  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Iz 58, 1-14 |
1 Iz 58, 1 Volaj, nestišuj, ako trúba vyvýš svoj hlas, zvestuj môjmu ľudu jeho hriech a Jakubovmu domu jeho vinu! 2 Iz 58, 2 Veď sa ma deň čo deň dopytujú a chcú poznať moje cesty ako ľud, čo spravodlivo koná a Božieho práva sa nespúšťa. Žiadajú odo mňa spravodlivé súdy, túžia po Božej blízkosti: 3 Iz 58, 3 „Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. 4 Iz 58, 4 Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. 5 Iz 58, 5 Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? 6 Iz 58, 6 Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? 7 Iz 58, 7 Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? 8 Iz 58, 8 Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. 9 Iz 58, 9 Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“ Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné 10 Iz 58, 10 a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie. 11 Iz 58, 11 A Pán ti dá neprestajný spočinok, jasnosťou naplní tvoju dušu a tvoje kosti upevní; budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú. 12 Iz 58, 12 I postavia v tebe dávne sutiny: zdvihneš základy zašlých pokolení a volať ťa budú murárom trhlín, obnoviteľom ciest k bývaniu. 13 Iz 58, 13 Ak zdržíš pre sobotu svoju nohu, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti zachce, a sobotu budeš volať rozkošou, svätý Pánov (deň) hodným úcty a uctíš si ho, že nebudeš konať svoje cesty, vypĺňať svoju vôľu a hovoriť reči: 14 Iz 58, 14 tak sa budeš kochať v Pánovi a dám ti vznášať sa nad výšinami zeme, nasýtim ťa dedičstvom tvojho otca Jakuba: lebo hovorili ústa Pánove.
| | | Iz 58, 1-14 |
Verš 5
Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu?
Za 7:5 - „Povedz všetkému ľudu krajiny i kňazom: Keď sa postíte a nariekate v piatom a siedmom mesiaci - a je to už sedemdesiat rokov! -, či sa to mne postíte?
Verš 7
Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?
Ez 18:7 - nikoho nezarmucuje, dlžníkovi vráti záloh, cudzí majetok si neprisvojí, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje rúchom,
Ez 18:16 - nikoho neutláča, neberie záloh a lúpež nepácha; zo svojho chleba dá hladnému, nahého zaodeje rúchom,
Mt 25:35 - Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma;
Iz 58,3 - Izraeliti maria záslužnosť pôstu a iných vonkajších skutkov kajúcnosti tým, že vyhovujú svojim nezriadeným túžbam. K vonkajším skutkom kajúcnosti musia sa družiť skutky spravodlivosti a lásky.
Iz 58,7 - "Pred svojím telom sa neskrývaš" – pred blížnym sa neskrývaš.
Iz 58,9 - "Kývanie prstami" – posmešný posunok.
Iz 58,12 - Skutkami lásky dosiahnu to, že ich Boh vyslobodí zo zajatia, a vtedy na zrúcaninách svojich domov postavia si nové obydlia, opravia, čo bolo pokazené, a postavia si pohodlné cesty.
Iz 58,13 - Tak sa zdá, že Izraeliti z lakomstva konali práce a cesty aj v zasvätený sobotný deň. Preto ich prorok upozorňuje, že sobotný deň neslobodno šliapať nohami a znesväcovať. Kto s radosťou zasvätí sviatočný deň, nájde svoju radosť v Pánovi a Pán mu dá podiel v dedičstve Jakubovom, v zasľúbenej zemi.
