Kniha proroka Jeremiáša

1 ----
1 (ROH) Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:

2 ----
2 (ROH) Vstaň a sídeš do domu hrnčiarovho, a tam ti dám počuť svoje slová.

3 ----
3 (ROH) A sišiel som do domu hrnčiarovho. A hľa, práve robil prácu na kruhoch.

4 ----
4 (ROH) A nádoba, ktorú robil z hliny, zahubila sa v ruke hrnčiarovej. Vtedy začal znova a spravil z nej inú nádobu, jakú sa priam ľúbilo hrnčiarovi spraviť.

5 ----
5 (ROH) A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

6 ----
6 (ROH) Či by som vám nemohol urobiť, ako urobil tento hrnčiar, dome Izraelov? hovorí Hospodin. Hľa, jako hlina v ruke hrnčiara, takí ste aj vy v mojej ruke, dome Izraelov.

7 ----
7 (ROH) Keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vyplieniť, rozboriť a zahubiť

8 ----
8 (ROH) a jestli sa ten národ odvráti od svojej zlosti, proti ktorému som to hovoril, budem ľutovať zlého, ktoré som mu myslel učiniť.

9 ----
9 (ROH) A zase keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vybudovať a vysadiť,

10 ----
10 (ROH) a jestli bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, nepočúvajúc na môj hlas, budem ľutovať dobrého, o ktorom som povedal, že mu ho učiním.

11 ----
11 (ROH) A tak teraz nože povedz mužom Júdovým a proti obyvateľom Jeruzalema a rec: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja strojím proti vám zlé a vymýšľam zhubný výmysel proti vám. Nože sa navráťte každý od svojej zlej cesty a robte tak, aby boly vaše cesty dobré i vaše skutky!

12 ----
12 (ROH) Ale oni povedali: Márne! Lebo my pojdeme za svojimi myšlienkami a budeme robiť každý umienenosť svojho zlého srdca.-

13 ----
13 (ROH) Preto takto hovorí Hospodin: Nože sa pýtajte medzi národami, kto kedy slýchal také veci? Veľkú vec hroznú spáchala panna Izraelova!

14 ----
14 (ROH) Či aj opustí niekto, odíduc od skaly na poli, čistú vodu zo snehu Libanona? Či sa azda zahubia cudzie vody studené, tečúce?

15 ----
15 (ROH) Lebo môj ľud ma zabudol; kadia márnostiam, ktoré pôsobia to, že klesajú na svojich cestách, na večných drahách, chodiac chodníkami, cestou, nie nasypanou a urovnanou,

16 ----
16 (ROH) tak, aby som obrátil ich zem na pustinu, na večný odiv. Každý, kto pojde cez ňu, zhrozí sa a bude krútiť hlavou.

17 ----
17 (ROH) Rozptýlim ich ako východný vietor pred nepriateľom; pohliadnem na nich chrbtom a nie tvárou v deň ich záhuby.

18 ----
18 (ROH) A povedali: Poďte a vymyslime nejaké výmysly proti Jeremiášovi, lebo nezahynie zákon od kňaza a rada od múdreho ani slovo od proroka. Poďte a porazme ho jazykom a nepozorujme na niktoré jeho slová!

19 ----
19 (ROH) Pozoruj, Hospodine, na mňa ušima a počuj hlas tých, ktorí sa pravotia so mnou.

20 ----
20 (ROH) Či sa má odplácať za dobré zlým? Lebo vykopali mojej duši jamu. Rozpomeň sa, že som stál pred tvojou tvárou, aby som hovoril o nich dobré, aby som odvrátil od nich tvoju prchlivosť.

21 ----
21 (ROH) Preto daj ta ich synov hladu a vydaj ich moci meča, a nech sú ich ženy osirelé a vdovy, a ich mužovia nech sú povraždení od smrti, ich mládenci pobití mečom v boji.

22 ----
22 (ROH) Nech sa počuje krik z ich domov, keď náhle dovedieš na nich čatu nepriateľa. Lebo vykopali jamu, aby ma lapili a ukryli mojim nohám osídla.

23 ----
23 (ROH) Ale ty, Hospodine, znáš každú ich radu o mne, ktorá cieli na smrť. Nepokry a tak neodpusti ich neprávosti a ich hriechu nevytri zpred svojej tvári, ale nech klesnú pred tvojou tvárou; v čas svojho hnevu konaj s nimi.