Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 57, 1-21

1 Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý, 2 ale dôjde pokoja. Odpočívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou cestou. 3 Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a neviestky! 4 Z koho si robíte posmech, proti komu roztvárate ústa, vyplazujete jazyk? Nie ste vy vierolomné deti a plemeno klamu? 5 Vy, čo sa rozpaľujete vášňou medzi modlárskymi dubmi, pod každým zeleným stromom, ktorí zabíjate deti v údoliach pod skalnými útesmi; 6 pri hladkých kameňoch v dolinách máš svoj diel, ony, ony sú tvojím údelom; aj im si vylievala svoje úliatby, prinášala obetný dar. Či sa mám s tým upokojiť? 7 Na vrchu vysokom a vyvýšenom stavala si svoje ležadlo; aj tam si vystupovala obetovať zábitnú obeť. 8 Za dvere a veraje si kládla svoj modlársky znak; lebo mne neverná odhaľovala si svoje lôžko, vystupovala si naň a rozširovala si ho. Dojednávala si sa s nimi, milovala si ich lôžko, hľadela si na ohanbie. 9 Putovala si za Molochom s olejom, hromadila si svoje voňavky; posielala si svojich poslov do diaľav, posielala hlboko do podsvetia. 10 Unavovala si sa množstvom ciest, nehovorila si: To je daromné! Nachádzala si obživenie svojej sily, preto si neochabovala. 11 Koho si sa strachovala a bála, keď si klamala? Na mňa si sa nerozpomenula, nebrala si si to k srdcu! Pravda, ja som mlčal oddávna; preto sa ma nebojíš? 12 Ja odhalím tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, ale nepomôžu ti. 13 Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch. 14 On hovorí: Budujte, budujte, urovnávajte cestu, odstráňte prekážku z cesty môjmu ľudu! 15 Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených. 16 Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril. 17 Pre hriech jeho chamtivosti som sa rozhneval, zbil som ho, skryl som sa a hneval, on však, odvrátený, šiel cestou svojho srdca. 18 Videl som jeho cesty; ale uzdravím ho a povediem, odplatím mu potešením. Jeho smútiacim 19 stvorím ovocie pier. Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym - vraví Hospodin - ja ho uzdravím! 20 Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. 21 Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.

Verš 16

Lebo nebudem sa prieť naveky a nebudem sa navždy hnevať; lebo zmizol by duch spred mojej tváre i dýchanie, ktoré som ja utvoril.

Ž 103:9 - Nebude sa ustavične prieť, nebude sa naveky hnevať.

Heb 12:9 - A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť?

Verš 1

Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý,

Ž 12:1 - Pre hudobný prednes na osemstrunovom nástroji. Žalm Dávidov.

Mi 7:2 - Vymizli zbožní z krajiny; niet úprimného medzi ľuďmi, všetci sa chystajú prelievať krv. Jeden na druhého poľuje sieťou.

Verš 13

Keď budeš volať o pomoc, nech ťa zachránia tvoje hromady modiel. Všetky odnesie vietor, zachváti vánok. Ale ten, kto sa ku mne utieka, zdedí krajinu a vlastniť bude svätý môj vrch.

Ž 34:8 - Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa Ho boja, a zachraňuje ich.

Verš 21

Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.

Iz 48:22 - Neverní nemajú pokoj, vraví Hospodin.

Iz 57,3 - Izraeliti sú cudzoložníci, lebo sú neverní svojmu snúbencovi, Bohu, a klaňajú sa modlám. S modloslužbou sa často spájalo aj čarodejníctvo.

Iz 57,5 - Modloslužbu konali pod terebintou (porov. 1,29). O obetovaní detí pozri pozn. k 30,33.

Iz 57,6 - Pohania pokladali za božstvá aj skaliská, obrúsené na hladko potokom, a Izraeliti im tiež prinášali obety.

Iz 57,8-10 - Výklad týchto veršov je veľmi ťažký. Národ sa predstavuje ako cudzoložná žena. Modlárski Izraeliti sa okrášľovali kvôli Molochovi (pozri pozn. k 30,33). Ba posielali poslov do ďalekých krajín k falošným božstvám, hádam žiadali od nich veštby a hlboko, "až k podsvetiu" sa pred nimi pokorovali. Akoby tieto zúfalé pokusy boli vliali do ich ochabnutých rúk nový život; nenahliadli, že falošné božstvá im nepomôžu.

Iz 57,13 - Hŕbou volá prorok množstvo modiel.

Iz 57,19 - "Ovocie perí" – to budú slová vďaky, ktoré Boh vylúdi na ústa národa, keď ho vyslobodí zo zajatia.

Iz 57,21 - Porov. 48,22.