Iz 65,1 - Podľa sv. Pavla (Rim 10,20) hovorí Boh v tomto verši o pohanoch. I tí našli Boha, o koľko ľahšie by ho boli mohli nájsť Izraeliti, keby neboli bývali zatvrdnutí.
Iz 65,3 - O modlárstve v záhradách a hájoch pozri 1,29; 57,5; 66,17.
Iz 65,4 - V hrobkách sa oddávali Izraeliti podľa pohanského zvyku zakázanému kultu zomrelých, hoci hroby znečisťovali Izraelitov. Zákon zakazoval požívať bravčové mäso (Lv 11,7 n.; Dt 14,8).
Iz 65,5 - Tí, čo boli zasvätení rozličným pohanským božstvám, domnievali sa, že ich dotyk cudzej, nezasvätenej osoby znečisťuje.
Iz 65,6 - Kočujúci nosil svoje cennosti so sebou v lone, ta prijímal dary, ta musí teda prijať aj trest.
Iz 65,8 - Národ sa prirovnáva k strapcu hrozna, na ktorom je len niekoľko dobrých zrniek ("požehnanie").
Iz 65,10 - Život pastiersky je obrazom pokoja. O Sárone pozri pozn. k 33,9. Dolina Achor je v severnom Júdsku, blízko Jericha (Joz 7,24).
Iz 65,11 - Gad a Méni boli bôžikmi šťastia.
Iz 65,17 - Niektorí tu myslia na úplné pretvorenie sveta v časoch mesiášskych, iní na skutočné nové nebo a novú zem, ako to pripomína aj Nový zákon (Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1). Rozumej tak, že sa pretvorenie sveta začalo časmi mesiášskymi, dokonale sa však prevedie až na konci vekov.
Iz 65,20 - Šťastie v novom svete bude trvalé. Vek sto rokov, ktorý sa teraz pokladá za najvyšší vek človeka, bude vtedy vekom detským. Čísla, pravda, netreba brať doslovne, slúžia len na básnické opísanie trvanlivosti. Porov. 11,6 n.
