Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 63, 1-19

1 Kto to prichádza z Edómu v krvavočervenom rúchu z Bocry? Ten, kto sa skvie vo svojom obleku a kráča vo svojej veľkej sile? Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc zachraňovať. 2 Prečo je tvoj oblek červený a tvoje rúcho ako rúcho šliapača vo vínnom lise? 3 Sám som šliapal v lise a z národov žiaden nebol so mnou. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zgniavil som ich vo svojej prchkosti; ich šťava mi postriekala rúcho a poškvrnil som si odev. 4 Lebo deň pomsty mal som na mysli, prišiel rok môjho vykúpenia! 5 Rozhliadol som sa, že nebolo pomocníka; prekvapil som sa, že nikto ma nepodoprel. Ale pomohlo mi moje rameno a moja prchkosť ma podoprela. 6 Vo svojom hneve rozšliapal som národy, opojil som ich vo svojej prchkosti a ich krv som vypustil na zem. 7 Rozpomínam sa na milostivé skutky Hospodinove, na slávne skutky Hospodinove na základe všetkého, čo nám preukázal Hospodin, hojný v dobrote k domu Izraela, ktorú nám preukazoval podľa svojho milosrdenstva a podľa svojej hojnej priazne. 8 Lebo povedal: Vskutku, oni sú mojím ľudom, synmi, ktorí nesklamú. A stal sa im záchrancom 9 v každom ich súžení. Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni. 10 Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim. 11 Vtedy sa Jeho ľud rozpamätal na dávne dni, na Mojžiša: Kde je ten, ktorý z mora vyviedol pastiera svojho stáda? Kde je ten, ktorý mu do vnútra vložil svojho svätého Ducha, 12 ktorý spôsobil, aby Jeho slávne rameno šlo po pravici Mojžišovej; ktorý rozštiepil more pred nimi, aby si utvoril večné meno? 13 Ktorý ich viedol cez hlbiny ako kone v púšti? Nepotkli sa. 14 Ako statok zostupuje do údolia, tak Duch Hospodinov im dal odpočinok. Tak si viedol svoj ľud, aby si preslávil svoje meno. 15 Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú. 16 Veď Ty si Otec náš, lebo Abrahám nevie o nás a Izrael nás nepozná. Ty, Hospodine, si Otec náš, Tvoje meno od pradávna je: Náš Vykupiteľ. 17 Hospodine, prečo si nám dal poblúdiť od Tvojich ciest a zatvrdil si nám srdcia, tak, že sa Ťa nebojíme? Vráť sa kvôli svojim služobníkom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. 18 Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali. 19 Takí sme, akoby si nad nami oddávna nepanoval, ako tí, nad ktorými nikdy neodznelo Tvoje meno. Kiežby si pretrhol nebesá a zostúpil, aby sa zatriasli vrchy pred Tebou.

Verš 2

Prečo je tvoj oblek červený a tvoje rúcho ako rúcho šliapača vo vínnom lise?

Zjv 19:13 - odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie.

Verš 4

Lebo deň pomsty mal som na mysli, prišiel rok môjho vykúpenia!

Iz 61:2 - vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich,

Verš 5

Rozhliadol som sa, že nebolo pomocníka; prekvapil som sa, že nikto ma nepodoprel. Ale pomohlo mi moje rameno a moja prchkosť ma podoprela.

Iz 59:16 - Videl, že nieto nikoho, a užasol, že nikto nezasiahne. Tu pomohlo Mu Jeho rameno a Jeho spása Ho podoprela.

Verš 9

v každom ich súžení. Ani posol, ani anjel, ale On sám ich zachraňoval; svojou láskou a súcitom On ich vykúpil a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni.

Dt 7:7 - Nie preto sa Hospodin priklonil k vám a vyvolil si vás, že by ste boli väčší ako všetky národy - veď vás bolo najmenej zo všetkých národov -

Verš 10

Ale oni sa priečili a zarmucovali Jeho svätého Ducha. Vtedy sa im zmenil na nepriateľa, On sám bojoval proti nim.

Nm 14:11 - Hospodin riekol Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud zavrhovať a dokedy mi nebude veriť napriek všetkým znameniam, ktoré som učinil uprostred neho?

Ž 78:57 - Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk.

Ž 95:9 - kde ma pokúšali vaši otcovia, skúšali ma, hoci videli môj skutok.

Verš 13

Ktorý ich viedol cez hlbiny ako kone v púšti? Nepotkli sa.

Ž 105:37 - Ich však vyviedol so striebrom a zlatom, nebol v ich kmeňoch klesajúci.

Verš 15

Pohliadni z nebies a uviď zo svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a moc? Pohyb Tvojich citov a Tvoje zľutovanie sa mi odopierajú.

Dt 26:15 - Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izrael, i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Verš 18

Tvoj ľud vlastnil Tvoju svätyňu len krátky čas, naši protivníci ju pošliapali.

Ž 74:7 - Svätyňu Tvoju podpálili, až po zem znesvätili príbytok Tvojho mena.

Iz 63,1 - O Bozre pozri pozn. k 34,6. Ako v hl. 34 Edom sa tu predstavuje ako stelesnený nepriateľ Božej ríše a predstavuje všetkých jej nepriateľov. Národom, ktoré sa spustili Boha, môže byť šliapač lisu upomienkou. Boh niekedy prísno zasahuje do dejín ľudstva, ale aj najhroznejšie jeho zásahy pochádzajú vlastne z milosrdenstva. Chce ľudí pohnúť k pokániu a zachrániť pre večnosť. Tak treba rozumieť ten úchvatný a hrozný obraz.

Iz 63,4 - Pre deň pomsty a rok milosti pozri pozn. k 61,1–3.

Iz 63,9 - V osnove začiatku tohto verša sme so LXX urobili maličkú zmenu. Vulg číta: "Vo všetkom ich súžení sa nesužoval a anjel jeho tváre ich spasil."

Iz 63,10 - "Duch svätý", ktorý sa tu spomína, nie je tretia božská osoba. Aspoň starozákonný prorok nemohol na to myslieť. Je to zosobnenie; prorok hovorí o Bohu ako o človeku, u ktorého sa duch líši od tela. Vulg: "Ducha jeho Svätca".

Iz 63,15 - Slová v zátvorkách sú asi neskorší dodatok.

Iz 63,18 - Je tu reč o Edomčanoch.

Iz 63,19 - Posledné dva riadky verša sú vo Vulgáte už prvým veršom 64. hlavy, ktorej verše majú preto vo Vulg odchylné číslovanie.