  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Iz 64, 1-11 |
1 Iz 64, 1 ako keď oheň spaľuje raždie a zovrie vodu, aby si dal poznať tvoje meno svojim nepriateľom. Nech sa trasú pred tebou národy. 2 Iz 64, 2 Keď si robil divy, neočakávali sme ich a zostúpil si, pred tebou sa vrchy rozliali. 3 Iz 64, 3 Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa. 4 Iz 64, 4 Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili, no na odvekých cestách môžeme byť spasení. 5 Iz 64, 5 Všetci sme boli ako nečistí, všetky naše spravodlivé skutky boli ako poškvrnené rúcho, všetci sme zvädli ako lístie, naše viny nás odnášali ako vietor. 6 Iz 64, 6 Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín. 7 Iz 64, 7 Teraz však, Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky. 8 Iz 64, 8 Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin, nespomínaj už viac vinu. Hľa, pozri, všetci sme tvoj ľud. 9 Iz 64, 9 Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom. 10 Iz 64, 10 Náš svätý a slávny dom, v ktorom ťa chválili naši otcovia, stal sa zhoreniskom a všetko, čo nám bolo milé, stalo sa zbúraniskom. 11 Iz 64, 11 Azda chceš byť po tom všetkom zdržanlivý? Chceš mlčať a tak veľmi nás ponižovať?
| | | Iz 64, 1-11 |
Verš 9
Tvoje sväté mestá sa stali púšťou, Sion sa stal púšťou a Jeruzalem rumoviskom.
Ž 79:8 - Nevyčítaj nám viny predkov, ponáhľaj sa nám v ústrety so svojím zľutovaním, lebo sme celkom bezmocní.
Verš 4
Ty stretáš toho, čo s radosťou koná spravodlivosť a na tvojich cestách spomína na teba. Hľa, ty si sa hneval a my sme hrešili, no na odvekých cestách môžeme byť spasení.
Ž 31:18 - Hospodin, nedaj ma zahanbiť, veď som volal k tebe. Bezbožníci sa zahanbia, umĺknu v ríši mŕtvych.
1Kor 2:9 - Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočuloa čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.
Verš 6
Nikto nevzýva tvoje meno, neprebúdza sa, aby sa pripútal k tebe, lebo si pred nami skryl svoju tvár a nechal si nás v moci našich vín.
Ž 90:5 - Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána;
Iz 64,10 - Reč je o chráme Šalamúnovom, ktorý Babylonci zničili r. 586 pr. Kr. Prorok sa teda modlí v mene babylonských zajatcov, veď v dobe Izaiášovej Šalamúnov chrám ešte stál.
