| Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Iz 51, 1-23 |
1 Iz 51, 1 Počujte ma, vy, ktorí sa ženiete za spravedlivosťou, ktorí hľadáte Hospodina, hľaďte na skalu, z ktorej ste vyťatí, a do dutiny jamy, z ktorej ste vykopaní! 2 Iz 51, 2 Hľaďte na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás porodila, že som ho povolal jedného a požehnal som ho a rozmnožil som ho. 3 Iz 51, 3 Lebo Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho rumy a učiní jeho pustinu jako Éden a jeho púšť ako zahradu Hospodinovu; veselosť a radosť sa bude nachádzať v ňom, chvála a hlas spevu. 4 Iz 51, 4 Pozorujte na mňa, môj ľude, a vy, môj národe, pozorujte na mňa ušima, lebo vyučujúci zákon vyjde odo mňa, a svoj súd vystavím za svetlo národom. 5 Iz 51, 5 Moja spravedlivosť je blízko, moje spasenie vyjde, a moje ramená budú súdiť národy; na mňa čakajú ostrovy a nadejú sa na moje rameno. 6 Iz 51, 6 Pozdvihnite svoje oči k nebesiam a hľaďte na zem dole! Lebo nebesia rozplynú sa jako dym, a zem zvetšeje ako rúcho, a jej obyvatelia tak podobne pomrú; ale moje spasenie bude trvať na veky, a moja spravedlivosť nebude zlomená. 7 Iz 51, 7 Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážek, 8 Iz 51, 8 lebo ich zožerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zožerie červ, ale moja spravedlivosť bude trvať na veky a moje spasenie na pokolenie pokolení. 9 Iz 51, 9 Prebuď sa, prebuď, odej sa silou, rameno Hospodinovo! Prebuď sa jako za dávnych dní, za pokolení dávnych vekov! Či nie si to ty, ktoré si rozdrtilo pyšný Egypt, smrteľne ranilo draka? 10 Iz 51, 10 Či nie si to ty, ktoré si vysušilo more, vody veľkej priepasti, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby prešli vykúpení? 11 Iz 51, 11 A tak sa navrátia vyprostení Hospodinovi a prijdú na Sion s prespevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, dosiahnu veselosť a radosť, zármutok a úpenie utečú. 12 Iz 51, 12 Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva? 13 Iz 51, 13 A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a založil zem, a vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje? 14 Iz 51, 14 Zohnutý zajatý bude rýchle rozpútaný a nezomrie súc hodený do jamy ani nebude mať nedostatku svojho chleba. 15 Iz 51, 15 Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vlny. Hospodin Zástupov jeho meno! 16 Iz 51, 16 A vložil som svoje slová do tvojich úst a prikryl som ťa tôňou svojej ruky, aby som zasadil nebesia a založil zem a povedal Sionu: Ty si môj ľud! 17 Iz 51, 17 Prebuď sa, prebuď, povstaň, dcéro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hospodinovej pohár jeho prchlivosti; vypila si kalich, pohár závratu, aj vychlípala. 18 Iz 51, 18 Nebolo, kto by ju bol viedol zo všetkých synov, ktorých porodila, ani nebolo toho, kto by ju bol pojal za ruku, zo všetkých synov, ktorých vychovala. 19 Iz 51, 19 Toto dvoje ťa stihlo, kto ťa poľutoval? Spustošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa potešil? 20 Iz 51, 20 Tvoji synovia zomdlení súc až do bezvedomia ležali na rohu všetkých ulíc jako srnec v sluke, plní prchlivosti Hospodinovej, hromženia tvojho Boha. 21 Iz 51, 21 Preto nože počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína! 22 Iz 51, 22 Takto hovorí tvoj Pán, Hospodin, a tvoj Bôh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa beriem z tvojej ruky pohár závratu, kalich, pohár svojej prchlivosti; nebudeš ho viacej piť. 23 Iz 51, 23 A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: Zohni sa, aby sme prešli po tebe! A podkladala si svoj chrbát ako zem a jako ulicu tým, ktorí prechádzajú.
| | Iz 51, 1-23 |
Verš 7
Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážek,
Ž 37:31 - Zákon jeho Boha je v jeho srdci; jeho kroky sú isté.
Iz 51:12 - Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?
Ž 118:6 - Hospodin je so mnou; nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?!
Verš 8
lebo ich zožerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zožerie červ, ale moja spravedlivosť bude trvať na veky a moje spasenie na pokolenie pokolení.
Iz 50:9 - Hľa, Pán Hospodin mi pomôže, ktože je to tedy, kto by ma odsúdil? Hľa, tí všetci zvetšejú ako rúcho, moľ ich požerie.
Verš 10
Či nie si to ty, ktoré si vysušilo more, vody veľkej priepasti, ktoré si obrátilo hlbiny mora na cestu, aby prešli vykúpení?
Iz 43:16 - Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva cestu na mori a chodník na mohutných vodách,
Verš 12
Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizerného človeka, ktorý zomrie, a syna človeka, ktorý bude ta daný, aby bol ako tráva?
Iz 51:7 - Počujte ma, vy, ktorí znáte spravedlivosť, ľude, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážek,
Ž 118:6 - Hospodin je so mnou; nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?!
Verš 13
A zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa učinil, ktorý roztiahol nebesia a založil zem, a vždycky sa strachuješ, každý deň, prchlivosti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pripráva hubiť? Ale kdeže je prchlivosť toho, ktorý sužuje?
Jób 9:8 - ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;
Ž 104:2 - Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec,
Iz 40:22 - On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie,
Iz 42:5 - Takto hovorí silný Bôh Hospodin, ktorý stvoril nebesia a roztiahol ich, ktorý rozprestrel zem i to, čo vychádza z nej, ktorý dáva dych ľudu, ktorý je na nej, a ducha tým, ktorí chodia po nej.
Iz 44:24 - Takto hovorí Hospodin, tvoj vykupiteľ, a ten, ktorý ťa utvoril od života matky: Ja Hospodin činím všetko: sám rozprestieram nebesia, rozťahujem zem zo svojej vlastnej moci;
Verš 17
Prebuď sa, prebuď, povstaň, dcéro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hospodinovej pohár jeho prchlivosti; vypila si kalich, pohár závratu, aj vychlípala.
Iz 52:1 - Prebuď sa, prebuď, odej sa svojou silou, Sione! Obleč si svoje zdobné rúcho, Jeruzaleme, to sväté mesto, lebo už neprijde viacej na teba neobrezaný a nečistý!
Verš 19
Toto dvoje ťa stihlo, kto ťa poľutoval? Spustošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa potešil?
Iz 47:9 - Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri množstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev,
Verš 20
Tvoji synovia zomdlení súc až do bezvedomia ležali na rohu všetkých ulíc jako srnec v sluke, plní prchlivosti Hospodinovej, hromženia tvojho Boha.
Nár 2:11 - Kaf. Moje oči hynú od sĺz; moje vnútornosti sú rozbúrené; moje jatra sa vylialy na zem pre skrúšenie dcéry môjho ľudu, keď nyje odrastlé dieťa i kojenec na uliciach mesta.
Iz 51,1 - Skala, z ktorej sú Izraeliti vytesaní, je Abrahám, studňa, z ktorej pochádzajú, je Sára. (Porov. Gn 12,2–3; 13,15; 18,18; 22,17.)
Iz 51,3 - Eden bola krajina, v ktorej ležal raj. – Ku záhrade Božej sa v Gn 13,10 prirovnáva hojne zvlažované údolie Jordána, najmä okolie Sodomy a Gomory pred spustošením.
Iz 51,4 - I tu sa prízvukuje všeobecnosť spásy.
Iz 51,9 - Názvami "ozruta" a "drak" sa tu, ako aj na iných miestach Biblie, označuje Egypt alebo jeho faraón (porov. Iz 27,1; 30,7; Ž 87,4; 89,11; Ez 29,3).
Iz 51,11 - Pozri 35,10.
Iz 51,14 - Rozumej o tých, čo sú zhrbení v okovách, v zajatí. Ináč je tento verš neistý.
Iz 51,17 - Porov. 19,4; 29,10; Ž 75,9; 80,6; Jer 25,15.27; Ez 23,32; Hab 2,16.