Kniha proroka Jeremiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jer 13, 1-27

1 Takto mi riekol Hospodin: Choď a kúp si ľanový pás a polož si ho na bedrá, ale do vody ho neklaď! 2 Nato som podľa slova Hospodinovho kúpil pás a opásal som si ním bedrá. 3 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo po druhý raz takto: 4 Vezmi pás, ktorý si kúpil a máš na bedrách, a vyber sa, choď k Eufratu a skry ho tam v skalnej úžľabine. 5 Šiel som teda a ukryl som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Hospodin. 6 Po uplynutí viacerých dní mi riekol Hospodin: Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam kázal ukryť. 7 Nato som šiel k Eufratu, vyhrabal som a vzal pás z miesta, kde som ho ukryl, a hľa, pás bol skazený, nebol na nič súci. 8 Vtedy mi zaznelo slovo Hospodinovo: 9 Takto vraví Hospodin: Podobne skazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento zlý ľud, ktorý sa zdráha poslúchať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti srdca a behá za inými bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento pás, ktorý je nanič. 11 Lebo ako pás prilieha k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu - znie výrok Hospodinov - aby boli mojím ľudom, menom, chválou a ozdobou, ale nechceli poslúchať. 12 Povedz im tieto slová: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Každý džbán býva naplnený vínom. Ak ti povedia: Či my sami nevieme, že každý džbán býva naplnený vínom? 13 povedz im: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, tak kráľov, ktorí sedia na tróne Dávidovom, ako kňazov a prorokov aj všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 A roztrieskam ich jedného o druhého, otcov i synov spolu - znie výrok Hospodinov; nezľutujem sa a neušetrím ich, ani milosrdenstvo neprejavím, kým ich nezničím. 15 Čujte a naslúchajte, nebuďte pyšní, lebo Hospodin hovorí: 16 Vzdajte česť Hospodinovi, svojmu Bohu, skôr, ako sa zotmie, skôr, ako vám za súmraku nohy narazia na vrchy! Vy čakáte na svetlo, ale On ho obráti na tmu a zmení na temnotu. 17 Ak však neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hospodinovo je zajaté. 18 Povedz kráľovi a vladárke: Sadnite si nižšie, lebo vám spadla z hlavy vaša slávna koruna. 19 Zavreté sú mestá Negebu, a nik ich neotvorí! Odvedený je celý Júda, úplne odvedený. 20 Zdvihnite oči a hľaďte na tých, ktorí prichádzajú od severu! Kdeže je stádo, čo ti bolo zverené, tvoje nádherné ovce? 21 Čo povieš, keď nad tebou ustanovia tých, ktorých si si vyučil za priateľov? Nezachvátia ťa bolesti ako rodiacu ženu? 22 A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoje mnohé viny odhalili ti podolky, spôsobili ti násilie. 23 Či môže černoch zmeniť svoju kožu a leopard svoje škvrny? Či by ste aj vy mohli dobre robiť, keď ste sa naučili zle robiť? 24 Sťa lietajúcu plevu rozptýlim ich vetrom od púšte. 25 Toto je tvoj lós, tvoj údel, ktorý som ti vymeral - znie výrok Hospodinov - lebo si zabudol na mňa, a na klam si sa spoliehal. 26 Ja sám ti vyhrniem podolky na tvár, nech je zjavná tvoja potupa, 27 tvoje cudzoložstvá a tvoje chlipné erdžanie, tvoje hanebné smilstvo. Na pahorkoch, na poli videl som tvoje ohavnosti. Beda ti, Jeruzalem, že sa nechceš očistiť! Dokedy to ešte tak bude?

Verš 16

Vzdajte česť Hospodinovi, svojmu Bohu, skôr, ako sa zotmie, skôr, ako vám za súmraku nohy narazia na vrchy! Vy čakáte na svetlo, ale On ho obráti na tmu a zmení na temnotu.

Iz 59:9 - Preto sa právo vzdialilo od nás a spravodlivosť nás nedostihne: čakáme na svetlo, a tu, hľa, tma; na jas, a hľa, chodíme v temnote.

Ž 44:19 - Naše srdce sa neodvrátilo, ani krok náš neodbočil od Tvojho chodníka,

Verš 17

Ak však neposlúchnete, v skrytosti bude plakať moja duša, pre vašu pýchu slzy roniť, a slzy mi zalejú oči, lebo stádo Hospodinovo je zajaté.

Nár 1:2 - Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi.

Nár 1:16 - Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil.

Verš 21

Čo povieš, keď nad tebou ustanovia tých, ktorých si si vyučil za priateľov? Nezachvátia ťa bolesti ako rodiacu ženu?

Jer 6:24 - Keď sme počuli o ňom zvesť, ruky nám ochabli; zmocnila sa nás úzkosť sťa bôle rodičky.

Verš 22

A keď sa opýtaš v duchu: Prečo ma toto postihlo? Pre tvoje mnohé viny odhalili ti podolky, spôsobili ti násilie.

Jer 5:19 - Keď sa budú potom pýtať: Prečo nám Hospodin, náš Boh, urobil toto všetko, odpovedz im: Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo vlastnej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša.

Jer 16:10 - Keď oznámiš tomuto ľudu všetky tieto slová, a opýtajú sa ťa: Prečo vyriekol Hospodin všetku túto veľkú pohromu proti nám, čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorý sme spáchali proti Hospodinovi, nášmu Bohu?

Iz 47:2 - Vezmi si mlynček, meľ múku, odhaľ svoj závoj, zdvihni si vlečku šiat, odhaľ lýtka, broď sa cez rieky.

Jer 13,1 - O symbolických úkonoch pozri tu celkový úvod ku všetkým prorockým spisom.

Jer 13,6 - K mezopotámskemu Eufratu prorok sotva cestoval, a to dva razy. Táto rieka je asi na 1000 km od Palestíny. Môže byť reč azda o riečke severovýchodne od Jeruzalema, blízko Anatotu, ktorá sa dnes volá Wádi-Fárá. – Ale je pravdepodobnejšie, že Jeremiáš nekonal tento náznakový úkon v skutočnosti, len vo videní.

Jer 13,11 - Zmysel symbolického úkonu je teda jasný: národ bude hynúť pri rieke Eufrat, v babylonskom zajatí.

Jer 13,12 - Porov. 25,15.

Jer 13,18 - Kráľ, ktorý sa tu spomína, je bezpochyby Joachin (pozri úvod k Jeremiášovi). Kráľovná, o ktorej prorok hovorí, je kráľova matka. Matka kráľova hrávala na kráľovskom dvore u Izraelitov dôležitejšiu úlohu než kráľove manželky; porov. 1 Kr 2,19; 15,13.

Jer 13,19 - I najjužnejšie júdske mestá dostali sa do rúk nepriateľa, hoci tie mohli byť najbezpečnejšie, veď nepriateľ prichádzal vždy od severu. Tu je reč o deportácii r. 597 pr. Kr. (Pozri úvod k tomuto prorokovi.)

Jer 13,22 - Jeruzalem prirovnáva sa k neviestke.

Jer 13,23 - Izraelitom sa hriech stal už prirodzenosťou ako farba kože u Etiópca alebo leoparda.

Jer 13,26 - Pokračuje sa v prirovnávaní k nehanebnej žene. Vyhľadávala hanbu, nuž bude ju mať.

Jer 13,27 - Národ sa hnal za chlipnosťou ako nerozumné zviera. Na kopcoch hoveli Izraeliti modloslužbe, ktorú prorok volá cudzoložstvom.