Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jer 6, 1-30

1 Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na trúbu a nad Bét-Keremom zdvihnite poplašné znamenie. Pretože od severu hrozí pohroma a veľká skaza. 2 Pôvabnú a rozmaznanú dcéru Sion zničím! 3 Pastieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej rozložia stany a každý spasie svoju stranu. 4 Chystajte vojnu proti nej! Hor sa, vystúpte na poludnie! Beda nám, lebo deň sa nakláňa, lebo sa stelú tiene večera. 5 Hor sa, vystúpme za noci, zničme jej paláce! 6 Lebo tak riekol Hospodin mocností: Vytnite jej stromy a navŕšte val proti Jeruzalemu. Je to mesto, ktoré musí byť potrestané, samý útlak je v ňom. 7 Ako studňa chrlí svoju vodu, tak ono chrlí svoje zlo. O násilí a krivde počuť v ňom, stále mám pred sebou trápenie a rany. 8 Daj sa poučiť, Jeruzalem, aby sa moja duša neodtrhla od teba, aby som ťa neurobil púšťou, neobývanou krajinou. 9 Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! 10 Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12 Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hospodinov; 13 pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. 14 A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! 15 Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim - hovorí Hospodin. 16 Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! 17 Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. 18 Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19 Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. 20 Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. 21 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi. 22 Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta. 23 Chytajú sa luku a oštepu, ukrutní sú a bez ľútosti. Ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, do chlapa pripravení na boj proti tebe, dcéra Sion. 24 Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky. 25 Nevychádzajte na pole, ani cestou nechoďte; lebo nepriateľ má meč. Hrôza je zo všetkých strán. 26 Opáš sa vrecovinou, dcéra môjho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, prehorko nariekaj: Ach, zrazu prichádza proti nám pustošiteľ. 27 Ustanovil som ťa za skúšajúceho a skúmateľa vo svojom ľude, aby si poznal a preskúmal ich cesty. 28 Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení. 29 Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadarmo tavič roztápa, zlí sa nedajú oddeliť. 30 Nazývajú ich odpadkové striebro, lebo Hospodin ich zavrhol.

Verš 1

Utečte do bezpečia, Benjamínci, preč z Jeruzalema! V Tekóe zatrúbte na trúbu a nad Bét-Keremom zdvihnite poplašné znamenie. Pretože od severu hrozí pohroma a veľká skaza.

Jer 1:13 - Aj po druhý raz mi zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím prekypujúci hrniec s otvorom od severu.

Verš 9

Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky!

Iz 24:13 - Lebo tak bude na zemi medzi národmi, ako pri obíjaní olív, ako pri paberkovaní, keď sa skončila oberačka.

Verš 10

Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu.

Jer 7:26 - ale ma neposlúchli, ani si nenaklonili uši, ba zatvrdili si šiju, horšie sa správali ako ich otcovia.

Verš 12

Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny - znie výrok Hospodinov;

Dt 28:30 - So ženou sa zasnúbiš, ale iný bude s ňou spávať; vystavíš si dom, ale nebudeš v ňom bývať; vysadíš vinicu, ale nebudeš ju užívať.

Verš 13

pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu.

Iz 56:11 - Sú to pažraví psi, ktorí nepoznajú sýtosť. A sú to pastieri, ktorí nevedia byť múdri. Všetci sa obracajú svojou cestou, každý bez výnimky za svojím ziskom.

Jer 8:10 - Preto ich ženy dám iným a ich polia dobyvateľom, lebo od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví; od proroka až po kňaza každý koná podvodne.

Verš 14

A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja!

Jer 8:11 - Povrchne liečia ranu dcéry môjho ľudu, a vravia: Pokoj, pokoj! ale niet pokoja.

Ez 13:10 - Preto, a len preto, že zavádzali môj ľud a hovorili: Pokoj! keď nebolo pokoja, a keď ľud stavia stenu, oni ju zatierajú hlinenou omietkou,

Verš 16

Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme!

Mt 11:29 - Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše;

Verš 20

Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné.

Iz 1:11 - Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube!

Iz 66:3 - Kto poráža býka, je ako ten, čo zabíja človeka, kto obetuje ovcu, je ako ten, čo láme väzy psovi, kto prináša pokrmovú obeť, je ako ten, čo obetuje krv ošípaných, kto obetuje kadidlo, je ako ten, čo vzýva modly. Keď si oni volia vlastné cesty a obľubujú svoje ohavnosti,

Am 5:21 - Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení.

Mi 6:6 - S čím mám predstúpiť pred Hospodina a skloniť sa pred Bohom výsosti? Mám predstúpiť pred Neho so zápalmi a s jednoročnými teľcami?

Verš 22

Takto vraví Hospodin: Hľa, prichádza ľud zo severnej krajiny a veľký národ hýbe sa od končín sveta.

Jer 50:41 - Ajhľa, prichádza ľud zo severu, veľký národ a mnohí králi; dvíhajú sa od najkrajnejších končín zeme,

Verš 24

Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky.

Jer 4:31 - Lebo počujem akoby krik rodičky, úzkostný nárek akoby prvorodičky, krik dcéry Sion, ktorá vzdychá, zalamuje rukami: Beda mi, omdlievam pred vrahmi.

Jer 49:24 - Ochabol Damask, dal sa na útek, ľak sa ho zmocnil. Úzkosť a bôle ho zachvátili ako rodičku.

Jer 50:43 - Babylonský kráľ počul správu o nich, ochabli mu ruky, zachvátila ho úzkosť, kŕče ako rodičku.

Verš 26

Opáš sa vrecovinou, dcéra môjho ľudu, váľaj sa v popole; drž smútok ako za jedináčikom, prehorko nariekaj: Ach, zrazu prichádza proti nám pustošiteľ.

Jer 4:8 - Preto pripášte si vrecovinu, nariekajte a kvíľte, lebo pálčivý hnev Hospodinov sa neodvrátil od nás.

Verš 28

Všetci sú spurní vzbúrenci, chodia a ohovárajú, sú len bronz a železo, všetci sú skazení.

Ez 22:18 - Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom - bronz, cín, železo i olovo - sa mi uprostred pece premenili na trosku zo striebra.

Verš 30

Nazývajú ich odpadkové striebro, lebo Hospodin ich zavrhol.

Iz 1:22 - Tvoje striebro sa zmenilo na trosku, tvoje víno je vodou zriedené.

Jer 6,1 - Opevnené hlavné mesto Jeruzalem prijalo v čase vojny aj ubehlíkov z iných miest; porov. 4,5 n. Prorok však predpovedá takú pohromu Jeruzalema, že aj vlastní obyvatelia mesta, príslušníci kmeňa Benjamínovho, budú musieť z neho ujsť. Jeruzalem patril čiastočne kmeňu Júda, čiastočne kmeňu Benjamín; hranica medzi územiami týchto dvoch kmeňov tiahla údolím Hinom (Hinnom), v južnej čiastke mesta. I túto južnú časť budú musieť vyprázdniť. Benjamínovci budú musieť utekať ďalej na juh, do Tekuy (asi 16 km južne od Jeruzalema) a Bet-Keremu, keďže nepriateľ prichádza od severu (porov. 1,13 n.; 4,6). Poloha Bet-Keremu nie je bližšie známa.

Jer 6,3 - Rozumej: Nepriateľskí vojvodcovia obkolesia mesto svojimi vojskami a znivočia ho.

Jer 6,9 - Rozumej: Nepriateľ odvedie do zajatia z Júdska aj zvyšky národa.

Jer 6,10 - Uši "neobrezané" sú tupé, rečiam Božím neprístupné.

Jer 6,11 - Prorok už bez ľútosti oznámi všetkým hrozby Pánove.

Jer 6,13 - Falošní proroci a kňazi sa starajú o blaho národa tak, že ho ubezpečujú, že sa výstrahy Jeremiášove nesplnia a že bude pokoj.

Jer 6,16 - Porov. Iz 58,1.

Jer 6,20 - Vonkajšia bohoslužba sa v chráme jeruzalemskom konala horlivo. Voňavá trsť, pozri pozn. k Iz 43,24. Lenže všetky tieto bohoslužby konali sa bez patričného ducha.

Jer 6,22-24 - Porov. s 50,41-43.

Jer 6,27-30 - Národ odporuje všetkým prorokovým námahám, nie je to šľachetný kov, len železo. Roztápač, prorok, pracuje s takou námahou, že sa od veľkého ohňa zapáli aj mech, ktorým sa oheň rozduchoval. Aby sa kov lepšie tavil, prikladali k nemu aj olovo. Toto sa v prudkom ohni nielenže roztopilo, ale sa stráca a trosku jednako nemožno vylúčiť. Ak tento ľud bol niekedy aj striebrom, je len striebrom odhodeným, pretože ho Boh zavrhol.