výhody registrácie

Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jer 2, 1-37

1 (KAT) Pán prehovoril ku mne takto:
1 (VUL) Et factum est verbum Domini ad me dicens:
1 (SVD) وصارت اليّ كلمة الرب قائلا.

2 (KAT) „Choď a volaj do uší Jeruzalema: Toto hovorí Pán: Spomínam na milotu tvojej mladosti, na lásku tvojich zásnub, keď si ma nasledoval na pustatine, v nezasiatej krajine.
2 (VUL) “ Vade et clama in auribus Ierusalem dicens: Haec dicit Dominus: Recordatus sum tui, caritatis adulescentiae tuae et amoris desponsationis tuae, quando secuta es me in deserto, in terra, quae non seminatur.
2 (SVD) اذهب وناد في اذني اورشليم قائلا. هكذا قال الرب. قد ذكرت لك غيرة صباك محبة خطبتك ذهابك ورائي في البرية في ارض غير مزروعة.

3 (KAT) Izrael bol svätým Pánovým, prvotinami jeho úrody, tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci, dopadlo na nich nešťastie“ - hovorí Pán.
3 (VUL) Sanctus Domino Israel, primitiae frugum eius; omnes, qui devorabant eum, delinquebant; mala veniebant super eos, dicit Dominus.
3 (SVD) اسرائيل قدس للرب اوائل غلته. كل آكليه ياثمون. شر يأتي عليهم يقول الرب

4 (KAT) Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov a všetky rodiny Izraelovho domu!
4 (VUL) Audite verbum Domini, domus Iacob et omnes cognationes domus Israel.
4 (SVD) اسمعوا كلمة الرب يا بيت يعقوب وكل عشائر بيت اسرائيل.

5 (KAT) Toto hovorí Pán: „Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali?
5 (VUL) Haec dicit Dominus: Quid invenerunt patres vestri in me iniquitatis, quia elongaverunt a me et ambulaverunt post vanitatem et vani facti sunt?
5 (SVD) هكذا قال الرب. ماذا وجد فيّ آبائكم من جور حتى ابتعدوا عني وساروا وراء الباطل وصاروا باطلا.

6 (KAT) A nehovorili: »Kdeže je Pán, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, ktorý nás vodil pustatinou, krajinou pustou a hrboľatou, krajinou suchou a temnou, krajinou, ktorou neprejde nikto a ani človiečik v nej nebýva?«
6 (VUL) Et non dixerunt: “Ubi est Dominus, qui ascendere nos fecit de terra Aegypti, qui traduxit nos per desertum, per terram inhabitabilem et inviam, per terram sitis et caliginis, per terram, in qua non ambulavit vir, neque habitavit homo?”.
6 (SVD) ولم يقولوا اين هو الرب الذي اصعدنا من ارض مصر الذي سار بنا في البرية في ارض قفر وحفر في ارض يبوسة وظل الموت في ارض لم يعبرها رجل ولم يسكنها انسان.

7 (KAT) A voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste požívali jej plod a jej dobro. Vy ste však prišli a sprznili moju zem a moje dedičstvo ste spravili odporným.
7 (VUL) Et induxi vos in terram hortorum, ut comederetis fructum eius et optima illius; et ingressi contaminastis terram meam et hereditatem meam posuistis in abominationem.
7 (SVD) واتيت بكم الى ارض بساتين لتأكلوا ثمرها وخيرها. فأتيتم ونجستم ارضي وجعلتم ميراثي رجسا.

8 (KAT) Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?« Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili.
8 (VUL) Sacerdotes non dixerunt: “Ubi est Dominus?”. Et tractantes legem nescierunt me, et pastores praevaricati sunt in me, et prophetae prophetaverunt in Baal et, quae nihil prosunt, secuti sunt.
8 (SVD) الكهنة لم يقولوا اين هو الرب واهل الشريعة لم يعرفوني والرعاة عصوا عليّ والانبياء تنبأوا ببعل وذهبوا وراء ما لا ينفع

9 (KAT) Preto sa ešte budem pravotiť s vami - hovorí Pán - i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.
9 (VUL) Propterea adhuc iudicio contendam vobiscum, ait Dominus, et cum filiis filiorum vestrorum disceptabo.
9 (SVD) لذلك اخاصمكم بعد يقول الرب وبني بنيكم اخاصم.

10 (KAT) Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite, pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne, pozrite, či sa stalo čosi také!
10 (VUL) En transite ad insulas Cetthim et videte et in Cedar mittite et considerate vehementer et videte, si factum est huiuscemodi:
10 (SVD) فاعبروا جزائر كتيم وانظروا وارسلوا الى قيدار وانتبهوا جدا وانظروا هل صار مثل هذا.

11 (KAT) Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne.
11 (VUL) si mutavit gens deos, et certe ipsi non sunt dii; populus vero meus mutavit gloriam suam in id, quod nihil prodest.
11 (SVD) هل بدلت امة آلهة وهي ليست آلهة. اما شعبي فقد بدل مجده بما لا ينفع.

12 (KAT) Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.
12 (VUL) Obstupescite, caeli, super hoc et inhorrescite supra modum, dicit Dominus.
12 (SVD) ابهتي ايتها السموات من هذا واقشعري وتحيري جدا يقول الرب.

13 (KAT) Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
13 (VUL) Duo enim mala fecit populus meus: me dereliquerunt fontem aquae vivae, ut foderent sibi cisternas, cisternas dissipatas, quae continere non valent aquas.
13 (SVD) لان شعبي عمل شرين. تركوني انا ينبوع المياه الحية لينقروا لانفسهم ابآرا ابآرا مشققة لا تضبط ماء

14 (KAT) Či je Izrael otrokom? Či je sluhom, narodeným v dome? Prečože sa stal korisťou?
14 (VUL) Numquid servus est Israel aut vernaculus? Quare ergo factus est in praedam? Super eum rugierunt leones
14 (SVD) أعبد اسرائيل او مولود البيت هو. لماذا صار غنيمة.

15 (KAT) Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
15 (VUL) et dederunt vocem suam; posuerunt terram eius in solitudinem: civitates eius exustae sunt, et non est qui habitet in eis.
15 (SVD) زمجرت عليه الاشبال اطلقت صوتها وجعلت ارضه خربة. أحرقت مدنه فلا ساكن.

16 (KAT) I synovia Nofu a Tafnesu ťa vypásli až po temä.
16 (VUL) Filii quoque Mempheos et Taphnes decalvabunt tibi verticem.
16 (SVD) وبنو نوف وتحفنيس قد شجّوا هامتك.

17 (KAT) Či ti to nezapríčinil odpad od Pána, tvojho Boha, keď ťa viedol po ceste?
17 (VUL) Numquid non istud factum est tibi, quia dereliquisti Dominum Deum tuum eo tempore, quo ducebat te per viam?
17 (SVD) أما صنعت هذا بنفسك اذ تركت الرب الهك حينما كان مسيّرك في الطريق.

18 (KAT) Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?
18 (VUL) Et nunc quid tibi vis in via Aegypti, ut bibas aquam Nili? Et quid tibi cum via Assyriorum, ut bibas aquam Fluminis?
18 (SVD) والآن ما لك وطريق مصر لشرب مياه شيحور وما لك وطريق اشور لشرب مياه النهر.

19 (KAT) Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov.
19 (VUL) Arguet te malitia tua, et aversio tua increpabit te; scito et vide quia malum et amarum est reliquisse te Dominum Deum tuum et non esse timorem mei apud te, dicit Dominus, Deus exercituum.
19 (SVD) يوبخك شرّك وعصيانك يؤدبك. فاعلمي وانظري ان تركك الرب الهك شر ومر وان خشيتي ليست فيك يقول السيد رب الجنود

20 (KAT) Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo, roztrhal si svoje putá a povedal si: »Nebudem otročiť!« A na každom vyvýšenom kopci a pod každým zeleným stromom si sa rozvaľoval v smilstve.
20 (VUL) A saeculo confregisti iugum tuum, rupisti vincula tua et dixisti: “Non serviam”. In omni enim colle sublimi et sub omni ligno frondoso tu prosternebaris meretrix.
20 (SVD) لانه منذ القديم كسرت نيرك وقطعت قيودك وقلت لا اتعبد. لانك على كل اكمة عالية وتحت كل شجرة خضراء انت اضطجعت زانية.

21 (KAT) Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
21 (VUL) Ego autem plantavi te vineam electam, omne semen verum; quomodo ergo conversa es in palmites vineae alienae?
21 (SVD) وانا قد غرستك كرمة سورق زرع حق كلها. فكيف تحولت لي سروغ جفنة غريبة.

22 (KAT) I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.
22 (VUL) Si laveris te nitro et multiplicaveris tibi herbam fullonum, maculata es in iniquitate tua coram me, dicit Dominus Deus.
22 (SVD) فانك وان اغتسلت بنطرون واكثرت لنفسك الاشنان فقد نقش اثمك امامي يقول السيد الرب

23 (KAT) Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa, za Bálom som sa nevláčil.« Hľaď na svoju púť v údolí, poznaj, čo si urobil, ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,
23 (VUL) Quomodo dicis: “Non sum polluta, post Baalim non ambulavi”? Vide viam tuam in convalle, scito quid feceris: camelus levis contorquens vias suas.
23 (SVD) كيف تقولين لم اتنجس. وراء بعليم لم اذهب. انظري طريقك في الوادي. اعرفي ما عملت يا ناقة خفيفة ضبعة في طرقها

24 (KAT) oslica divá, naučená na púšť, čo v roztúženosti chmáta vzduch; ktože jej chlipnosť ukojí? Kto ju hľadá, neunaví sa, nájde ju v jej mesiaci.
24 (VUL) Onager assuetus in solitudine in desiderio animae suae attrahit aerem; libidinem eius quis avertet? Omnes, qui quaerunt eam, non deficient, in menstruis eius invenient eam.
24 (SVD) يا اتان الفراء قد تعودت البرية. في شهوة نفسها تستنشق الريح. عند ضبعها من يردها. كل طالبيها لا يعيون. في شهرها يجدونها.

25 (KAT) Chráň si nohy pred nahotou a svoj gágor pred smädom! Lež povedala si: »Darmo je! Nie! Veď milujem cudzincov a budem chodiť za nimi!«
25 (VUL) Prohibe pedem tuum a nuditate et guttur tuum a siti. Et dixisti: “Vanum est, nequaquam; adamavi quippe alienos et post eos ambulabo”.
25 (SVD) احفظي رجلك من الحفا وحلقك من الظمإ. فقلت باطل. لا. لاني قد احببت الغرباء وورائهم اذهب.

26 (KAT) Ako sa hanbí prichytený zlodej, tak sa hanbí dom Izraelov, oni, ich králi a kniežatá, aj ich kňazi a proroci.
26 (VUL) Quomodo confunditur fur, quando deprehenditur, sic confusi sunt domus Israel, ipsi et reges eorum, principes et sacerdotes et prophetae eorum
26 (SVD) كخزي السارق اذا وجد هكذا خزي بيت اسرائيل هم وملوكهم ورؤساؤهم وكهنتهم وانبياؤهم

27 (KAT) Drevu hovoria: »Ty si môj otec« a kameňu: »Ty si ma zrodil.« Ku mne si obrátili šiju, nie tvár, ak ich však stihne bieda, volajú: »Povstaň a zachráň nás!«
27 (VUL) dicentes ligno: “Pater meus es tu” et lapidi: “Tu me genuisti”. Verterunt ad me tergum et non faciem, sed in tempore afflictionis suae dicent: “Surge et libera nos!”.
27 (SVD) قائلين للعود انت ابي وللحجر انت ولدتني. لانهم حوّلوا نحوي القفا لا الوجه وفي وقت بليتهم يقولون قم وخلصنا.

28 (KAT) Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!
28 (VUL) Ubi sunt dii tui, quos fecisti tibi? Surgant et liberent te in tempore afflictionis tuae; secundum numerum quippe civitatum tuarum facti sunt dii tui, Iuda.
28 (SVD) فاين آلهتك التي صنعت لنفسك. فليقوموا ان كانوا يخلّصونك في وقت بليتك. لانه على عدد مدنك صارت آلهتك يا يهوذا.

29 (KAT) Prečo sa pravotíte so mnou? Spreneverili ste sa mi všetci, hovorí Pán.
29 (VUL) Quid vultis mecum iudicio contendere? Omnes praevaricati estis in me, dicit Dominus.
29 (SVD) لماذا تخاصمونني. كلكم عصيتموني يقول الرب.

30 (KAT) Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev.“
30 (VUL) Frustra percussi filios vestros: disciplinam non receperunt. Devoravit gladius vester prophetas vestros: quasi leo vastator.
30 (SVD) لباطل ضربت بنيكم. لم يقبلوا تأديبا. اكل سيفكم انبياءكم كأسد مهلك

31 (KAT) Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: „Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!«?
31 (VUL) O generatio, vos videte verbum Domini: numquid solitudo factus sum Israeli aut terra tenebrarum? Quare ergo dixit populus meus: “Recessimus, non veniemus ultra ad te”?
31 (SVD) انتم ايها الجيل انظروا كلمة الرب. هل صرت برية لاسرائيل او ارض ظلام دامس. لماذا قال شعبي قد شردنا لا نجيء اليك بعد.

32 (KAT) Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.
32 (VUL) Numquid obliviscitur virgo ornamenti sui, sponsa fasciae pectoralis suae? Populus vero meus oblitus est mei diebus innumeris.
32 (SVD) هل تنسى عذراء زينتها او عروس مناطقها. اما شعبي فقد نسيني اياما بلا عدد.

33 (KAT) Ale si len upravuješ cestičky na vysliedenie lásky! Preto si aj na zločiny privykol svoje cesty.
33 (VUL) Quam bene paras viam tuam ad quaerendum amorem! Et insuper in malum docuisti vias tuas,
33 (SVD) لماذا تحسّنين طريقك لتطلبي المحبة. لذلك علّمت الشريرات ايضا طرقك.

34 (KAT) Ešte i na lemoch ti objavili krv našich biednych, nevinných: nepristihol si ich pri vlámaní, ale pri terebintách.
34 (VUL) et in fimbriis tuis inventus est sanguis animarum pauperum innocentium: non effringentes invenisti eos; sed in omnibus his
34 (SVD) ايضا في اذيالك وجد دم نفوس المساكين الازكياء. لا بالنقب وجدته بل على كل هذه.

35 (KAT) A hovoríš: »Veď som nevinný, hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.« Hľa, tu som, posúdim ťa, pretože vravíš: »Nezhrešil som.«
35 (VUL) dixisti: “Innocens ego sum, propterea aversus est furor eius a me”. Ecce ego iudicio contendam tecum, eo quod dixeris: “Non peccavi”.
35 (SVD) وتقولين لاني تبرأت ارتد غضبه عني حقا. هانذا احاكمك لانك قلت لم اخطئ.

36 (KAT) Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš, ako si pohorel s Asýrskom.
36 (VUL) Quam leviter mutas vias tuas! Et ab Aegypto confunderis, sicut confusa es ab Assyria.
36 (SVD) لماذا تركضين لتبدلي طريقك. من مصر ايضا تخزين كما خزيت من اشور.

37 (KAT) Aj odtiaľ budeš vychádzať, že budeš ruky držať nad hlavou, lebo Pán odvrhol tvoje opory, úspech s nimi mať nebudeš.
37 (VUL) Nam et ab ista egredieris, et manus tuae erunt super caput tuum, quoniam obtrivit Dominus illos, quibus confisus es, et nihil habebis prosperum in eis.
37 (SVD) من هنا ايضا تخرجين ويداك على راسك لان الرب قد رفض ثقاتك فلا تنجحين فيها


Jer 2, 1-37





Verš 32
Či panna zabudne na svoj skvost, nevesta na svoj opasok? Môj ľud však na mňa zabudol od nespočetných dní.
Jer 3:21 - Čuj! Na holiach počuť plač, nárek synov Izraela, lebo si pokrivili cesty, zabudli na Pána, svojho Boha.

Verš 36
Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš, ako si pohorel s Asýrskom.
Iz 31:1 - Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta, opierajú sa o kone, dôverujú vo vozy, že ich je veľa, a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní, no na Svätého Izraelovho nevzhliadli a Pána nevyhľadávali.

Verš 5
Toto hovorí Pán: „Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, išli za márnosťou a márnymi sa stali?
Mi 6:3 - „Ľud môj, čo som ti urobil? A čím som ti bol na ťarchu? Odpovedz mi!

Verš 8
Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?« Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali a pastieri sa mi spreneverili, proroci veštili menom Bála a za bezmocnými bôžikmi chodili.
Rim 2:20 - vychovávateľom nerozumných, učiteľom nedospelých, ktorý má v zákone stelesnenie poznania a pravdy.

Verš 11
Ak si národ zmenil bohov - nuž to ani nie sú bohovia! Môj národ však zamenil svoju slávu za čosi bezvládne.
Ž 106:20 - i zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Verš 12
Zdeste sa nad tým, nebesá, zhrozte sa veľmi, preveľmi, hovorí Pán.
Dt 32:1 - „Nebesá, čujte, rozprávať budem, zem nech načúva slovám mojich úst!
Iz 1:2 - Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

Verš 13
Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.
Pie 4:15 - Studienka v záhrade, žriedlo živých vôd, čo z Libanonu žblnkocú.
Jer 17:13 - Nádej Izraela, Pane, všetci, čo teba opustia, budú zahanbení, čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi, lebo opustili prameň živých vôd, Pána.

Verš 15
Levy nad ním revali, pozdvihovali svoj hlas, jeho pôdu obrátili na púšť; mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.
Iz 5:29 - Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí a uchytí korisť, odnesie a nik mu ju nevytrhne.
Jer 4:7 - Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho ležiska, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Vypáli ti mestá, že v nich neostane ani duše.
Jer 4:7 - Vystúpil lev zo svojej húštiny, vyrazil ničiteľ národov, vyšiel zo svojho ležiska, aby z tvojej krajiny urobil púšť. Vypáli ti mestá, že v nich neostane ani duše.

Verš 18
Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta, aby si pil vody Nílu? A čo chceš na ceste do Asýrska, aby si pil vody Eufratu?
Iz 31:1 - Beda tým, čo zostupujú pre pomoc do Egypta, opierajú sa o kone, dôverujú vo vozy, že ich je veľa, a dúfajú v jazdcov, že sú veľmi mocní, no na Svätého Izraelovho nevzhliadli a Pána nevyhľadávali.

Verš 19
Tvoj zločin ťa stresce, skárajú ťa tvoje nevernosti. Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké, že si opustil Pána, svojho Boha, že si nemal bázeň predo mnou, hovorí Pán, Jahve zástupov.
Iz 3:9 - Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe robia zlo!
Oz 5:5 - Pýcha usvedčuje Izrael do očí, Izrael a Efraim pre svoju vinu padajú a Júda padá s nimi tiež.

Verš 21
Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
Ex 15:17 - Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane, vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky.
Ž 44:2 - Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ž 80:8 - Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Verš 22
I keby si sa obmyl sodíkom a lúhom by si plytval, škvrnou bude tvoj zločin predo mnou, hovorí Pán, Jahve.
Jób 9:30 - Hoc snehom seba poumýval by som a svoje ruky lúhom očistil,

Verš 28
Nuž kde máš bohov, čo si si narobil? Nech vstanú, či ťa v biede zachránia? Veď koľko máš miest, toľko máš aj bohov, Júda!
Iz 2:8 - Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:
Jer 11:13 - Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.

Verš 30
Nadarmo som bil vašich synov, neprijali výstrahu, váš meč hltal vašich prorokov ako pustošiaci lev.“
Iz 1:5 - Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite: celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.
Jer 5:3 - Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu? Udrel si ich, ale necítili, znivočil si ich, odmietli výstrahu, tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň, nechceli sa obrátiť.
Jer 5:3 - Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu? Udrel si ich, ale necítili, znivočil si ich, odmietli výstrahu, tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň, nechceli sa obrátiť.

Verš 31
Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo: „Či som púšťou Izraelovi? Či krajinou temnôt? Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa, viac nepôjdeme k tebe!«?
Mt 23:26 - Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!

Jer 2,1-6 - Obsahujú reči z prvých rokov čias kráľa Joziáša. Jeremiáš odvoláva sa v nich na dejiny národa, ktorého pomer k Bohu prirovnáva k manželstvu. Pozri pozn. k Iz 50,1 n.

Jer 2,2 - Počas putovania na púšti bol národ ešte vernou snúbenicou Pánovou.

Jer 2,3 - Prvotiny úrody boli zasvätené Pánovi, museli sa doniesť do svätyne (Ex 23,19) a nik nesmel beztrestne z nich jesť, ak na to nebol oprávnený (Lv 22,9 n.; porov. Lv 5,14).

Jer 2,5 - Márnosťou volá prorok modly.

Jer 2,7 - Vulg slovo Karmel, ktoré znamená všeobecne "záhradu, sad", pokladá za vlastné meno známeho pohoria. – Izraeliti poškvrnili zem Pánovu (Svätú zem) svojimi hriechmi, hlavne modloslužbou.

Jer 2,8 - Tí, čo chápu Zákon, sú zákonníci. Pastieri sú vodcovia ľudu.

Jer 2,10 - Kitejci boli obyvatelia fenickej kolónie Kition na ostrove Cyprus. Kedarania boli kočovníci na sýrsko-arabskej púšti.

Jer 2,13 - Živou vodou volali Izraeliti vodu z prameňa, ktorá bola v Palestíne veľmi vzácna. Neživou bola voda dažďová, ktorú zbierali do vykopaných jám, cisterien.

Jer 2,16 - Nof je Memfis, egyptský Men-no-fer, južne od dnešnej Káhiry. Tafnes, grécky Dafne, dnešné Tell Defenneh, bola kedysi dôležitá pevnosť neďaleko Pelusiumu.

Jer 2,18 - Modly, popraskané cisterny, národu nepomohli, preto hľadá "vodu", pomoc inde, a to raz v Egypte, inokedy v Asýrsku. Vulg prekladá mená riek; miesto Nílu má: "vodu mútnu" miesto Eufratu: "vodu rieky".

Jer 2,19 - Modloslužbou páchanou na výšinách a pod košatými stromami porušuje izraelský národ manželskú vernosť, ktorou je zaviazaný Pánovi (porov. Iz 50,1; Oz 4,12-14; Dt 12,2; 23,17-18; 2 Kr 23,4-8).

Jer 2,21 - Podobenstvo o vinici pozri Iz 5,1 n.

Jer 2,23 - Spomína sa tu údolie Ben-Hinom (Ben-Hinnom) pri Jeruzaleme. Tam bola povestná modlárska svätyňa Tofet, kde Izraeliti obetúvali Molochovi ešte aj svoje deti (porov. 7,31; 19,2-6; 32,35).

Jer 2,24 - Zvieratá sú zdivené, len keď príde ich mesiac, Izrael ustavične sa vláči a volá za modlami, div si nezoderie obuv a div mu nevyschne gágor.

Jer 2,34 - Kto zabil zlodeja, pristihnutého pri vlámaní, nebol podľa zákona vrah (Ex 22,2). Izrael však zabíja svoje obete pri terebintách (tak treba asi opraviť tento ťažký verš so LXX). Rozumie sa to o obetovaní detí, ktoré sa aj u Iz 57,5 spája s modloslužbou pri terebintách.

Jer 2,37 - Na znak žiaľu a zúfalstva dávali si ruky nad hlavu a zalamovali nimi.