Verš 1
Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?
Jn 12:38 - aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?“
Rim 10:16 - Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?“
Verš 3
Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.
Ž 22:6 - Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.
Iz 49:7 - Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: „Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“
Iz 52:14 - Ako sa nad ním zhrozili mnohí, - veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku -
Mk 9:12 - On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
Verš 4
Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
Mt 8:17 - aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“
Verš 5
On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.
Rim 4:25 - vydaného za naše hriechy a vzkrieseného pre naše ospravedlnenie.
1Kor 15:3 - Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem;
1Pt 2:24 - Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.
Verš 7
Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
Mt 26:63 - Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“
Mt 27:12 - A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal.
Mt 27:14 - Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Mk 14:61 - Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“
Mk 15:5 - Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.
Sk 8:32 - Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa.
Verš 9
So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.
1Pt 2:22 - On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach.
1Jn 3:5 - A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.
Verš 12
Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.
Mk 15:28 - (A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Započítali ho medzi zločincov.)
Lk 22:37 - Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“
Lk 23:34 - Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
Iz 53,1 - V nasledujúcich veršoch hovorí o Pánovom služobníkovi prorok, a to v mene celého národa, preto hovorí v množnom počte. Od verša 7 hovorí zase Boh. Verš 1 rozumej: Prorok bude hovoriť neuveriteľnú vec, ale kto by pochopil, čo Božia moc ("Pánovo rameno") koná?
Iz 53,2 - Ľudia by si mysleli, že Pánov služobník bude aj svojím pôvodom veľký. No vyrástol pred Bohom ako nezbadaná ratoliestka, ako zaznávaný koreň, ktorý okrem toho vyrástol zo zeme suchej, nie je teda veľmi mocný. Takto označuje prorok chudobný pôvod Mesiášov, ktorého už 11,1.10 volá "ratolesť", "výhonok", "koreň", a aj tam pripomína jeho pôvod z bezvýznamnej rodiny Jesseho.
Iz 53,4-6 - Tieto verše hovoria o zástupnom utrpení Mesiáša. Bol nevinný, trpel za nás.
Iz 53,7 - Slová Vulgáty "obetovaný bol" ani prekladateľ, sv. Hieronym, nerozumel o obete na kríži, o tej je reč až vo verši 10. Vyslovuje sa tu len ochota Pánovho služobníka, ako prijíma utrpenie a nesie ho ako tichý baránok.
Iz 53,8 - Z úzkosti, ktorú pretrpel už pred odsúdením, a zo súdneho pokračovania vliekli ho na smrť, ktorú podstúpil pre hriechy svojho ľudu. Počínanie mučiteľov naplňuje proroka úžasom, že volá: "Kto pomyslí na jeho pokolenie?", na pokolenie, ktoré ho vydalo na smrť. Kto by toto pokolenie pochopil a dostatočne odsúdil?
Iz 53,9 - Toto sa doslovne splnilo pri smrti Kristovej. Spasiteľ zomrel medzi zločincami, bolo by sa zdalo ako zrejmé, že aj pohreb bude mať nečestný, medzi zločincami. Predsa, čo nik nečakal, boháč Jozef z Arimatey prepustil mu vlastný hrob (Mt 27,57).
Iz 53,10 - Spasiteľ bude mať potomstvo, veriacich, až do skončenia sveta, ba i vo večnosti budú mu ľudia vďační za dielo vykúpenia.
Iz 53,11 - Tento ťažký verš treba rozumieť tak, že Pánov služobník bude hľadieť na veľké výsledky svojho utrpenia.
Iz 53,12 - Boh mu dal moc nad hriešnikmi, ktorých vykúpil, keď sa dal pripočítať medzi hriešnikov, hoci sám bol nevinný a trpel len za viny iných. Hriešnikmi boli tí, čo ho umučili, on sa však za nich modlil. Aj mimovoľne sa nám tu zjaví pred duševným zrakom Kalvária, kde medzi lotrami krváca Kristus a modlí sa: "Otče, odpusť im…" Kto číta evanjelium a iné novozákonné spisy, tomu netreba dokazovať, ako sa predpovede tejto Izaiášovej piesne splnili na Ježišovi Nazaretskom. Umučenie Ježišovo, zakrvavenú jeho postavu, jeho tichosť by ani očitý svedok nebol opísal živšie.
