ עַל־נְקַלָּ֔ה לֵאמֹ֖ר שָׁלֹ֣ום ׀ שָׁלֹ֑ום וְאֵ֖ין שָׁלֹֽום׃
14 (B21) Můj těžce poraněný lid léčí ledabylými slovy: ‚Klid, jen klid' - jenže klid není!

15 (KAT) Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. „Preto padnú s tými, čo budú padať, klesnú, až ich navštívim“ - hovorí Pán.
15 (WLC) הֹבִ֕ישׁוּ כִּ֥י תֹועֵבָ֖ה עָשׂ֑וּ גַּם־בֹּ֣ושׁ לֹֽא־יֵבֹ֗ושׁוּ גַּם־הַכְלִים֙ לֹ֣א יָדָ֔עוּ לָכֵ֞ן יִפְּל֧וּ בַנֹּפְלִ֛ים בְּעֵת־פְּקַדְתִּ֥ים יִכָּשְׁל֖וּ אָמַ֥ר יְהוָֽה׃ ס
15 (B21) Copak se za své ohavnosti nestydí? Ne, oni stud vůbec neznají, ani se nezačervenají. Proto padnou mezi padlými, zhroutí se v čas zúčtování, praví Hospodin."

16 (KAT) Toto hovorí Pán: „Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu.“ Ale povedali: „Nepôjdeme!“
16 (WLC) כֹּ֣ה אָמַ֣ר יְהוָ֡ה עִמְדוּ֩ עַל־דְּרָכִ֨ים וּרְא֜וּ וְשַׁאֲל֣וּ ׀ לִנְתִבֹ֣ות עֹולָ֗ם אֵי־זֶ֨ה דֶ֤רֶךְ הַטֹּוב֙ וּלְכוּ־בָ֔הּ וּמִצְא֥וּ מַרְגֹּ֖ועַ לְנַפְשְׁכֶ֑ם וַיֹּאמְר֖וּ לֹ֥א נֵלֵֽךְ׃
16 (B21) Tak praví Hospodin: "Zastavte se na cestách, rozhlédněte se, ptejte se po stezkách pradávných: Kde je ta dobrá cesta? Po ní jděte a vaše duše najdou odpočinutí. Vy jste však řekli: ‚Nepůjdem!'

17 (KAT) Postavil som nad vás strážcov: „Pozorujte na hlas trúby!“ Ale povedali: „Nebudeme pozorovať.“
17 (WLC) וַהֲקִמֹתִ֤י עֲלֵיכֶם֙ צֹפִ֔ים הַקְשִׁ֖יבוּ לְקֹ֣ול שֹׁופָ֑ר וַיֹּאמְר֖וּ לֹ֥א נַקְשִֽׁיב׃
17 (B21) Ustanovil jsem nad vámi strážné: Dávejte pozor na zvuk polnice. Vy jste však řekli: ‚Nechceme!'

18 (KAT) Preto počujte, národy a ktorí pasiete ich stáda!
18 (WLC) לָכֵ֖ן שִׁמְע֣וּ הַגֹּויִ֑ם וּדְעִ֥י עֵדָ֖ה אֶת־אֲשֶׁר־בָּֽם׃
18 (B21) Proto, národy, slyšte a buďte svědkové toho, co se jim stane.

19 (KAT) Počuj, zem: „Hľa, ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli!
19 (WLC) שִׁמְעִ֣י הָאָ֔רֶץ הִנֵּ֨ה אָנֹכִ֜י מֵבִ֥יא רָעָ֛ה אֶל־הָעָ֥ם הַזֶּ֖ה פְּרִ֣י מַחְשְׁבֹותָ֑ם כִּ֤י עַל־דְּבָרַי֙ לֹ֣א הִקְשִׁ֔יבוּ וְתֹורָתִ֖י וַיִּמְאֲסוּ־בָֽהּ׃
19 (B21) Slyš, země: Hle, přivádím na tento lid neštěstí, ovoce toho, jak smýšleli, neboť má slova neposlouchali a můj Zákon zavrhli.

20 (KAT) Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia.“
20 (WLC) לָמָּה־זֶּ֨ה לִ֤י לְבֹונָה֙ מִשְּׁבָ֣א תָבֹ֔וא וְקָנֶ֥ה הַטֹּ֖וב מֵאֶ֣רֶץ מֶרְחָ֑ק עֹלֹֽותֵיכֶם֙ לֹ֣א לְרָצֹ֔ון וְזִבְחֵיכֶ֖ם לֹא־עָ֥רְבוּ לִֽי׃ ס
20 (B21) K čemu je mi to kadidlo ze Sáby, k čemu vonný puškvorec z dálné ciziny? Nemohu přijmout vaše zápaly, vaše oběti se mi nelíbí!"

21 (KAT) Preto takto hovorí Pán: „Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky a potknú sa na nich otcovia a synovia naraz, občan a priateľ zahynú.“
21 (WLC) לָכֵ֗ן כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה הִנְנִ֥י נֹתֵ֛ן אֶל־הָעָ֥ם הַזֶּ֖ה מִכְשֹׁלִ֑ים וְכָ֣שְׁלוּ בָ֠ם אָבֹ֨ות וּבָנִ֥ים יַחְדָּ֛ו שָׁכֵ֥ן וְרֵעֹ֖ו [יֹאבֵדוּ כ] (וְאָבָֽדוּ׃ ק) פ
21 (B21) Nuže, tak praví Hospodin: "Hle, kladu tomuto lidu překážky, o které klopýtnou rodiče i děti, zahynou přátelé i sousedi."

22 (KAT) Toto hovorí Pán: „Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
22 (WLC) כֹּ֚ה אָמַ֣ר יְהוָ֔ה הִנֵּ֛ה עַ֥ם בָּ֖א מֵאֶ֣רֶץ צָפֹ֑ון וְגֹ֣וי גָּדֹ֔ול יֵעֹ֖ור מִיַּרְכְּתֵי־אָֽרֶץ׃
22 (B21) Tak praví Hospodin: "Hle, ze země na severu vojsko přichází, od konců světa zvedá se národ mohutný!

23 (KAT) Držia kušu a kopiju, ukrutní sú a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Sionská.“
23 (WLC) קֶ֣שֶׁת וְכִידֹ֞ון יַחֲזִ֗יקוּ אַכְזָרִ֥י הוּא֙ וְלֹ֣א יְרַחֵ֔מוּ קֹולָם֙ כַּיָּ֣ם יֶהֱמֶ֔ה וְעַל־סוּסִ֖ים יִרְכָּ֑בוּ עָר֗וּךְ כְּאִישׁ֙ לַמִּלְחָמָ֔ה עָלַ֖יִךְ בַּת־צִיֹּֽון׃
23 (B21) Jsou vyzbrojeni luky a šavlemi, jsou krutí a soucit neznají, burácejí jak mořské vlny, ženou se na koních. Jak jeden muž jsou sšikovaní do boje, Dcero sionská, proti tobě!"

24 (KAT) „Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku.“
24 (WLC) שָׁמַ֥עְנוּ אֶת־שָׁמְעֹ֖ו רָפ֣וּ יָדֵ֑ינוּ צָרָה֙ הֶחֱזִיקַ֔תְנוּ חִ֖יל כַּיֹּולֵדָֽה׃
24 (B21) Jakmile jsme o nich slyšeli, ruce nám ochably. Jsme přemoženi úzkostí, jako když na rodičku přijdou bolesti.

25 (KAT) Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol.
25 (WLC) אַל־ [תֵּצְאִי כ] (תֵּֽצְאוּ֙ ק) הַשָּׂדֶ֔ה וּבַדֶּ֖רֶךְ אַל־ [תֵּלֵכִי כ] (תֵּלֵ֑כוּ ק) כִּ֚י חֶ֣רֶב לְאֹיֵ֔ב מָגֹ֖ור מִסָּבִֽיב׃
25 (B21) Nevycházejte na pole! Na cestu nevyrážejte! Nepřítel třímá meč! Hrůza všude kolem!

26 (KAT) Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!
26 (WLC) בַּת־עַמִּ֤י חִגְרִי־שָׂק֙ וְהִתְפַּלְּשִׁ֣י בָאֵ֔פֶר אֵ֤בֶל יָחִיד֙ עֲשִׂ֣י לָ֔ךְ מִסְפַּ֖ד תַּמְרוּרִ֑ים כִּ֣י פִתְאֹ֔ם יָבֹ֥א הַשֹּׁדֵ֖ד עָלֵֽינוּ׃
26 (B21) Můj lide, obleč se pytlem, svíjej se v popelu, naříkej jako nad jedináčkem v nejtrpčím smutku - vždyť na nás táhne zhoubce a v okamžiku bude tu!

27 (KAT) Ustanovil som ťa za vyzvedača pre svoj ľud, aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.
27 (WLC) בָּחֹ֛ון נְתַתִּ֥יךָ בְעַמִּ֖י מִבְצָ֑ר וְתֵדַ֕ע וּבָחַנְתָּ֖ אֶת־דַּרְכָּֽם׃
27 (B21) "Učinil jsem tě ve svém lidu prubířem, abys ho zkoumal a vyzkoušel, abys prověřil ryzost jejich cest.

28 (KAT) Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.
28 (WLC) כֻּלָּם֙ סָרֵ֣י סֹֽורְרִ֔ים הֹלְכֵ֥י רָכִ֖יל נְחֹ֣שֶׁת וּבַרְזֶ֑ל כֻּלָּ֥ם מַשְׁחִיתִ֖ים הֵֽמָּה׃
28 (B21) Všichni jsou to zatvrzelí buřiči, jako by byli z bronzu nebo železa; pomlouvají, kudy chodí, všichni jsou zvrhlost sama.

29 (KAT) Mech horí, v ohni mizne olovo, roztápač roztápa nadarmo: zločincov nemožno vylúčiť.
29 (WLC) נָחַ֣ר מַפֻּ֔חַ [מֵאִשְׁתַּם כ] (מֵאֵ֖שׁ ק) (תַּ֣ם ק) עֹפָ֑רֶת לַשָּׁוְא֙ צָרַ֣ף צָרֹ֔וף וְרָעִ֖ים לֹ֥א נִתָּֽקוּ׃
29 (B21) Měchy dmýchají naplno, oheň už pohltil všechno olovo, to přetavování však bylo nadarmo; zlo se nevyčistilo.

30 (KAT) Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.
30 (WLC) כֶּ֣סֶף נִמְאָ֔ס קָרְא֖וּ לָהֶ֑ם כִּֽי־מָאַ֥ס יְהוָ֖ה בָּהֶֽם׃ פ
30 (B21) Odpad po stříbru - tak se jmenují, protože Hospodin je odhodil."


Jer 6, 1-30





Verš 1
Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.
Jer 1:13 - Pán sa ma pýtal po druhý raz toto: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím kypiaci hrniec a jeho ústie je od severu.“

Verš 9
Toto hovorí Pán zástupov: „Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!“
Iz 24:13 - Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

Verš 10
Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu.
Jer 7:26 - ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia.

Verš 12
Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny,“ hovorí Pán.
Dt 28:30 - Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať.

Verš 13
Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod.
Iz 56:11 - A sú to psi chamtiví, nepoznajú sýtosti. A to sú pastieri, čo nevedia chápať. Každý ide svojou cestou, každý za svojím ziskom, až do posledného.
Jer 8:10 - Preto oddám ich ženy iným, ich polia podmaniteľom, veď od najmenšieho po najväčšieho sú ziskuchtiví všetci a od prorokov až po kňazov všetci pášu podvod.

Verš 14
Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: „Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!
Jer 8:11 - Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: »Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet.
Ez 13:10 - Preto, hej, preto, že zaviedli môj ľud; vravia: »Pokoj!«, hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou.

Verš 16
Toto hovorí Pán: „Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu.“ Ale povedali: „Nepôjdeme!“
Mt 11:29 - Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Verš 20
Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia.“
Iz 1:11 - „Načo mi množstvo vašich obetí? - hovorí Pán. Nasýtený som zápalmi baranov a tukom kŕmnych teliec; v krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie.
Iz 66:3 - Kto poráža vola - zabije človeka, kto poráža ovcu - škrtí psa, kto obetuje pokrm - krv bravčovú, kto páli tymian - žehná modlu. Keď si oni volia vlastné chodníky a v ich ošklivostiach sa im kochá duša,
Am 5:21 - „Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nevoňajú mi vaše zhromaždenia.
Mi 6:6 - „S čím mám predstúpiť pred Pána, skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám prísť pred neho s celopalmi? S jednoročnými teliatkami?

Verš 22
Toto hovorí Pán: „Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.
Jer 50:41 - Hľa, prichádza od severu ľud, veľký národ a mnohí králi, dvíhajú sa zo strání zeme!

Verš 24
„Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku.“
Jer 4:31 - Veď počujem sťa hlas rodičky, kvílenie ako prvôstky. Hlas dcéry Sionu! Stoná, rozkladá rukami: „Ach, beda mi! Duša mi klesá pred vrahmi.“
Jer 49:24 - Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti zmocňujú sa ho sťa rodičky.
Jer 50:43 - Babylonský kráľ počul chýr, ovisli mu ruky, úzkosť sa ho zmocnila, bôle ako rodičky.

Verš 26
Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!
Jer 4:8 - Preto sa odejte vrecovinou, nariekajte a kvíľte, lebo blčiaci hnev Pánov neodstúpi od nás.

Verš 28
Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.
Ez 22:18 - „Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra.

Verš 30
Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.
Iz 1:22 - Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje víno je skazené vodou.

Jer 6,1 - Opevnené hlavné mesto Jeruzalem prijalo v čase vojny aj ubehlíkov z iných miest; porov. 4,5 n. Prorok však predpovedá takú pohromu Jeruzalema, že aj vlastní obyvatelia mesta, príslušníci kmeňa Benjamínovho, budú musieť z neho ujsť. Jeruzalem patril čiastočne kmeňu Júda, čiastočne kmeňu Benjamín; hranica medzi územiami týchto dvoch kmeňov tiahla údolím Hinom (Hinnom), v južnej čiastke mesta. I túto južnú časť budú musieť vyprázdniť. Benjamínovci budú musieť utekať ďalej na juh, do Tekuy (asi 16 km južne od Jeruzalema) a Bet-Keremu, keďže nepriateľ prichádza od severu (porov. 1,13 n.; 4,6). Poloha Bet-Keremu nie je bližšie známa.

Jer 6,3 - Rozumej: Nepriateľskí vojvodcovia obkolesia mesto svojimi vojskami a znivočia ho.

Jer 6,9 - Rozumej: Nepriateľ odvedie do zajatia z Júdska aj zvyšky národa.

Jer 6,10 - Uši "neobrezané" sú tupé, rečiam Božím neprístupné.

Jer 6,11 - Prorok už bez ľútosti oznámi všetkým hrozby Pánove.

Jer 6,13 - Falošní proroci a kňazi sa starajú o blaho národa tak, že ho ubezpečujú, že sa výstrahy Jeremiášove nesplnia a že bude pokoj.

Jer 6,16 - Porov. Iz 58,1.

Jer 6,20 - Vonkajšia bohoslužba sa v chráme jeruzalemskom konala horlivo. Voňavá trsť, pozri pozn. k Iz 43,24. Lenže všetky tieto bohoslužby konali sa bez patričného ducha.

Jer 6,22-24 - Porov. s 50,41-43.

Jer 6,27-30 - Národ odporuje všetkým prorokovým námahám, nie je to šľachetný kov, len železo. Roztápač, prorok, pracuje s takou námahou, že sa od veľkého ohňa zapáli aj mech, ktorým sa oheň rozduchoval. Aby sa kov lepšie tavil, prikladali k nemu aj olovo. Toto sa v prudkom ohni nielenže roztopilo, ale sa stráca a trosku jednako nemožno vylúčiť. Ak tento ľud bol niekedy aj striebrom, je len striebrom odhodeným, pretože ho Boh zavrhol.