Verš 1
Za dnů Achaza, syna Jótama, syna Uzijášova, krále judského, vytáhl Resín, král aramejský, a s ním Pekach, syn Remaljášův, král izraelský, do války proti Jeruzalému, ale nic proti němu v boji nesvedli.
2Kr 16:5 - Tehdy vytáhli Resín, král aramejský, a Pekach, syn Remaljášův, král izraelský, do boje proti Jeruzalému. Oblehli Achaza, ale nic proti němu v boji nezmohli.
2Krn 28:5 - Proto ho vydal Hospodin, jeho Bůh, do rukou aramejského krále. Aramejci ho porazili a zajali z jeho vojska velký počet zajatců a odvlekli je do Damašku. Byl vydán též do rukou krále izraelského, který mu způsobil velikou porážku.
Verš 14
Proto vám dá znamení sám Panovník: Hle, dívka počne a porodí syna a dá mu jméno Immanuel (to je S námi Bůh).
Mt 1:23 - 'Hle, panna počne a porodí syna a dají mu jméno Immanuel', to jest přeloženo 'Bůh s námi'.
Lk 1:31 - Hle, počneš a porodíš syna a dáš mu jméno Ježíš.
Verš 23
V onen den na místech, kde nyní vyrůstá tisíc révových keřů za tisíc šekelů stříbra, bude jen bodláčí a křoví.
Lv 26:22 - Pustím na vás polní zvěř. Ta vás připraví o děti, vyhubí váš dobytek a ztenčí vaše řady; vaše cesty zpustnou.
Iz 7,1 - Prorocké reči (hl. 7 – 12) pochádzajú z doby spohanšteného kráľa Achaza. Vynikajú v nich proroctvá o Mesiášovi, ktorý sa tu volá Emanuel, preto možno túto časť nazvať knihou o Emanuelovi. Nikde inde vo Svätom písme sa Mesiáš nevolá Emanuel. – V hl. 7. hovorí o sebe Izaiáš v osobe tretej.
Iz 7,1 - O tejto vojne pozri úvod a porov. 2 Kr 15,37. Achaz hľadal pomoc u asýrskeho kráľa Tiglatpilésara III. (2 Kr 16,7 n.).
Iz 7,2 - Dom Dávidov je dom Dávidovho potomka Achaza, ktorému oznámili, že sa aramejské vojsko spojilo proti nemu s vojskom izraelským a táborí už na území Severnej ríše, zvanej aj Efraimskou ríšou.
Iz 7,3 - Dnes už nevieme, na ktorej strane Jeruzalema bol tento Horný rybník. Horným ho volali preto, lebo v Jeruzaleme bol aj Dolný rybník (pozri 22,9). – I meno Izaiáša ("Pán spasí"), i meno Šeárjášúba ("zvyšky sa obrátia") sú mená symbolické.
Iz 7,4 - Nepriateľskí králi sú blízko zániku, sú ako dohárajúce hlavne, ktoré síce nepríjemne dymia, ale škodiť už nemôžu.
Iz 7,6 - Syn Tábelov je nám ináč neznámy.
Iz 7,8 - Rozumej: Ani Aramejsko, ani Efraimsko nerozšíri svoje územie, ich králi ostanú len v doterajších svojich sídlach: v Damasku a Samárii. Tu spomínaných 65 rokov uplynulo r. 670 pr. Kr., keď asýrsky kráľ Asarhadon (Asarhaddon) osadil na územie bývalej Izraelskej ríše cudzie národy, s ktorými sa zvyšky Izraelitov zmiešali, a tak Efraim prestal byť svojráznym národom.
Iz 7,10 - Spohanštenému, ale jednako len právoplatnému kráľovi vyvoleného národa, Achazovi, núka Boh zázrak. Ale Achaz nechce opustiť modly a nechce sa vzdať asýrskeho spojenectva, preto s výhovorkou odmieta zázrak.
Iz 7,14 - Aj napriek tomu, že Achaz odmietol, Boh dá znamenie, lenže pre kráľa to už nebude znamením záchrany, tú Boh sľúbil len podmienečne: "Ak neuveríte, veru neobstojíte" (verš 9). Achaz nechcel veriť, preto za trest spustošia jeho krajinu práve tí Asýri, ktorých si volá na pomoc. To spustošenie bude súčasne aj znamením, lebo Boh mu ho oznamuje vopred. Splní sa to ešte za života Achazovho a kráľ bude mať takto dôkaz moci a Božej vševediacnosti. Bude to však hneď aj zárukou, že sa splní aj proroctvo dané do ďalekej budúcnosti o počatí a narodení Mesiáša: "Hľa, panna počne a porodí syna!" Pôvodina má doslovne: "Hľa, panna tehotná a rodí syna!" Izaiáš prorockým zrakom vidí pannu, ktorá, hoci počala, ba aj porodila, ostáva pannou. A keďže svojho syna doniesla na svet bez ľudského otca, dáva mu meno Emanuel, po slovensky "Boh s nami". Vlastné mená spojené s Božím menom bývali u Izraelitov veľmi časté, ba užívali aj meno Ježiš. Jedine meno Emanuel sa okrem hl. 7 a 8 knihy Izaiášovej nikde inde vo Svätom písme nevyskytuje; okrem Mesiáša nik sa nevolá Emanuel. Emanuel bude teda zvláštnou, nad všetkých vynikajúcou osobnosťou. Nesporne o tomto dieťati, o Emanuelovi, je reč aj v 8,8–10 a v hl. 9 a 11. Na týchto miestach sa však tomuto dieťaťu pripisujú také vlastnosti a píšu sa o ňom také veci, ktoré sa na nikoho iného nemôžu vzťahovať, len na Mesiáša. Emanuel je teda Mesiáš a v dôsledku toho panna, o ktorej je tu reč, môže byť len matkou Mesiášovou. I najstaršie preklady Biblie dosvedčujú, že Izaiáš tu hovorí o panne a kresťanstvo, počnúc už Evanjeliom sv. Matúša (1,23), plným právom vidí v tejto panne panenskú matku Emanuela-Mesiáša, Preblahoslavenú Pannu Máriu. Jej panenské počatie a jej panenský pôrod má byť tým veľkým zázrakom, ktorým Boh dokáže, že vie svojich oslobodiť aj bez pomoci iných. Veď sám Osloboditeľ sveta sa počal bez prispenia muža, z Ducha Svätého, panensky.
Iz 7,15 - Mlieko (Vulg číta: maslo) a med býva vo Svätom písme znakom úrodnosti zeme. Tu naopak z verša 22 vidieť, že mlieko a med budú ľudia požívať pre nedostatok iných pokrmov, sú teda znakom chudoby.
Iz 7,16 - Ešte pred príchodom Mesiáša zahynie Aramejsko a Efraimsko, potom bude spustošené aj Júdsko. Prorok však nehovorí, že Mesiáš príde hneď po tomto spustošení.
Iz 7,18 - Egypt sa volá muchou, lebo na okolí Nílu v Egypte je množstvo múch. Asýrsko je včela, preto aj nebezpečnejší nepriateľ.
Iz 7,20 - Asýri vyplienia krajinu a pozbavia ju všetkej krásy, ako britva pozbavuje mužovo telo všetkej ozdoby.
