  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Iz 57, 1-21 |
1 Iz 57, 1 Keď hynie spravodlivý, nik si to neberie k srdcu, (keď) zbožní ľudia umierajú nik nechápe, že spravodlivý unikol nešťastiu. 2 Iz 57, 2 Odchádza na pokoj: na svojich lôžkach spočinú tí, čo šli svojou priamou cestou. 3 Iz 57, 3 „Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a smilnice! 4 Iz 57, 4 Na kom ste sa zabávali? Proti komu ste otvárali ústa, vyplazovali jazyk? Azda vy nie ste deťmi hriechu, semenom klamstva? 5 Iz 57, 5 Vy, čo sa rozohňujete pre terebinty pod každým zeleným stromom a zabíjate dietky pri potôčkoch, pod výbežkami skalísk. 6 Iz 57, 6 Hladké kamienky z potoka sú ti podielom, ony sú tvojou čiastkou. Aj im si vylievala nápoje, prinášala dary. (Či s tým mám byť spokojný?) 7 Iz 57, 7 Na vysokom, vypínavom vrchu rozložila si si lôžko; aj tam si vystúpila obetovať žertvu. 8 Iz 57, 8 A za dverami, za verajami postavila si si pomník; lebo iným okrem mňa sa odkrývaš, vystupuješ, rozširuješ si lôžko, spolčuješ sa s nimi, máš rada ich lôžko. Dbáš na ich pokyny(?). 9 Iz 57, 9 S olejom chodíš za Molochom, množíš svoje voňavky a posielaš svojich poslov ďaleko, až k podsvetiu sa znižuješ. 10 Iz 57, 10 Mnohými cestami sa ustávaš a nepovieš: »Je to zúfalé.« Našla si život pre svoju ruku(?), preto neochabuješ. 11 Iz 57, 11 Kohože sa bojíš a strachuješ, že klameš? Na mňa si nespomenieš, ani k srdcu si neberieš. Pravda, ja som mlčal a skrýval sa, nuž nebojíš sa ma. 12 Iz 57, 12 Ja rozhlásim tvoju spravodlivosť a tvoje skutky, tie ti však nepomôžu. 13 Iz 57, 13 Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú! Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie. Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem, vládnuť bude mojou svätou horou.“ 14 Iz 57, 14 Hovorím: „Chystajte, chystajte, pripravujte cestu, odstráňte prekážky z chodníka môjho ľudu!“ 15 Iz 57, 15 Bo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno: „Na vysokom a svätom mieste prebývam a so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných, aby som oživil srdce skrúšených. 16 Iz 57, 16 Lebo sa nebudem večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril. 17 Iz 57, 17 Pre hriech lakomstva som sa hneval a bil som. Zakryl som si tvár (a hneval som sa); on však šiel, odvrátený cestou svojho srdca. 18 Iz 57, 18 Jeho cesty som videl, uzdravím ho, budem ho viesť a dám mu útechu 19 Iz 57, 19 a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu - hovorí Pán -, ja ho uzdravím. 20 Iz 57, 20 Bezbožní sú však ako rozbúrené more, ktoré sa nevládze upokojiť a jeho vody vrhajú bahno a blato. 21 Iz 57, 21 Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.“
| | | Iz 57, 1-21 |
Verš 16
Lebo sa nebudem večne pravotiť, ani sa nebudem ustavične hnevať, veď by predo mnou omdlel duch a duše, ktoré som ja stvoril.
Ž 103:9 - Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.
Heb 12:9 - A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?!
Verš 1
Keď hynie spravodlivý, nik si to neberie k srdcu, (keď) zbožní ľudia umierajú nik nechápe, že spravodlivý unikol nešťastiu.
Ž 12:1 - Zbormajstrovi. Na osemstrunový nástroj. Dávidov žalm.
Mi 7:2 - Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi, všetci sliedia po krvi, druh na druha sieťou poľuje.
Verš 13
Až budeš volať, nech ťa tvoje hŕby vytrhnú! Lež to všetko vietor uchytí, vánok odnesie. Kto však vo mňa dúfa, zdedí zem, vládnuť bude mojou svätou horou.“
Ž 34:8 - Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich.
Verš 21
Niet pokoja pre bezbožných - hovorí môj Boh.“
Iz 48:22 - Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.
Iz 57,3 - Izraeliti sú cudzoložníci, lebo sú neverní svojmu snúbencovi, Bohu, a klaňajú sa modlám. S modloslužbou sa často spájalo aj čarodejníctvo.
Iz 57,5 - Modloslužbu konali pod terebintou (porov. 1,29). O obetovaní detí pozri pozn. k 30,33.
Iz 57,6 - Pohania pokladali za božstvá aj skaliská, obrúsené na hladko potokom, a Izraeliti im tiež prinášali obety.
Iz 57,8-10 - Výklad týchto veršov je veľmi ťažký. Národ sa predstavuje ako cudzoložná žena. Modlárski Izraeliti sa okrášľovali kvôli Molochovi (pozri pozn. k 30,33). Ba posielali poslov do ďalekých krajín k falošným božstvám, hádam žiadali od nich veštby a hlboko, "až k podsvetiu" sa pred nimi pokorovali. Akoby tieto zúfalé pokusy boli vliali do ich ochabnutých rúk nový život; nenahliadli, že falošné božstvá im nepomôžu.
Iz 57,13 - Hŕbou volá prorok množstvo modiel.
Iz 57,19 - "Ovocie perí" – to budú slová vďaky, ktoré Boh vylúdi na ústa národa, keď ho vyslobodí zo zajatia.
Iz 57,21 - Porov. 48,22.
