Kniha proroka Izaiáša

1 (ROH) Spravedlivý hynie, a nieto nikoho, kto by si to vzal k srdcu, a mužovia milosti sú braní preč so sveta, kým nie je nikoho, kto by tomu rozumel, že pred príchodom zlého vychvátený býva spravedlivý.
1 (KAT) Keď hynie spravodlivý, nik si to neberie k srdcu, (keď) zbožní ľudia umierajú nik nechápe, že spravodlivý unikol nešťastiu.

2 (ROH) Dochádzajú pokoja; odpočívajú na svojich ložiach, každý, kto chodil rovno svojou cestou.
2 (KAT) Odchádza na pokoj: na svojich lôžkach spočinú tí, čo šli svojou priamou cestou.

3 (ROH) Ale vy pristúpte sem, synovia veštice, semeno cudzoložníka a tej, ktorá smilní.
3 (KAT) „Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a smilnice!

4 (ROH) Na kom sa zabávate tak rozpustile? Na koho roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Či azda nie ste vy deťmi prestúpenia, semenom falše?
4 (KAT) Na kom ste sa zabávali? Proti komu ste otvárali ústa, vyplazovali jazyk? Azda vy nie ste deťmi hriechu, semenom klamstva?

5 (ROH) Vy, ktorí sa rozohrievate bohmi pod každým stromom zeleným, ktorí zabíjate deti v dolinách, pod výčnelkami skál!
5 (KAT) Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty pod každým zeleným stromom a zabíjate dietky pri potôčkoch, pod výbežkami skalísk.

6 (ROH) Na hladkých kameňoch potočných máš svoj podiel; tie, tie sú tvojím údelom, lebo veď aj im vylievaš liatu obeť, obetuješ obilný dar! Či by som sa mal azda tým potešiť?
6 (KAT) Hladké kamienky z potoka sú ti podielom, ony sú tvojou čiastkou. Aj im si vylievala nápoje, prinášala dary. (Či s tým mám byť spokojný?)

7 (ROH) Na vysokom vrchu a povznesenom staviaš svoju ložu, aj chodíš ta hore, dcéro Jeruzalema, obetovať bitnú obeť!
7 (KAT) Na vysokom, vypínavom vrchu rozložila si si lôžko; aj tam si vystúpila obetovať žertvu.

8 (ROH) A za dvere a podvoje staviaš svoje pamätné znamenie, keď odíduc odo mňa odkrývaš sa a vystupuješ hore, rozširuješ svoju ložu a učiniac smluvu vyjednala si si od nich plat, miluješ ich ložu miesto, ktoré si vyhliadla.
8 (KAT) A za dverami, za verajami postavila si si pomník; lebo iným okrem mňa sa odkrývaš, vystupuješ, rozširuješ si lôžko, spolčuješ sa s nimi, máš rada ich lôžko. Dbáš na ich pokyny(?).

9 (ROH) A chodíš ku kráľovi s olejom a množíš svoje masti; vysielaš svojich poslov ďaleko, veľmi ďaleko, a ponižuješ sa až do pekla.
9 (KAT) S olejom chodíš za Molochom, množíš svoje voňavky a posielaš svojich poslov ďaleko, až k podsvetiu sa znižuješ.

10 (ROH) A keď si sa aj unavila na svojej dlhej ceste; nepovedala si: Márne je! Našla si posilu svojej ruke, preto si neumdlela.
10 (KAT) Mnohými cestami sa ustávaš a nepovieš: »Je to zúfalé.« Našla si život pre svoju ruku(?), preto neochabuješ.

11 (ROH) Kohože si sa plašila a bála, že si klamala a na mňa si nepamätala, nevzala si si toho k srdcu? Či som ja nemlčal, a to od veku? A mňa sa nebojíš.
11 (KAT) Kohože sa bojíš a strachuješ, že klameš? Na mňa si nespomenieš, ani k srdcu si neberieš. Pravda, ja som mlčal a skrýval sa, nuž nebojíš sa ma.

12 (ROH) Ja oznámim tvoju spravedlivosť i tvoje skutky, a neprospejú ti.
12 (KAT) Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu.

13 (ROH) Keď budeš kričať, nech ťa vytrhne tvoja sberba! Ale všetkých, koľko ich je, odnesie vietor, ta preč ich vezme márnosť, a ten, kto sa utieka ku mne, zdedí zem a bude dedične vládnuť vrchom mojej svätosti.
13 (KAT) Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú! Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie. Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem, vládnuť bude mojou svätou horou.“

14 (ROH) A hovorí: Nasypte, nasypte, urovnajte cestu, odpracte závadu z cesty môjho ľudu!
14 (KAT) Hovorím: „Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“

15 (ROH) Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý: Bývam na výsosti a na svätom mieste a s tým, kto je zdrteného a poníženého ducha, oživujúc ducha ponížených a oživujúc i srdce zdrtených.
15 (KAT) Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno: „Na vysokom a svätom mieste prebývam a so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných, aby som oživil srdce skrúšených.

16 (ROH) Lebo sa nebudem na veky pravotiť ani sa nebudem večne hnevať, lebo by zmizol duch zpred mojej tvári i duše, ktoré som ja učinil.
16 (KAT) Lebo sa nebudem večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril.

17 (ROH) Pre neprávosť jeho lakomstva som sa rozhneval a zbil som ho, skryl som svoju tvár a hneval som sa, a tak išiel, odvrátený, cestou svojho srdca.
17 (KAT) Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa); on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca.

18 (ROH) Vidím jeho cesty, avšak ho uzdravím a povediem ho a nahradím rôznym potešením jemu i tým, ktorí s ním smútili.
18 (KAT) Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu

19 (ROH) Stvorím ovocie rtov, pokoj, hojný pokoj ďalekému i blízkemu, hovorí Hospodin, a uzdravím ho.
19 (KAT) a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu - hovorí Pán -, ja ho uzdravím.

20 (ROH) Ale bezbožní budú jako rozbúrené more, keď sa nemôže upokojiť, ktorého vody vymietajú bahno a blato.
20 (KAT) Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nevládze upokojiť a jeho vody vrhajú bahno a blato.

21 (ROH) Nemajú pokoja, hovorí môj Bôh, bezbožní.
21 (KAT) Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.“