Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jer 4, 1-31

1 Ak sa navrátiš, Izraelu, hovorí Hospodin, navráť sa ku mne! A jestli odstrániš svoje hnusoby zpred mojej tvári a nebudeš sa túlať sem a ta, 2 ale budeš prisahať: Ako že žije Hospodin, v pravde, v súde a v spravedlivosti, vtedy sa ním budú žehnať národy a budú sa ním chváliť. 3 Lebo takto hovorí Hospodin mužom Júdovým a Jeruzalemu: Zorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa Hospodinovi a odstráňte všelijakú neobrezanosť svojho srdca, mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšla moja prchlivosť ako oheň a nehorela, takže by nebolo toho, kto by uhasil, pre zlosť vašich skutkov. 5 Oznámte v Judsku a vyhláste v Jeruzaleme a recte: Trúbte na trúbu v zemi! Volajte plným hrdlom a povedzte: Shromaždite sa, a vojdime do ohradených miest! 6 Vyzdvihnite prápor oproti Sionu! Ratujte, nestojte, lebo ja uvediem zlé veci od severa a veľké skrúšenie. 7 Lev vychádza hore zo svojej húšťavy, a zhubca národov, pohol sa, vyšiel zo svojho miesta, aby obrátil tvoju zem v pustinu, a tvoje mestá aby boly rozborené tak, čo nebude obyvateľa. 8 Preto si prepášte smútočné vrece, smúťte a nariekajte, lebo sa neodvrátila páľa hnevu Hospodinovho od nás. 9 A stane sa toho dňa, hovorí Hospodin, že zahynie srdce kráľovo i srdce kniežat, a zdúpnejú kňazi, a proroci budú bezradní od zdesenia. 10 A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, ozaj si zaviedol tento ľud i Jeruzalem povediac: Budete mať pokoj. A meč sa dotkol až duše! - 11 V tom čase bude rečené tomuto ľudu i Jeruzalemu: Horúci vietor tuhý veje od holých výšin na púšti priamou cestou na dcéru môjho ľudu, nie aby previeval ani aby čistil. 12 Plnší vietor mocnejší mi prijde ako to. Teraz budem už i ja hovoriť súdy nad nimi. 13 Hľa, prijde hore jako husté oblaky, a jeho vozy jako víchrica, jeho kone budú rýchlejšie ako orli. - Beda nám, lebo budeme spustošení! 14 Umy, Jeruzaleme, svoje srdce od nešľachetnosti, aby si bol zachránený. Až dokedy budú prebývať v tvojom vnútri myšlienky neprávosti? 15 Lebo hlas oznamujúceho počuť od Dána a toho, ktorý ohlasuje neprávosť, od vrchu Efraimovho. 16 Pripomínajte to národom, hľa, ohlasujte proti Jeruzalemu: Obliehači idú z ďalekej zeme a vydajú svoj hlas proti mestám Júdovým. 17 Jako hájnici, ktorí strážia pole, budú proti nemu, proti Jeruzalemu, dookola, pretože sa mne sprotivil, hovorí Hospodin. 18 Tvoja cesta a tvoje skutky ti to vykonaly; to je tvoja nešľachetnosť, že je to horké, že sa to dotýka až tvojho srdca. 19 Ó, moje útroby, moje útroby! Svíjam sa bolesťou. Ó, steny môjho srdca! Moje srdce mi je hlboko znepokojené! Nemôžem mlčať, lebo čuješ zvuk trúby, moja dušo, krik boja. 20 Skrúšenie sa stretá so skrúšením, pretože spustošená bude celá zem, náhle budú spustošené moje stány, v okamihu moje čalúny! 21 Až dokedy budem vídať prápor, budem slýchať zvuk trúby? 22 Lebo môj ľud je bláznivý; mňa neznajú; sú hlúpymi synmi a nie sú rozumní. Múdri sú robiť zlé a robiť dobré nevedia. 23 Vidím zem, a hľa, tohu va bohu, púšť a zmätok, a hľadím na nebesia, a niet ich svetla. 24 Pozerám na vrchy, a hľa, trasú sa, a všetky brehy sa pohybujú, rozrušené. 25 Hľadím, a hľa, niet človeka, a všetci nebeskí vtáci odleteli. 26 Hľadím, a hľa, úrodné pole je púšťou, a všetky jeho mestá sú poborené od tvári Hospodinovej, od pále jeho hnevu. 27 Lebo takto hovorí Hospodin: Celá zem bude púšťou, ale konca neučiním. 28 Nad tým bude smútiť zem, a v čierno smútku sa oblečú nebesia hore, pretože budem hovoriť to, čo som myslel, a nebudem ľutovať ani sa neodvrátim od toho. 29 Pred hlasom jazdca a strelca z luku bude utekať celé mesto. Vojdú do húšťav a vyjdú na skaly. Každé mesto bude opustené, a nebude nikoho, kto by býval v nich. 30 A ty, dcéro Jeruzalema, spustošená, čo urobíš? Keď sa oblečieš v červec, dvakrát farbený, keď sa ozdobíš zlatou ozdobou, keď nafarbíš svoje oči líčidlom: nadarmo sa okrášliš, pohŕdnu tebou tvoji milenci, budú hľadať tvoju dušu. 31 Lebo čujem hlas ako hlas ženy, ktorá sa svíja v pôrodných bolestiach, úzkosť ako úzkosť prvôstky, hlas dcéry Siona; vzdychá, rozprestiera svoje ruky a hovorí: Oj, beda mne, lebo moja duša ustala pre vrahov.

Verš 2

ale budeš prisahať: Ako že žije Hospodin, v pravde, v súde a v spravedlivosti, vtedy sa ním budú žehnať národy a budú sa ním chváliť.

Iz 48:1 - Počujte toto, dome Jakobov, ktorí sa nazývate menom Izraelovým a pošli ste z vôd Júdových, ktorí prisaháte na meno Hospodinovo a pripomínate Boha Izraelovho, ale nie v pravde ani nie v spravedlivosti!

Gn 22:18 - a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas.

Verš 4

Obrežte sa Hospodinovi a odstráňte všelijakú neobrezanosť svojho srdca, mužovia Júdovi a obyvatelia Jeruzalema, aby nevyšla moja prchlivosť ako oheň a nehorela, takže by nebolo toho, kto by uhasil, pre zlosť vašich skutkov.

Dt 10:16 - A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije!

Dt 30:6 - A Hospodin, tvoj Bôh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho semena, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si žil.

Iz 65:5 - ktorí hovoria: Ta ďalej odo mňa! Nepribližuj sa mi, lebo by som ťa posvätil. Tí sú dymom v mojich nozdrách, ohňom, horiacim celý deň.

Verš 7

Lev vychádza hore zo svojej húšťavy, a zhubca národov, pohol sa, vyšiel zo svojho miesta, aby obrátil tvoju zem v pustinu, a tvoje mestá aby boly rozborené tak, čo nebude obyvateľa.

Iz 5:29 - Jeho revanie jako revanie ľva, bude revať jako ľvíčatá, a bude mumlať a pochytí korisť a odvlečie, ani nebude nikoho, kto by vytrhol.

Jer 2:15 - Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takže neni obyvateľa.

Jer 5:6 - Preto ich pobije lev z lesa, vlk zo stepí ich pohubí, pardus bude čihať na ich mestá; každý, kto vyjde odtiaľ, bude roztrhaný, lebo premnohé sú ich prestúpenia, mocné sú ich odvrátenia.

Jer 2:15 - Ľvíčatá revú na neho, vydávajú svoj hlas a obracajú jeho zem v pustinu; jeho mestá sú vypálené, takže neni obyvateľa.

Verš 8

Preto si prepášte smútočné vrece, smúťte a nariekajte, lebo sa neodvrátila páľa hnevu Hospodinovho od nás.

Iz 32:12 - Bijúc sa na prsia budú kvíliť nad ľúbeznými poliami, nad úrodným viničom:

Verš 14

Umy, Jeruzaleme, svoje srdce od nešľachetnosti, aby si bol zachránený. Až dokedy budú prebývať v tvojom vnútri myšlienky neprávosti?

Iz 1:16 - Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlosť svojich skutkov zpred mojich očí, prestaňte zle robiť!

Verš 19

Ó, moje útroby, moje útroby! Svíjam sa bolesťou. Ó, steny môjho srdca! Moje srdce mi je hlboko znepokojené! Nemôžem mlčať, lebo čuješ zvuk trúby, moja dušo, krik boja.

Iz 21:4 - Moje srdce prestáva biť; hrôza ma predesila; súmrak, po ktorom ináče túžim, obrátil mi v trasenie.

Jer 9:1 - Oj, aby moja hlava bola vodou a moje oko prameňom sĺz, aby som oplakával vodne i vnoci pobitých dcéry svojho ľudu!

Verš 27

Lebo takto hovorí Hospodin: Celá zem bude púšťou, ale konca neučiním.

Jer 5:10 - Vyjdite hore na jeho múry a kazte, ale neučiňte úplného konca! Odstráňte jeho výhonky, lebo nie sú Hospodinove,

Jer 5:18 - Ale ani v tých dňoch, hovorí Hospodin, neučiním s vami konca.

Jer 30:11 - Lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa zachránil. Lebo učiním koniec všetkým národom, kam som ťa rozptýlil, avšak tebe neučiním konca, ale ťa budem kárať podľa súdu a nenechám ťa bez trestu cele iste.

Jer 46:28 - Ty sa neboj, môj služobníku Jakobe, hovorí Hospodin, lebo ja som s tebou. Lebo učiním koniec všetkým národom, medzi ktorých som ťa zahnal, ale tebe neučiním konca, no, budem ťa karhať podľa súdu, a bez trestu ťa nenechám nijakým činom.

Jer 4,1 - "Ohavy" sú modly.

Jer 4,3 - Kto by sa uspokojil len vonkajšími prejavmi náboženstva bez vnútornej obnovy, bez "obriezky srdca", konal by ako roľník, ktorý seje na tŕnie a burinu bez toho, žeby zoral pôdu.

Jer 4,6 - K výrazu "od severu" pozri pozn. k 1,13.

Jer 4,7 - Lev je nepriateľské vojsko.

Jer 4,9 - Vodcovia národa boli smelí, len kým nebolo nepriateľa.

Jer 4,10 - Obviňujú Pána, hoci ich oklamali len veštci, ktorých ľahko mohli rozoznať od pravých prorokov.

Jer 4,11 - Horúci vietor znázorňuje nepriateľské vojsko.

Jer 4,15 - Dan je najsevernejšie mesto Palestíny. Površie Efraim tiahne sa stredom Svätej zeme, teda už na hraniciach Júdska.

Jer 4,19 - Bolesť prorokova pre pohromu vlasti taká prudká, že ju cíti až vo svalstve srdca.