Kniha proroka Izaiáša

1 (ECAV) Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý,
1 (ROH) Spravedlivý hynie, a nieto nikoho, kto by si to vzal k srdcu, a mužovia milosti sú braní preč so sveta, kým nie je nikoho, kto by tomu rozumel, že pred príchodom zlého vychvátený býva spravedlivý.

2 (ECAV) ale dôjde pokoja. Odpočívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou cestou.
2 (ROH) Dochádzajú pokoja; odpočívajú na svojich ložiach, každý, kto chodil rovno svojou cestou.

3 (ECAV) Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a neviestky!
3 (ROH) Ale vy pristúpte sem, synovia veštice, semeno cudzoložníka a tej, ktorá smilní.

4 (ECAV) Z koho si robíte posmech, proti komu roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Nie ste vy vierolomné deti a plemeno klamu?
4 (ROH) Na kom sa zabávate tak rozpustile? Na koho roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Či azda nie ste vy deťmi prestúpenia, semenom falše?

5 (ECAV) Vy, čo sa rozpaľujete vášňou medzi modlárskymi dubmi, pod každým zeleným stromom, ktorí zabíjate deti v údoliach pod skalnými útesmi;
5 (ROH) Vy, ktorí sa rozohrievate bohmi pod každým stromom zeleným, ktorí zabíjate deti v dolinách, pod výčnelkami skál!

6 (ECAV) pri hladkých kameňoch v dolinách máš svoj diel, ony, ony sú tvojím údelom; aj im si vylievala svoje úliatby, prinášala obetný dar. Či sa mám s tým upokojiť?
6 (ROH) Na hladkých kameňoch potočných máš svoj podiel; tie, tie sú tvojím údelom, lebo veď aj im vylievaš liatu obeť, obetuješ obilný dar! Či by som sa mal azda tým potešiť?

7 (ECAV) Na vrchu vysokom a vyvýšenom stavala si svoje ležadlo; aj tam si vystupovala obetovať zábitnú obeť.
7 (ROH) Na vysokom vrchu a povznesenom staviaš svoju ložu, aj chodíš ta hore, dcéro Jeruzalema, obetovať bitnú obeť!

8 (ECAV) Za dvere a veraje si kládla svoj modlársky znak; lebo mne neverná odhaľovala si svoje lôžko, vystupovala si naň a rozširovala si ho. Dojednávala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, hľadela si na ohanbie.
8 (ROH) A za dvere a podvoje staviaš svoje pamätné znamenie, keď odíduc odo mňa odkrývaš sa a vystupuješ hore, rozširuješ svoju ložu a učiniac smluvu vyjednala si si od nich plat, miluješ ich ložu miesto, ktoré si vyhliadla.

9 (ECAV) Putovala si za Molochom s olejom, hromadila si svoje voňavky; posielala si svojich poslov do diaľav, posielala hlboko do podsvetia.
9 (ROH) A chodíš ku kráľovi s olejom a množíš svoje masti; vysielaš svojich poslov ďaleko, veľmi ďaleko, a ponižuješ sa až do pekla.

10 (ECAV) Unavovala si sa množstvom ciest, nehovorila si: To je daromné! Nachádzala si obživenie svojej sily, preto si neochabovala.
10 (ROH) A keď si sa aj unavila na svojej dlhej ceste; nepovedala si: Márne je! Našla si posilu svojej ruke, preto si neumdlela.

11 (ECAV) Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa nerozpomenula, nebrala si si to k srdcu! Pravda, ja som mlčal oddávna; preto sa ma nebojíš?
11 (ROH) Kohože si sa plašila a bála, že si klamala a na mňa si nepamätala, nevzala si si toho k srdcu? Či som ja nemlčal, a to od veku? A mňa sa nebojíš.

12 (ECAV) Ja odhalím tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, ale nepomôžu ti.
12 (ROH) Ja oznámim tvoju spravedlivosť i tvoje skutky, a neprospejú ti.

13 (ECAV) Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch.
13 (ROH) Keď budeš kričať, nech ťa vytrhne tvoja sberba! Ale všetkých, koľko ich je, odnesie vietor, ta preč ich vezme márnosť, a ten, kto sa utieka ku mne, zdedí zem a bude dedične vládnuť vrchom mojej svätosti.

14 (ECAV) On hovorí: Budujte, budujte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážku z cesty môjmu ľudu!
14 (ROH) A hovorí: Nasypte, nasypte, urovnajte cestu, odpracte závadu z cesty môjho ľudu!

15 (ECAV) Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených.
15 (ROH) Lebo takto hovorí vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť, ktorého meno je Svätý: Bývam na výsosti a na svätom mieste a s tým, kto je zdrteného a poníženého ducha, oživujúc ducha ponížených a oživujúc i srdce zdrtených.

16 (ECAV) Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril.
16 (ROH) Lebo sa nebudem na veky pravotiť ani sa nebudem večne hnevať, lebo by zmizol duch zpred mojej tvári i duše, ktoré som ja učinil.

17 (ECAV) Pre hriech jeho chamtivosti som sa rozhneval, zbil som ho, skryl som sa a hneval, on však, odvrátený, šiel cestou svojho srdca.
17 (ROH) Pre neprávosť jeho lakomstva som sa rozhneval a zbil som ho, skryl som svoju tvár a hneval som sa, a tak išiel, odvrátený, cestou svojho srdca.

18 (ECAV) Videl som jeho cesty; ale uzdravím ho a povediem, odplatím mu potešením. Jeho smútiacim
18 (ROH) Vidím jeho cesty, avšak ho uzdravím a povediem ho a nahradím rôznym potešením jemu i tým, ktorí s ním smútili.

19 (ECAV) stvorím ovocie pier. Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym - vraví Hospodin - ja ho uzdravím!
19 (ROH) Stvorím ovocie rtov, pokoj, hojný pokoj ďalekému i blízkemu, hovorí Hospodin, a uzdravím ho.

20 (ECAV) Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato.
20 (ROH) Ale bezbožní budú jako rozbúrené more, keď sa nemôže upokojiť, ktorého vody vymietajú bahno a blato.

21 (ECAV) Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.
21 (ROH) Nemajú pokoja, hovorí môj Bôh, bezbožní.