Kniha proroka Jeremiáša

1 (EKU) O Amónsku. Toto hovorí Hospodin: Či Izrael nemá synov? Či nemá dediča? Prečo Milkóm zaberá územie Gáda a jeho ľud sa usadil v jeho mestách?
1 (ROH) Čo do synov Ammonových. Takto hovorí Hospodin: Či nemá Izrael synov? Či azda nemá dediča? Prečo potom vládne ich Moloch dedične Gádom? A prečo býva jeho ľud v jeho mestách?

2 (EKU) Preto, hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď dám zaznieť vojnovému pokriku proti Rabbe Amónčanov, keď sa stane hromadou zrúcanín, jej dediny vyhoria a Izrael po nich znova zaberie svoje dedičné vlastníctvo, hovorí Hospodin.
2 (ROH) Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že spôsobím to, aby bolo počuť proti Rabbe synov Ammonových surmu vojny, a bude z nej pustý kopec, a jej dcéry, mestá, budú vypálené ohňom, a Izrael bude dedične vládnuť tými, ktorí ním vládli, hovorí Hospodin.

3 (EKU) Kvíľ, Chešbón, lebo je zničený Aj. Volajte o pomoc, dediny Rabby, opášte sa vrecovinou, nariekajte a pobehujte po kamenných ohradách, lebo Milkóm pôjde do zajatia spolu s kňazmi a kniežatami.
3 (ROH) Kvíľ, ó, Chešbone, lebo spustošené bude Aj! Kričte, dcéry Rabby, opášte si smútočné vrece, nariekajte a behajte sem-tam medzi plotami; lebo ich Moloch pojde do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.

4 (EKU) Čo sa pýšiš údoliami, v ktorých je hojnosť vody, vierolomná dcéra? Spoliehaš sa na svoje poklady a hovoríš si: Kto sa mi vyrovná?
4 (ROH) Čo sa chváliš údoliami? Tvoje údolie sa rozplynie, ty odvrátená dcéro spurná, ktorá sa nadeješ na svoje poklady a hovoríš: Kto prijde sem ku mne!

5 (EKU) Privediem na teba strach — znie výrok Pána, Hospodina zástupov — zo všetkých strán. Rozpŕchnete sa, každý svojou stranou, nikto nezhromaždí utečencov.
5 (ROH) Hľa, uvediem na teba strach, hovorí Pán Hospodin Zástupov, od všetkých vôkol teba, a budete hnaní každý priamo pred seba, a nebude nikoho, kto by shromaždil potulujúcich sa.

6 (EKU) Potom zmením údel Amónčanov — znie výrok Hospodina.
6 (ROH) Ale potom navrátim zajatie synov Ammonových, hovorí Hospodin.

7 (EKU) O Edómsku. Toto hovorí Hospodin zástupov: Či v Témane už niet múdrosti? Či sa rada rozumných stratila? Či je ich múdrosť zmarená?
7 (ROH) Čo do Edoma. Takto hovorí Hospodin Zástupov: Či už niet múdrosti v Témane? Či zahynula rada od rozumných? Či sa ich múdrosť zosmradila a pokazila?

8 (EKU) Utečte, vzdiaľte sa, zostúpte bývať do roklín, obyvatelia Dedánu, lebo na Ézava dopustím nešťastie, v čase, keď ho navštívim.
8 (ROH) Utekajte, obráťte sa! Hlboko sadnú obyvatelia Dedána! Lebo nešťastie Ezavovo uvediem na neho; bude to čas, v ktorom ho navštívim.

9 (EKU) Ak prídu k tebe oberači hrozna, nenechajú ani paberky; ak prídu zlodeji v noci, narobia škody, koľko budú chcieť.
9 (ROH) Keď ti prijdú oberači, azda nezanechajú paberkov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je dosť.

10 (EKU) Veď ja urobím prehliadku u Ézava, objavím jeho skrýše, nedokáže sa schovať. Zahynie jeho potomstvo i príbuzenstvo, aj jeho susedia, nik nepovie:
10 (ROH) Ale ja obnažím Ezava, odkryjem jeho tajnosti, a nebude sa môcť ukryť. Spustošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, kto by povedal:

11 (EKU) Zanechaj svoje siroty, ja sa o ne postarám a tvoje vdovy sa môžu na mňa spoľahnúť.
11 (ROH) Zanechaj svoje siroty, ja ich budem živiť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa.

12 (EKU) Veď toto hovorí Hospodin: Tí, ktorým nebolo súdené piť kalich, musia ho piť, a ty by si mal zostať bez trestu? Nezostaneš bez trestu, ale určite ho budeš piť!
12 (ROH) Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tí, ktorí nepíjavajú kalicha, budú istotne piť, a hojne, a ty, ty by si mal byť bez trestu? Nebudeš bez trestu, ale istotne budeš piť.

13 (EKU) Na seba som prisahal — znie výrok Hospodina: Bocra bude predmetom hrôzy a hanby, bude spustošeným miestom a kliatbou a všetky jej mestá budú zrúcaninami naveky.
13 (ROH) Lebo na seba prisahám, hovorí Hospodin, že pustinou, potupou, púšťou a kliatbou bude mesto Bocra, a všetky jeho mestá budú večnou púšťou.

14 (EKU) Počul som správu od Hospodina: Posol je poslaný medzi národy: Zhromaždite sa a poďte proti nemu, vyrazte do boja!
14 (ROH) Počul som zvesť od Hospodina, a posol je poslaný k národom: Shromaždite sa a prijdite proti nemu! A vstaňte do boja!

15 (EKU) Urobil som ťa malým medzi národmi a opovrhnutým medzi ľuďmi.
15 (ROH) Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrženého medzi ľuďmi.

16 (EKU) Hrôza, ktorú si šíril, ťa oklamala, aj pýcha tvojho srdca, teba, čo bývaš v skalných jaskyniach a obsadzuješ vysoké kopce. Keby si si postavil hniezdo tak vysoko ako orol, aj odtiaľ ťa zrazím — znie výrok Hospodina.
16 (ROH) To, že si hrozný? Oklamala ťa pýcha tvojho srdca, ty, ktorý bývaš v rozsadlinách skaly, ktorý držíš výšu brehu. Keby si si vysoko spravil svoje hniezdo jako orol, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.

17 (EKU) Edóm bude predmetom hrôzy, každý, kto prejde popri ňom, sa zhrozí a zasyčí nad jeho ranami.
17 (ROH) A tak bude Edom pustinou. Každý, kto pojde popri ňom, zdesí sa a zhíkne nad všetkými jeho údermi.

18 (EKU) Ako pri vyvrátení Sodomy, Gomory a susedných miest — hovorí Hospodin — nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človek.
18 (ROH) A bude to jako podvrátenie Sodomy a Gomory a jej súsedov, hovorí Hospodin: nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

19 (EKU) Hľa, ako lev vystupuje z húštiny Jordána na trvalé pastviny, tak ich v okamihu odtiaľ odoženiem a ustanovím nad ním svojho vyvoleného. Veď kto je ako ja, kto ma môže brať na zodpovednosť? Kto je ten pastier, čo obstojí predo mnou?
19 (ROH) Hľa, pojde hore jako lev od dôstojnosti Jordána, hore proti pevnému bydlisku. Ale ho náhle pohnem na útek s neho a toho, kto je vyvolený, ustanovím nad ním. Lebo kto je mne rovný? A kto mi stanoví deň, pravotiť sa so mnou? Alebo kde kto je ten pastier, ktorý by sa postavil predo mnou?

20 (EKU) Preto počujte rozhodnutie Hospodina, ktoré chystá proti Edómu, a jeho zámery, ktoré má proti obyvateľom Témanu. Áno, odvlečú ich ako najmenšie kusy zo stáda, ich pastviny sa zhrozia nad nimi.
20 (ROH) Preto počujte radu Hospodinovu, ktorú uradil proti Edomovi, a jeho myšlienky, ktoré si umyslel proti obyvateľom Témana: Istotne ich rozvláčia maličkí stáda; istotne spolu s nimi spustošia aj ich bydlisko.

21 (EKU) Pri ich páde sa zatrasie zem, ich krik o pomoc bude počuť pri Červenom mori.
21 (ROH) Od hrmotu ich pádu zatrasie sa zem. Krik! Jeho hlas bude sa čuť pri Červenom mori.

22 (EKU) Pozri, dvíha sa ako orol a vzlieta, rozprestiera svoje krídla nad Bocrou a srdce hrdinov Edómu bude v ten deň ako srdce ženy, ktorá rodí.
22 (ROH) Hľa, bude vystupovať hore jako orol a poletí, roztiahne svoje krýdla nad Bocrou. A srdce udatných mužov Edomových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.

23 (EKU) O Damasku. V hanbe je Chamát a Arpád, pretože počuli zlú správu, chvejú sa od strachu ako more, ktoré sa nemôže utíšiť.
23 (ROH) Čo do Damašku. Chamat sa bude hanbiť aj Arpad, lebo počujú zlú zvesť; rozplynú sa; na mori strach; nebude sa môcť upokojiť.

24 (EKU) Skleslý je Damask, dáva sa na útek, hrôza sa ho chytá, úzkosť a bolesti sa ho zmocňujú ako rodičky.
24 (ROH) Damašek zmalátnie, obráti sa na útek, hrôza ho pochytí, úzkosť a bolesti ho zachvátia ako ženu, ktorá ide porodiť.

25 (EKU) Akože, nebolo azda opustené vychválené mesto, moje rozkošné sídlo?
25 (ROH) Ako by nemalo byť opustené mesto chlúby, mesto mojej radosti?!

26 (EKU) Preto jeho mladíci budú padať na jeho námestiach a v ten deň zahynú všetci bojovníci — znie výrok Hospodina zástupov.
26 (ROH) Preto padnú jeho mládenci na jeho uliciach a všetci bojovní mužovia umĺknu toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov.

27 (EKU) Na múroch Damasku zapálim oheň a ten pohltí paláce Ben-Hadada.
27 (ROH) A zapálim oheň na múre Damašku, ktorý požerie paláce Benhadadove.

28 (EKU) O Kédare a kráľovstve Chacóru, ktoré porazil babylonský kráľ Nebúkadnecar. Toto hovorí Hospodin: Povstaňte, vytiahnite proti Kédaru, zničte synov Východu!
28 (ROH) Čo do Kédara a čo do kráľovstiev Chácora, ktoré potom zbil Nabuchodonozor, babylonský kráľ. Takto hovorí Hospodin: Vstaňte, iďte hore proti Kédarovi a spustošte synov východu!

29 (EKU) Ich stany a stáda poberú, ich stanové plachty a všetko ich náradie; aj ich ťavy si vezmú a budú na nich volať: Hrôza zo všetkých strán!
29 (ROH) Vezmú ich stány aj ich stádo; ich čalúny a všetko ich náradie aj ich veľblúdov poberú sebe a budú volať na nich: Strach všade naokolo!

30 (EKU) Utečte, rýchlo bežte, zostúpte bývať do roklín, obyvatelia Chacóru — znie výrok Hospodina — lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar vyniesol proti vám rozhodnutie, vymyslel proti vám plán.
30 (ROH) Utekajte, bežte, čo môžete! Hlboko sadnú obyvatelia Chácora! hovorí Hospodin. Lebo Nabuchodonozor, babylonský kráľ, uradil proti vám radu, a umyslel proti nim zhubnú myšlienku.

31 (EKU) Povstaňte, vytiahnite proti bezstarostnému národu, ktorý býva v bezpečí — znie výrok Hospodina — nemá dvere ani závory, býva osamote.
31 (ROH) Vstaňte, iďte hore proti národu, ktorý žije bez starostí a v pokoji, ktorý býva bezpečne! hovorí Hospodin. Nemá vrát ani závory; bývajú samotní.

32 (EKU) Ich ťavy budú lupom a množstvo ich stád korisťou. Rozhádžem ich do všetkých vetrov, tých, čo si strihajú sluchy, a privediem na nich nešťastie zo všetkých strán — znie výrok Hospodina.
32 (ROH) A tak budú ich veľblúdi za lúpež a množstvo ich dobytka za korisť, a rozptýlim ich vo všetky vetry, obrezaných po strane, a zo všetkých strán uvediem na nich ich zkazu, hovorí Hospodin.

33 (EKU) Chacór bude príbytkom šakalov, pustatinou naveky, nik tam nebude bývať, neusadí sa tam človek.
33 (ROH) A Chácor bude príbytkom šakalov, desnou pustinou až na veky. Nikto tam nebude bývať, ani v ňom nebude pohostíniť syn človeka.

34 (EKU) Hospodinovo slovo, ktoré zaznelo prorokovi Jeremiášovi proti Élamu na začiatku panovania judského kráľa Cidkiju.
34 (ROH) Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k prorokovi Jeremiášovi proti Élamovi na počiatku kraľovania Cedekiáša, judského kráľa, povediac:

35 (EKU) Toto hovorí Hospodin zástupov: Veru, zlámem luk Élamu, jeho hlavnú silu.
35 (ROH) Takto hovorí Hospodin Zástupov: Hľa, polámem lučište Élamovo, prvotinu ich sily.

36 (EKU) Proti Élamcom privediem štyri vetry zo štyroch končín nebies a roztrúsim ich do týchto štyroch vetrov, takže nebude národa, ku ktorému by nešli utečenci Élamu.
36 (ROH) A dovediem proti Élamovi štyri vetry od štyroch koncov neba a rozptýlim ich vo všetky tie vetry, takže nebude národa, kam by neprišiel niekto zo zahnaných Élamových.

37 (EKU) Élamcov predesím pred ich nepriateľmi a pred tými, čo im striehnu na život. Privediem na nich nešťastie, svoj pálčivý hnev — znie výrok Hospodina — a pošlem za nimi meč, kým ich nezničím.
37 (ROH) A predesím Élamitov pred ich nepriateľmi a pred tými, ktorí hľadajú ich dušu, a uvediem na nich zlé, páľu svojeho hnevu, hovorí Hospodin. A pošlem za nimi meč a tak ich budem hubiť, dokiaľ im neučiním konca.

38 (EKU) Potom postavím v Élame svoj trón, odstránim odtiaľ kráľa i kniežatá — znie výrok Hospodina.
38 (ROH) A postavím svoj trón v Élame a vyhubím odtiaľ kráľa i kniežatá, hovorí Hospodin.

39 (EKU) Na konci dní však zmením údel Élamu — znie výrok Hospodina.
39 (ROH) Ale stane sa v posledných dňoch, že navrátim zajatých Élamových, hovorí Hospodin.