Verš 3
Lebo ustanovenia národov? To je márnosť! Lebo to vytne, strom z lesa, dielo rúk remeselníka, ukresané sekerou.
Iz 44:14 - Ide si zoťať cedry; vezme hrab a dub a vyberie si pevné medzi stromami lesa; zasadí jasen, a dážď pôsobí vzrast.
Verš 4
Okrášli to striebrom a zlatom, upevní to klincami a kladivami, aby sa to neklátilo!
Iz 41:7 - A tak posilňuje tesár zlatníka, hladiaci kladivom toho, ktorý bije na nákovu, hovoriac na sletovanie: Dobré je! A pripevní to klincami, aby sa nepohlo.
Verš 5
Sú jako palmový špalok tvrdý a nehovoria; musia ich nosiť, lebo nechodia! Nebojte sa ich, lebo neurobia zlého, ale nemôžu učiniť ani dobré.
Ž 115:5 - majú ústa a nehovoria; majú oči a nevidia;
Iz 46:1 - Bél klesol na kolená; k zemi sa zohýna boh Nébo. Ich modly sú pre zviera a hovädo. Modly, ktoré ste nosievali, sú naložené; bremenom sú a ťažia do ustania.
Iz 46:7 - Vezmú ho na plece a nosia ho; potom ho postavia na jeho miesto, a stojí, neuhne so svojho miesta. Áno, ak niekto kričí na neho, neohlási sa, ani ho nezachráni z jeho úzkosti.
Iz 41:23 - Oznámte to, čo prijde za tým, a poznáme, lebo veď ste bohovia! Áno, učiňte niečo dobré alebo zlé, aby sme žasli a videli to spolu.
Verš 6
Nie, neni tebe podobného, Hospodine! Veľký si ty, a veľké tvoje meno v sile!
Ž 86:8 - Nieto takého medzi bohmi, jako si ty, ó, Pane, a niet skutkov, ako sú tvoje.
Ž 86:10 - Lebo ty si veľký a činíš divy; ty sám jediný si Bôh.
Verš 7
Kde kto by sa ťa nebál, Kráľu národov?! Lebo tebe to prichodí, pretože medzi všetkými mudrcami národov a v celom ich kráľovstve neni tebe podobného nikoho!
Zjv 15:4 - Kto by sa teba nebál, ó, Pane, a neoslavoval tvojho mena?! Lebo ty si sám jediný svätý; pretože všetky národy prijdú a budú sa klaňať pred tebou, lebo sú zjavené tvoje spravedlivé súdy.
Verš 8
(Ale všetci do jedného sú zhovädilí a sprostí. Naučenie čakať od márností, od dreva!
Iz 41:29 - Hľa, všetci sú márnosť, ich dielo je nič, vietor a daromnica ich sliatiny.
Hab 2:18 - Čo prospeje rytina, že ju vyryl jej tvorca, sliatina a lživý učiteľ, že sa nadeje tvorca na svoj útvor robiac nemé modly?
Za 10:2 - Lebo terafím hovoria márnosť, veštci vidia klamstvo a sny hovoria daromnicu; nič je to, čím tešia; preto idú ta jako stádo; strápení sú, lebo niet pastiera.
Verš 12
Ty, ktorý činíš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia;
Gn 1:1 - Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem.
Jer 51:15 - Ty, ktorý učiníš zem svojou silou, ktorý pevne staviaš okruh sveta svojou múdrosťou a svojím umom si roztiahol nebesia;
Jób 9:8 - ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
Ž 104:2 - Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
Iz 40:22 - On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie,
Iz 44:24 - Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od života matky: Ja Hospodin činím všetko: sám rozprestieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlastnej moci;
Iz 51:13 - A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a založil zem, a vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje?
Verš 13
keď vydáš hlas, povstane hučanie vôd na nebi, a pôsobíš to, aby vystupovali pary od konca zeme, činíš dažďu blesky a vyvodíš vietor zo svojich pokladov.
Ž 135:7 - ktorý pôsobí to, aby vystupovaly pary od konca zeme, robí dažďu blesky a vyvodí vietor zo svojich pokladov,
Verš 14
Zhovädnel každý človek natoľko, že nezná toho; hanbiť sa bude každý zlatník pre svoju rytinu, lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha.
Jer 51:17 - Zhovädnel každý človek natoľko, že nezná toho; hanbiť sa bude každý zlatník pre svoju rytinu; lebo jeho sliatina je lesť, a niet v nich ducha.
Verš 16
No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvorcom všetkého, a Izrael je pokolením jeho dedičstva; Hospodin Zástupov jeho meno.
Jer 51:19 - No, nie ako títo údel Jakobov; lebo on je tvorcom všetkého a berlou svojho dedičstva. Hospodin Zástupov jeho meno.-
Ž 74:2 - Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš.
Verš 18
Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tento raz už vyhodím obyvateľov zeme jako z praku a sovriem ich, aby to cítili.
Jer 6:24 - Keď počujeme zvesť o ňom, klesnú naše ruky bezvládne, úzkosť nás pochytí, bolesť ako ženu, ktorá ide porodiť.
Verš 22
Hlas! Zvesť, hľa, ide, a veľký hrmot zo zeme severa obrátiť mestá Júdove na púšť, na príbytok šakalov.
Jer 1:14 - A Hospodin mi riekol: Od severa sa rozpúta zlé na všetkých obyvateľov zeme.
Jer 4:6 - Vyzdvihnite prápor oproti Sionu! Ratujte, nestojte, lebo ja uvediem zlé veci od severa a veľké skrúšenie.
Jer 9:11 - A obrátim Jeruzalem na hromady rumov, na príbytok šakalov, a mestá Júdove obrátim na pustinu, takže v nich nebude obyvateľa.
Verš 23
Viem, ó, Hospodine, že cesta človeka nie je v jeho moci, nie je v moci muža, ktorý chodí, jako ani to, aby pevne postavil svoje kroky.
Prís 16:1 - Upraviť myšlienky srdca je vecou človeka, ale od Hospodina je odpoveď jazyka.
Prís 20:24 - Od Hospodina sú kroky muža; ale čo rozumie človek svojej ceste?!
Verš 24
Karhaj ma, Hospodine, avšak podľa milostivého súdu, nie vo svojom hneve, aby si neurobil zo mňa primálo.
Ž 6:1 - Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót; na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
Ž 38:1 - Žalm Dávidov. Na upomienku.
Jer 30:11 - Lebo ja som s tebou, hovorí Hospodin, aby som ťa zachránil. Lebo učiním koniec všetkým národom, kam som ťa rozptýlil, avšak tebe neučiním konca, ale ťa budem kárať podľa súdu a nenechám ťa bez trestu cele iste.
Jer 46:28 - Ty sa neboj, môj služobníku Jakobe, hovorí Hospodin, lebo ja som s tebou. Lebo učiním koniec všetkým národom, medzi ktorých som ťa zahnal, ale tebe neučiním konca, no, budem ťa karhať podľa súdu, a bez trestu ťa nenechám nijakým činom.
Verš 25
Vylej svoju prchlivosť na národy, ktoré ťa neznajú, a na čeľade, ktoré nevzývajú tvojho mena, lebo zjedajú Jakoba, i zjedia a zničia ho a jeho obydlie spustošili.
Ž 79:6 - Vylej svoj prchký hnev na národy, ktoré ťa neznajú, a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvojho mena,
Jer 8:16 - Od Dána počuť fŕkanie jeho koní; od hlasu rehtania jeho mocných trasie sa celá zem. A prijdú a požerú zem i jej náplň, mesto i tých, ktorí bývajú v ňom.
Jer 9:16 - A rozptýlim ich medzi národy, ktorých neznali ani oni ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, aby ich žral dokiaľ ich nevyhladím.
Jer 10,1 - Babylonci pozorovali hviezdy a z rozličných nebeských znamení veštili; porov. Iz 47,13.
Jer 10,3 - "Zákony národov" sú modly. Pozri Iz 44,9-20; Bar 6; Múd 14 n.
Jer 10,9 - Taršiš pozri Iz 2,16. – Miesto neznámej krajiny Ofaz číta Targum a sýrsky preklad Ofír (pozri pozn. k Iz 13,12). – O purpure pozri pozn. Iz 1,18.
Jer 10,11 - Tento jediný verš z celej Knihy proroka Jeremiáša je písaný rečou aramejskou. Je to dozaista neskorší dodatok, lebo ruší aj súvislú reč o pravom Bohu.
Jer 10,12-16 - Pozri 51,15-19.
Jer 10,13 - Podľa semitského ľudového náhľadu Boh v nebeských skladištiach uschováva vietor, dážď, sneh atď.
Jer 10,17 - Rozumej: "Chystaj sa do zajatia!" Vulg prekladá začiatok verša: "Pozbieraj zo zeme svoju hanbu!"- Ináč krátke state do konca tejto hlavy medzi sebou nesúvisia a sú dosť porušené a neisté.
Jer 10,19 - Porazené mesto predstavuje sa ako chorý človek, ktorý stratil prístrešie.
Jer 10,21 - Pastieri sú vodcovia ľudu; porov. 3,15.
Jer 10,25 - Verš je tu asi nie na svojom mieste. Nachádza sa aj v Ž 79,6 n.
