  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Iz 64, 1-12 |
1 Iz 64, 1 Oj, aby si roztrhol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozplynuly vrchy! 2 Iz 64, 2 Jako čo oheň zapaľuje raždie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal poznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasly pred tvojou tvárou, 3 Iz 64, 3 jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sostúpil si; pred tvojou tvárou rozplynuly sa vrchy. 4 Iz 64, 4 A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho. 5 Iz 64, 5 Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení? 6 Iz 64, 6 Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor. 7 Iz 64, 7 A nieto nikoho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a dopustil si to, aby sme sa rozplynuli pre svoje neprávosti. 8 Iz 64, 8 Ale teraz, ó, Hospodine, ty si náš Otec; my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci. 9 Iz 64, 9 Nehnevaj sa, Hospodine, až príliš ani nepamätaj navždy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom. 10 Iz 64, 10 Mestá tvojej svätosti sú obrátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pustinou; 11 Iz 64, 11 dom našej svätosti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši otcovia, je pohoreniskom, a všetko, čo nám bolo vzácnym, je obrátené v rumy. 12 Iz 64, 12 Či pre to pre všetko sa budeš silou zdŕžať ó, Hospodine? Či budeš mlčať a nás trápiť až príliš?
| | | Iz 64, 1-12 |
Verš 9
Nehnevaj sa, Hospodine, až príliš ani nepamätaj navždy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom.
Ž 79:8 - Nepamätaj nám na neprávosti našich predkov. Nech nás rýchle predídu tvoje milosrdenstvá, lebo sme veľmi zbiedení.
Verš 4
A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho.
Ž 31:18 - Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.
1Kor 2:9 - Ale jako je napísané: Čoho oko nevidelo a ucho nepočulo a čo na srdce človeka nevstúpilo, čo všetko Bôh prihotovil tým, ktorí ho milujú.
Verš 6
Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor.
Ž 90:5 - Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
Iz 64,10 - Reč je o chráme Šalamúnovom, ktorý Babylonci zničili r. 586 pr. Kr. Prorok sa teda modlí v mene babylonských zajatcov, veď v dobe Izaiášovej Šalamúnov chrám ešte stál.
