Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jer 4, 1-31

1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael - znie výrok Hospodinov - navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. 3 Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky. 5 Oznámte v Judsku, rozhláste v Jeruzaleme a vravte: Zatrúbte na trúbu v krajine, na plné hrdlo volajte a vravte: Zhromaždite sa a poďme do ohradených miest! 6 Vztýčte zástavu na Sion! Utečte do bezpečia, nestojte, lebo od severu privediem pohromu a veľkú skazu. 7 Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov. 8 Preto pripášte si vrecovinu, nariekajte a kvíľte, lebo pálčivý hnev Hospodinov sa neodvrátil od nás. 9 V ten deň - znie výrok Hospodinov - zmizne odvaha kráľa aj odvaha kniežat, predesení budú kňazi a proroci užasnú. 10 Vtedy povedia: Ach, Hospodine, Pane, naozaj veľmi sa sklamal tento ľud a Jeruzalem, keď si hovoril: Budete mať pokoj! a zatiaľ meč siaha na život. 11 V tom čase povedia tomuto ľudu a Jeruzalemu: Horúci vietor z holí valí sa z púšte priamo k dcére môjho ľudu, nie, aby previal a precúdil. 12 Vietor prisilný to pre nich; na môj rozkaz príde. Teraz aj ja vynesiem rozsudky nad nimi! 13 Zdvihne sa ako oblaky a jeho vozy ako povíchrica, jeho kone sú rýchlejšie ako orly; beda nám; sme zničení! 14 Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly? 15 Veď počuj! Z Dánu podávajú správu a skazu hlásajú z pohoria Efrajim. 16 Pripomínajte národom, zvestujte Jeruzalemu: Obliehatelia prichádzajú z ďalekej krajiny a ozývajú sa proti mestám judským. 17 Sťa poľní strážcovia sú okolo neho, lebo mne sa priečil - znie výrok Hospodinov. 18 Tvoje cesty a tvoje skutky ti to spôsobili, pre tvoje zlo je to trpké a zachvacuje ti to srdce. 19 Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Ó, steny môjho srdca! Srdce sa vo mne búri, nemôžem mlčať, lebo ja počujem zvuk trúby, vojnový poplach. 20 Skazu za skazou hlásia, lebo hynie celá krajina; zrazu pustnú moje šiatre, v okamihu moje stanové závesy. 21 Dokedy mám vidieť zástavu a počuť hlahol trúby? 22 Veď bláznivý je môj ľud, nepoznáva ma. Sú to pochabí synovia, a nie sú rozumní. Múdri sú na to, aby zle robili, ale dobre konať nevedia. 23 Pozrel som na zem, a hľa, beztvárna je a pustá; aj na nebesá, ale ich svetla nebolo. 24 Pozrel som na vrchy, a hľa, chveli sa, i všetky kopce sa klátili. 25 Pozrel som, a hľa, nebolo človeka, a všetko nebeské vtáctvo uletelo. 26 Pozrel som, a hľa, ovocný sad bol púšťou a všetky jeho mestá sa zrúcali pred Hospodinom, pred Jeho pálčivým hnevom. 27 Lebo takto vraví Hospodin: Pustatinou bude celá krajina, ale úplne ju nezničím. 28 Pre toto trúchliť bude zem a hore sčernejú nebesá, lebo som vyriekol, čo zamýšľam, neľutujem to, ani neodstúpim od toho. 29 Pred hrmotom jazdcov a lukostrelcov uteká celé mesto; vchádzajú do húštin a vystupujú na bralá. Všetky mestá sú opustené a nikto nebýva v nich. 30 Ale ty, spustošená, čo chceš robiť, že sa obliekaš do purpuru, že sa prizdobuješ zlatým skvostom, že si zväčšuješ oči líčidlom? Darmo sa krášliš, milenci tebou pohŕdajú, siahajú ti na život. 31 Lebo počujem akoby krik rodičky, úzkostný nárek akoby prvorodičky, krik dcéry Sion, ktorá vzdychá, zalamuje rukami: Beda mi, omdlievam pred vrahmi.

Verš 2

ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo - vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť.

Iz 48:1 - Počúvajte to, dom Jákobov, i tí, čo nosia meno Izrael a pochádzajú z tela Júdovho, tí, čo prisahajú na meno Hospodinovo a vyznávajú Boha Izraela, no nie úprimne a opravdivo.

Gn 22:18 - A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.

Verš 4

Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

Dt 10:16 - Preto obrežte si srdce a nebuďte už viac tvrdohlaví.

Dt 30:6 - Hospodin, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i srdce tvojho potomstva, aby si miloval Hospodina, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si bol živý.

Iz 65:5 - Hovoria: Ostaň, kde si, nepribližuj sa ku mne, lebo prenesiem svätosť na teba! Oni sú dymom v mojom nose, ustavične blčiacim ohňom.

Verš 7

Zo svojej húšťavy vystúpil lev a zhubca národov sa pohol, vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Tvoje mestá sa rozpadnú, budú bez obyvateľov.

Iz 5:29 - Jeho rev je ako rev levice, reve sťa levíčatá; vrčí a zdrapí korisť, odvlečie ju, a nikto nezachráni.

Jer 2:15 - Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov.

Jer 5:6 - Preto ich pobije lev z lesa a stepný vlk ich zničí. Leopard striehne na ich mestá, roztrhá každého, kto z nich vykročí, lebo ich priestupkov je mnoho a veľké je ich odpadlíctvo.

Jer 2:15 - Levy revú nad ním, hlasno sa ozývajú. Jeho krajinu obrátili na púšť a jeho mestá sú vypálené, bez obyvateľov.

Verš 8

Preto pripášte si vrecovinu, nariekajte a kvíľte, lebo pálčivý hnev Hospodinov sa neodvrátil od nás.

Iz 32:12 - bite sa do pŕs pre rozkošné polia, pre úrodný vinič,

Verš 14

Umy si srdce od zla, Jeruzalem, aby si sa zachránil. Dokedy budeš prechovávať v sebe svoje nešľachetné úmysly?

Iz 1:16 - Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť,

Verš 19

Hruď moja, hruď moja, bolesťou sa zvíjam! Ó, steny môjho srdca! Srdce sa vo mne búri, nemôžem mlčať, lebo ja počujem zvuk trúby, vojnový poplach.

Iz 21:4 - Myseľ mi zlyháva, zmocňuje sa ma hrôza, súmrak, po ktorom som túžil, zmenil sa mi na postrach.

Jer 9:1 - Ó, kiežby som mal na púšti pútnické prístrešie, aby som mohol opustiť svoj ľud a odísť od neho, lebo všetci sú cudzoložníkmi a zberbou zradcov.

Verš 27

Lebo takto vraví Hospodin: Pustatinou bude celá krajina, ale úplne ju nezničím.

Jer 5:10 - Vystúpte na jeho viničné terasy a ničte ho, no k zániku ho nepriveďte. Odstráňte jeho letorasty, lebo nepatria Hospodinovi.

Jer 5:18 - No ani v tom čase - znie výrok Hospodinov - nespôsobím váš úplný zánik.

Jer 30:11 - lebo ja som s tebou - znie výrok Hospodinov - aby som ťa zachránil. Lebo urobím koniec všetkým národom, medzi ktoré som vás rozptýlil. S tebou však neurobím koniec, ale potrestám ťa v medziach práva; no bez trestu ťa nechať nemôžem.

Jer 46:28 - Neboj sa, služobník môj, Jákob - znie výrok Hospodinov - lebo ja som s tebou, lebo skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa zahnal. S tebou však neskoncujem, potrestám ťa s mierou, lebo bez trestu ťa nechať nemôžem.

Jer 4,1 - "Ohavy" sú modly.

Jer 4,3 - Kto by sa uspokojil len vonkajšími prejavmi náboženstva bez vnútornej obnovy, bez "obriezky srdca", konal by ako roľník, ktorý seje na tŕnie a burinu bez toho, žeby zoral pôdu.

Jer 4,6 - K výrazu "od severu" pozri pozn. k 1,13.

Jer 4,7 - Lev je nepriateľské vojsko.

Jer 4,9 - Vodcovia národa boli smelí, len kým nebolo nepriateľa.

Jer 4,10 - Obviňujú Pána, hoci ich oklamali len veštci, ktorých ľahko mohli rozoznať od pravých prorokov.

Jer 4,11 - Horúci vietor znázorňuje nepriateľské vojsko.

Jer 4,15 - Dan je najsevernejšie mesto Palestíny. Površie Efraim tiahne sa stredom Svätej zeme, teda už na hraniciach Júdska.

Jer 4,19 - Bolesť prorokova pre pohromu vlasti taká prudká, že ju cíti až vo svalstve srdca.