| Kniha proroka JeremiášaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jer 12, 1-17 |
1 Jer 12, 1 Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady? 2 Jer 12, 2 Zasadil si ich a zakorenili sa, rastú, aj ovocie donášajú. Blízky si ich ústam, ale ďaleký ich srdcu. 3 Jer 12, 3 Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Odlúč ich ako ovce na zabitie a oddeľ ich na deň zabíjania. 4 Jer 12, 4 Dokedy má trúchliť krajina a vädnúť všetka poľná zeleň? Pre zlobu jej obyvateľov miznú zvieratá i vtáky, lebo tamtí si povrávajú: On nevidí, ako sa to s nami skončí. 5 Jer 12, 5 Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa, ako sa budeš pretekať s koňmi? Ak sa len v pokojnej krajine cítiš bezpečne, čo si počneš v húšťave Jordánu? 6 Jer 12, 6 Veď už tvoji bratia i dom tvojho otca sa voči tebe zradne zachovali, aj oni na plné hrdlo kričia za tebou; never im, keď sa ti láskavo privrávajú. 7 Jer 12, 7 Opustil som svoj dom, zavrhol som svoje dedičstvo, miláčika svojej duše som vydal do moci jeho nepriateľov. 8 Jer 12, 8 Moje dedičstvo je pre mňa ako lev v lese: pozdvihlo proti mne svoj hlas, preto ho nenávidím. 9 Jer 12, 9 Či mi je moje dedičstvo strakatým vtákom, že okolité jastraby sú proti nemu? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, berte sa k pokrmu! 10 Jer 12, 10 Mnohí pastieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj rozkošný diel obrátili na úžasnú púšť. 11 Jer 12, 11 Zmenili ho na púšť; spustošený trúchli predo mnou. Spustošená je celá krajina, no nikto si to k srdcu neberie. 12 Jer 12, 12 Na všetky holé kopce na púšti prichodia ničitelia, lebo Hospodin má meč, ktorý požiera od jedného konca krajiny po druhý, nijaké telo nemá pokoj. 13 Jer 12, 13 Pšenicu siali, ale tŕne žali, namáhali sa bez úžitku. Na hanbu vyjdú so svojou úrodou pre prudký hnev Hospodinov. 14 Jer 12, 14 Takto vraví Hospodin o všetkých mojich zlých susedoch, ktorí sa dotkli dedičstva, čo som dal do vlastníctva svojmu ľudu izraelskému: Ajhľa, vytrhnem ich z pôdy a dom Júdov vytrhnem spomedzi nich. 15 Jer 12, 15 Ale potom, keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a vrátim ich, každého k jeho dedičstvu a každého do jeho krajiny. 16 Jer 12, 16 Ak sa naozaj naučia ceste môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: Žije Hospodin! - ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala - budú postavení uprostred môjho ľudu. 17 Jer 12, 17 Ale ak neposlúchnu, vytrhám ten národ a vyhubím ho - znie výrok Hospodinov.
| | Jer 12, 1-17 |
Verš 1
Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?
Jób 21:7 - Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú.
Ž 73:11 - A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom?
Hab 1:3 - Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie? Zhuba a násilie predo mnou, vzniká spor a škriepka povstáva.
Verš 2
Zasadil si ich a zakorenili sa, rastú, aj ovocie donášajú. Blízky si ich ústam, ale ďaleký ich srdcu.
Iz 29:13 - Pán riekol: Pretože sa mi približuje tento ľud svojimi ústami a perami ma ctí, ale jeho srdce sa vzďaľuje odo mňa a ich bázeň predo mnou je len naučeným ľudským príkazom,
Verš 3
Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš ma a skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe. Odlúč ich ako ovce na zabitie a oddeľ ich na deň zabíjania.
Ž 17:3 - Preskúmal si mi srdce, prehliadol ma v noci, preskúšal si ma, no nič nenachádzaš; zaumienil som si, že sa moje ústa neprehrešia.
Ž 139:1 - Pre hudobný prednes.Dávidov. Žalm. Hospodine, Ty si ma preskúmal a poznal.
Jer 11:20 - Ale, Hospodine mocností, ktorý spravodlivo súdiš a skúmaš ľadviny i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu na nich, lebo Tebe som prenechal svoj spor.
Verš 4
Dokedy má trúchliť krajina a vädnúť všetka poľná zeleň? Pre zlobu jej obyvateľov miznú zvieratá i vtáky, lebo tamtí si povrávajú: On nevidí, ako sa to s nami skončí.
Jer 4:25 - Pozrel som, a hľa, nebolo človeka, a všetko nebeské vtáctvo uletelo.
Jer 7:20 - Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, vylejem svoj hnev a svoju prchkosť na toto miesto, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nezhasne.
Jer 9:10 - A Jeruzalem zmením na hŕbu skál, na brloh šakalov, aj judské mestá zmením na pustatinu bez obyvateľov.
Verš 6
Veď už tvoji bratia i dom tvojho otca sa voči tebe zradne zachovali, aj oni na plné hrdlo kričia za tebou; never im, keď sa ti láskavo privrávajú.
Prís 26:25 - Keď vraví ľúbezným hlasom, never mu, lebo v srdci má sedem ohavností.
Verš 9
Či mi je moje dedičstvo strakatým vtákom, že okolité jastraby sú proti nemu? Nože, zhromaždite všetku poľnú zver, berte sa k pokrmu!
Jer 7:33 - Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeskému vtáctvu a poľnej zveri, ktorú nikto nezaplaší.
Verš 10
Mnohí pastieri kazili mi vinicu, pošliapali môj diel, môj rozkošný diel obrátili na úžasnú púšť.
Jer 6:3 - Pastieri prídu k nej so svojimi stádami. Navôkol proti nej rozložia stany a každý spasie svoju stranu.
Verš 13
Pšenicu siali, ale tŕne žali, namáhali sa bez úžitku. Na hanbu vyjdú so svojou úrodou pre prudký hnev Hospodinov.
Lv 26:16 - naložím s vami podobne. Uvediem na vás náhlu hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyháša zrak a stravuje život; nadarmo budete siať svoje semeno, pojedia ho vaši nepriatelia.
Dt 28:38 - Mnoho semena vynesieš na pole, a málo pozberáš, lebo to znivočia kobylky.
Verš 14
Takto vraví Hospodin o všetkých mojich zlých susedoch, ktorí sa dotkli dedičstva, čo som dal do vlastníctva svojmu ľudu izraelskému: Ajhľa, vytrhnem ich z pôdy a dom Júdov vytrhnem spomedzi nich.
Dt 30:3 - vtedy zmení Hospodin, tvoj Boh, tvoj údel, zmiluje sa nad tebou a znovu ťa zhromaždí spomedzi všetkých národov, medzi ktoré ťa rozptýlil Hospodin, tvoj Boh.
Jer 32:37 - Ajhľa, ja ich zhromaždím zo všetkých krajín, do ktorých som ich zahnal vo svojom hneve, vo svojej prchkosti a vo svojom veľkom rozhorčení, navrátim ich na toto miesto a usadím ich v bezpečí.
Verš 17
Ale ak neposlúchnu, vytrhám ten národ a vyhubím ho - znie výrok Hospodinov.
Iz 60:12 - Lebo národ i kráľovstvo, ktoré ti nebude slúžiť, zahynie, a pohania budú iste vyhubení.
Jer 12,2 - "Srdcu" – obličkám, pozri pozn. k 11,20.
Jer 12,3 - "Zasväť ich" znamená: "urči ich". Porov. tiež pozn. k 11,20.
Jer 12,5 - Pán porekadlami odpovedá prorokovi, že sa musí chystať i na väčšie prenasledovania. Keď si už teraz zúfa, čo bude robiť potom, keď budú proti nemu stáť oveľa nebezpečnejší nepriatelia? – V húštinách Jordánu bolo veľa divej zveri (porov. 49,19).
Jer 12,9 - Izrael so svojou pestrou modloslužbou ako strakatý, zďaleka viditeľný vták. Porov. Iz 56,9.
Jer 12,12 - Lúpežné národy sú nástrojom Božieho hnevu. "Telo", rozumej: živý tvor.