Kniha proroka Izaiáša

1 (ECAV) Ako oheň zapaľuje raždie, ako oheň privádza do varu vodu - tak príď, aby si dal svojim protivníkom poznať svoje meno, aby sa Tvojej prítomnosti báli národy.
1 (ROH) Oj, aby si roztrhol nebesia a sostúpil, aby sa pred tvojou tvárou rozplynuly vrchy!

2 (ECAV) Keď si nečakane robil hrozné veci, zostúpil si a vrchy sa triasli pred Tebou.
2 (ROH) Jako čo oheň zapaľuje raždie, jako vrie voda od ohňa, aby si tak dal poznať svojim protivníkom svoje meno, aby sa národy triasly pred tvojou tvárou,

3 (ECAV) Od vekov to nikto neslýchal ani nepočul, oko nevídalo Boha okrem Teba, ktorý by tak nakladal s tými, ktorí naň očakávajú.
3 (ROH) jako keď si činil strašné veci, jakých sme nečakali! Sostúpil si; pred tvojou tvárou rozplynuly sa vrchy.

4 (ECAV) Vychádzaš v ústrety tým, čo uplatňujú s radosťou spravodlivosť a na svojich cestách sa rozpomínajú na Teba. Ajhľa, hneval si sa, a my sme hrešili; oddávna sme Ti boli neverní.
4 (ROH) A od veku nikto neslýchal, nikto nepočul, oko nevidelo Boha krome teba, ktorý by tak bol činil tomu, kto očakával na neho.

5 (ECAV) Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Všetci sme zvädli ako lístie, naša neprávosť nás odnáša sťa vietor.
5 (ROH) Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení?

6 (ECAV) A nikto nevzýva Tvoje meno, nevzchopí sa, aby sa zachytil o Teba, lebo svoju tvár si ukryl pred nami a vydal si nás do moci našich hriechov.
6 (ROH) Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho; vädneme všetci jako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor.

7 (ECAV) A predsa, Hospodine, Ty si Otec náš, my sme hlina a Ty si náš Tvorca, všetci sme dielom Tvojich rúk.
7 (ROH) A nieto nikoho, kto by vzýval tvoje meno a prebudil sa aby sa chopil teba, lebo si ukryl svoju tvár pred nami a dopustil si to, aby sme sa rozplynuli pre svoje neprávosti.

8 (ECAV) Nehnevaj sa priveľmi, Hospodine, nepripomínaj večne neprávosť. Ber ohľad na to, že sme Tvojím ľudom.
8 (ROH) Ale teraz, ó, Hospodine, ty si náš Otec; my sme hlinou, a ty si naším tvorcom, a dielom tvojej ruky sme my všetci.

9 (ECAV) Tvoje sväté mestá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžasnou pustatinou.
9 (ROH) Nehnevaj sa, Hospodine, až príliš ani nepamätaj navždy na neprávosť! Hľa, pohliadni, prosíme, všetci sme tvojím ľudom.

10 (ECAV) Náš svätý a slávny dom, kde Ťa otcovia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všetko, čo nám bolo vzácne, leží v troskách.
10 (ROH) Mestá tvojej svätosti sú obrátené na púšť, Sion je púšťou, a Jeruzalem pustinou;

11 (ECAV) Môžeš sa od toho odťahovať, ó Hospodine, chceš mlčať a nadmieru nás pokorovať?
11 (ROH) dom našej svätosti a našej okrasy, v ktorom ťa chválievali naši otcovia, je pohoreniskom, a všetko, čo nám bolo vzácnym, je obrátené v rumy.

12 ----
12 (ROH) Či pre to pre všetko sa budeš silou zdŕžať ó, Hospodine? Či budeš mlčať a nás trápiť až príliš?