Kniha proroka Izaiáša

1 ----
1 (KAT) Keď hynie spravodlivý, nik si to neberie k srdcu, (keď) zbožní ľudia umierajú nik nechápe, že spravodlivý unikol nešťastiu.

2 ----
2 (KAT) Odchádza na pokoj: na svojich lôžkach spočinú tí, čo šli svojou priamou cestou.

3 ----
3 (KAT) „Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a smilnice!

4 ----
4 (KAT) Na kom ste sa zabávali? Proti komu ste otvárali ústa, vyplazovali jazyk? Azda vy nie ste deťmi hriechu, semenom klamstva?

5 ----
5 (KAT) Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty pod každým zeleným stromom a zabíjate dietky pri potôčkoch, pod výbežkami skalísk.

6 ----
6 (KAT) Hladké kamienky z potoka sú ti podielom, ony sú tvojou čiastkou. Aj im si vylievala nápoje, prinášala dary. (Či s tým mám byť spokojný?)

7 ----
7 (KAT) Na vysokom, vypínavom vrchu rozložila si si lôžko; aj tam si vystúpila obetovať žertvu.

8 ----
8 (KAT) A za dverami, za verajami postavila si si pomník; lebo iným okrem mňa sa odkrývaš, vystupuješ, rozširuješ si lôžko, spolčuješ sa s nimi, máš rada ich lôžko. Dbáš na ich pokyny(?).

9 ----
9 (KAT) S olejom chodíš za Molochom, množíš svoje voňavky a posielaš svojich poslov ďaleko, až k podsvetiu sa znižuješ.

10 ----
10 (KAT) Mnohými cestami sa ustávaš a nepovieš: »Je to zúfalé.« Našla si život pre svoju ruku(?), preto neochabuješ.

11 ----
11 (KAT) Kohože sa bojíš a strachuješ, že klameš? Na mňa si nespomenieš, ani k srdcu si neberieš. Pravda, ja som mlčal a skrýval sa, nuž nebojíš sa ma.

12 ----
12 (KAT) Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu.

13 ----
13 (KAT) Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú! Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie. Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem, vládnuť bude mojou svätou horou.“

14 ----
14 (KAT) Hovorím: „Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“

15 ----
15 (KAT) Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno: „Na vysokom a svätom mieste prebývam a so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných, aby som oživil srdce skrúšených.

16 ----
16 (KAT) Lebo sa nebudem večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril.

17 ----
17 (KAT) Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa); on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.

18 ----
18 (KAT) Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu

19 ----
19 (KAT) a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu - hovorí Pán -, ja ho uzdravím.

20 ----
20 (KAT) Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nevládze upokojiť a jeho vody vrhajú bahno a blato.

21 ----
21 (KAT) Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.“