Kniha proroka Izaiáša

1 (EKU) Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo.
1 (ROH) Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;

2 (EKU) Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje,
2 (ROH) ale vaše neprávosti spravily priehradu medzi vami a medzi vaším Bohom, a vaše hriechy skryly pred vami jeho tvár, aby nepočul.

3 (EKU) lebo vaše dlane sú poškvrnené krvou, vaše prsty vinou, vaše pery vypovedajú lož a váš jazyk premieľa zvrátenosti.
3 (ROH) Lebo vaše ruky sú poškvrnené krvou a vaše prsty neprávosťou; vaše rty hovoria lož, a váš jazyk žvatle prevrátenosť.

4 (EKU) Niet toho, kto by predvolával na súd podľa práva a súdil poctivo. Spoliehajú sa na ničomnosť a hovoria nezmysly, počnú zlobu a rodia skazu.
4 (ROH) Nie je nikoho, kto by volal po spravedlivosti, ani nieto ničoho, čo by sa súdilo po pravde. Každý sa nadeje na márnosť a hovorí klamstvo; tehotneje trápením a plodí neprávosť.

5 (EKU) Liahnu vreteničie vajíčka a snujú pavučiny, kto je z ich vajíčok, zomrie a z prasknutého sa vykľuje vretenica.
5 (ROH) Liahnu vajcia baziliškove a tkajú vlákna pavúkove: ten, kto by jedol z ich vajec, zomrie, a ktoré sa rozpučí nohou, z toho vyjde jedovatý had.

6 (EKU) Z ich pavučín nebude šat, nezakryjú sa tým, čo utkali. Ich výtvor je dielo záhuby, v ich dlaniach je skutok násilia.
6 (ROH) Z ich vláken nebude rúcho, ani sa neodejú svojou prácou. Ich skutky sú skutkami neprávosti, a v ich rukách je dielo ukrutnosti.

7 (EKU) Ich nohy bežia za zlom, náhlia sa preliať nevinnú krv. Ich myšlienky sú myšlienky skazy, pustošenie a ničenie je na ich cestách.
7 (ROH) Ich nohy bežia ku zlému a ponáhľajú sa vyliať nevinnú krv; ich myšlienky sú myšlienkami neprávosti, spustošenie a skrúšenie na ich cestách.

8 (EKU) Nepoznajú cestu pokoja, niet práva v ich napredovaní. Svoje chodníky si pokrivili, kto po nich kráča, nepozná pokoj.
8 (ROH) Cesty pokoja neznajú, ani niet súdu v ich šľapajach; svoje chodníky si porobili krivé: ktokoľvek by išiel po niektorom z nich, nepozná pokoja.

9 (EKU) Preto je ďaleko od nás právo a spravodlivosť nás nedostihne, očakávame svetlo, a hľa, tma, čakáme na žiaru, no putujeme v temnote.
9 (ROH) Preto je ďaleko od nás súd, a spravedlivosť nás nedostihuje. Čakáme na svetlo, a hľa, tma, na nejaký záblesk, chodíme v mrákavách.

10 (EKU) Ako slepí ohmatávame stenu, tápeme ako ten, čo nemá oči, na poludnie sa potkýname ako za súmraku a medzi zdravými sme ako mŕtvi.
10 (ROH) Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi.

11 (EKU) Všetci mrmleme ako medvede, ustavične hrkútame ako holuby, očakávame právo a niet ho, spásu, no je od nás ďaleko.
11 (ROH) Mumleme všetci jako medvede, žalostne úpime jako holubi; čakáme na súd, ale ho niet, na spasenie, ďaleko je od nás.

12 (EKU) Lebo mnoho našich previnení je pred tebou a naše hriechy svedčia proti nám. Áno, naše previnenia sú našou súčasťou a svoje viny poznáme.
12 (ROH) Lebo je mnoho našich prestúpení pred tebou, a naše hriechy svedčia proti nám; lebo sme si vedomí svojich prestúpení, a čo do našich neprávostí, známe ich.

13 (EKU) Vzbura a zapieranie Hospodina, odklon od nasledovania nášho Boha, násilné a odbojné reči, výmysly a prejavy zo srdca plného lži.
13 (ROH) Robili sme neverne jako odpadlíci a luhali sme Hospodinovi, odvrátili sme sa nenasledujúc svojho Boha, hovorili sme útisk a odpadnutie, vymýšľali a vraveli sme lživé reči zo srdca,

14 (EKU) Právo je zatlačené do úzadia a spravodlivosť stojí bokom, naozaj, pravda sa potkýna na ulici a statočnosť nemôže vstúpiť.
14 (ROH) takže súd musel ustúpiť nazpät a spravedlivosť stojí zďaleka, lebo pravda klesla na ulici, a statočná priamosť nemôže vojsť.

15 (EKU) Chýba pravda a kto sa vyhýba zlu, stáva sa korisťou. Hospodin to videl a nepáčilo sa mu, že niet práva.
15 (ROH) A tak vystala pravda, a ten, kto vyhýba zlému, vystavuje sa lúpeži. A Hospodin vidí, a je to zlé v jeho očiach, že nieto súdu.

16 (EKU) Videl, že niet nikoho, a zhrozil sa, že niet nikoho, kto by zasiahol. Pomocníkom mu bolo jeho rameno a podržala ho jeho spravodlivosť.
16 (ROH) Keď tedy videl, že niet človeka, a predesil sa, že nie je nikoho, kto by sa prihovoril a zastal, preto mu pomohlo jeho rameno, a jeho spravedlivosť, tá ho podoprela.

17 (EKU) Zaodel sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave. Obliekol sa do rúcha pomsty a ako plášťom sa zaodel horlivosťou.
17 (ROH) A obliekol spravedlivosť ako pancier a lebku spasenia položil na svoju hlavu, obliekol sa v rúcho pomsty jako v sukňu a odial sa horlivosťou jako plášťom.

18 (EKU) Odplatí im podľa skutkov, hnevom svojim nepriateľom a hanbou svojim protivníkom. Aj ostrovom odplatí za ich skutky.
18 (ROH) Podľa zásluh, podľa zásluh odplatí prchlivosťou svojim protivníkom, odplatu dá svojim nepriateľom, aj ostrovom zaplatí to, čo zaslúžily.

19 (EKU) Hospodinovho mena sa budú báť od západu a jeho slávy od východu slnka, lebo sa priženie ako dravá rieka, ktorú unáša Hospodinov dych.
19 (ROH) A tak sa budú báť mena Hospodinovho od západu a od východu slnca jeho slávy. Keď prijde protivník hoci jako rieka, Duch Hospodinov ho zaženie.

20 (EKU) K Sionu príde ako vykupiteľ, kvôli tým, čo sa v Jákobovi odvrátili od hriechu — znie výrok Hospodina.
20 (ROH) A prijde Sionu vykupiteľ a tým, ktorí sa obrátili od prestúpenia v Jakobovi, hovorí Hospodin.

21 (EKU) No čo sa mňa týka, toto je moja zmluva s nimi — hovorí Hospodin. Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, čo som ti vložil do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich potomkov, ani z úst potomkov tvojho potomstva — odteraz až naveky — hovorí Hospodin.
21 (ROH) A ja, moja smluva s nimi bude toto, hovorí Hospodin: Môj Duch, ktorý je na tebe, a moje slová, ktoré som vložil do tvojich úst, neuhnú od tvojich úst ani od úst tvojho semena ani od úst semena tvojho semena, hovorí Hospodin, odteraz až na veky.