Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 51, 1-23

1 Čujte ma, ktorí sa snažíte o spásu, ktorí hľadáte Hospodina! Pozrite na kameň, z ktorého ste vykresaní, na studničnú priehlbeň, z ktorej ste vykopaní! 2 Pozrite na svojho otca Abraháma a na Sáru, ktorá vás zrodila. Lebo som ho povolal, keď bol jediný, požehnal som ho a rozmnožil. 3 Vskutku, Hospodin poteší Sion, poteší všetky jeho zrúcaniny. Jeho púšť zmení na Éden a jeho step na záhradu Hospodinovu. V ňom bude radosť a veselosť, chválospev a zvuk piesne. 4 Počúvaj ma, ľud môj, národ môj, dopraj mi sluchu, lebo odo mňa vyjde náuka, a svoje právo ihneď privediem ako svetlo národov. 5 Blízko je moja spása, príde moja záchrana a moje ramená budú spravovať národy. Na mňa čakajú ostrovy, na môj zásah budú vyčkávať. 6 Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása sa nezruší. 7 Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu, ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku! Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte, 8 lebo moľ ich požerie ako šaty, červ ich strávi ako vlnu. No moja spása potrvá naveky a moja záchrana na dlhé pokolenia. 9 Prebuď sa, prebuď sa, obleč si silu, rameno Hospodinovo, prebuď sa ako za dní pradávnych, za starodávnych pokolení! Či si ty nerozťalo Rahaba a neprebodlo morského draka? 10 Či si ty nevysušilo more, vody veľkej prahlbiny, a nezmenilo hĺbku mora na cestu, aby prešli vykúpení? 11 Tak sa vrátia tí, ktorých Hospodin vyslobodil, a prídu s plesaním na Sion. Večná radosť bude na ich hlavách, dosiahnu radosť a veselosť; zmizne žiaľ a úpenie. 12 Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva? 13 Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa? 14 Sputnaný sa čoskoro uvoľní, nepadne mŕtvy do jamy a nebude mu chýbať chlieb. 15 Ale ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý víri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno. 16 Dal som ti svoje slová do úst, prikryl som ťa tôňou svojich rúk: aby som rozprestrel nebesá a založil zem, a povedal Sionu: Ty si môj ľud! 17 Prebuď sa, prebuď, povstaň, Jeruzalem, ty, ktorý si vypil z rúk Hospodinových čašu Jeho hnevu; kalich omámenia vypil si až do dna. 18 Niet nikoho, kto by ho viedol spomedzi synov, ktorých si zrodil. A niet nikoho, kto by posilňoval jeho ruku spomedzi synov, ktorých si vychoval. 19 Dve veci ťa zastihli; ktože ťa poľutuje? Spustošenie a ruiny, hlad a meč, ktože ťa poteší? 20 Synovia tvoji zomdlení ležia na rohu všetkých ulíc ako antilopy v pasci, preplnení hnevom Hospodinovým a karhaním tvojho Boha. 21 Preto čuj toto, ty strápený a opojený, ale nie vínom: 22 Takto vraví Hospodin, Pán, tvoj Boh, ktorý chce bojovať za svoj ľud: Ajhľa, beriem ti z rúk čašu omámenia a kalich môjho hnevu; nebudeš ho už viac piť. 23 Podám ho do ruky tým, čo ťa trápili, a do ruky tým, čo ťa utláčali; ktorí ti hovorili: Zohni sa, aby sme mohli prejsť. A ty si podložil chrbát ako zem a ako ulicu pre tých, čo prechádzajú.

Verš 7

Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu, ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku! Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte,

Ž 37:31 - On má v srdci zákon svojho Boha, jeho kroky sa nesklátia.

Iz 51:12 - Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva?

Ž 118:6 - Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek?!

Verš 8

lebo moľ ich požerie ako šaty, červ ich strávi ako vlnu. No moja spása potrvá naveky a moja záchrana na dlhé pokolenia.

Iz 50:9 - Ajhľa, Hospodin, Pán, mi je na pomoci, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa rozpadnú ako rúcho, mole ich zožerú.

Verš 10

Či si ty nevysušilo more, vody veľkej prahlbiny, a nezmenilo hĺbku mora na cestu, aby prešli vykúpení?

Iz 43:16 - Takto vraví Hospodin, ktorý spravil cestu cez more a chodník cez dravé vody,

Verš 12

Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného, ľudského dieťaťa, ktoré býva ako tráva?

Iz 51:7 - Čujte ma, vy, ktorí poznáte spásu, ľud, ktorý v srdci nosí moju náuku! Nebojte sa potupy od ľudí, a ich hanobenia sa neľakajte,

Ž 118:6 - Hospodin je pri mne, nebudem sa báť, čo mi urobí človek?!

Verš 13

Zabúdaš na Hospodina, ktorý ťa utvoril, ktorý rozostrel nebesá, založil zem? Ty sa ustavične v každom čase chveješ pred hnevom sužovateľa, keď zamýšľa hubiť? Ale kde je hnev sužovateľa?

Jób 9:8 - On sám rozprestrel nebesá a kráča po vysokých vlnách mora.

Ž 104:2 - halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan.

Iz 40:22 - Ten, ktorý tróni nad obvodom zeme, - kým jej obyvatelia sú len ako kobylky - Ten, ktorý odvíja nebesá ako závoj a rozprestiera ich sťa stan na bývanie,

Iz 42:5 - Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej:

Iz 44:24 - Takto vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ, a ten ktorý ťa formoval od života matky: Ja, Hospodin, činím všetko, nebesá odvíjam celkom sám, sám od seba rozprestieram zem.

Verš 17

Prebuď sa, prebuď, povstaň, Jeruzalem, ty, ktorý si vypil z rúk Hospodinových čašu Jeho hnevu; kalich omámenia vypil si až do dna.

Iz 52:1 - Prebuď sa, prebuď sa, obleč svoju silu, Sion. Obleč si svoj skvostný šat, Jeruzalem, mesto posvätné! Lebo nevojde už viac do teba neobrezaný ani nečistý.

Verš 19

Dve veci ťa zastihli; ktože ťa poľutuje? Spustošenie a ruiny, hlad a meč, ktože ťa poteší?

Iz 47:9 - Ale obidve tieto veci ťa zasiahnu, a to naraz, v jeden deň, bezdetnosť i vdovstvo naplno ťa zasiahnu napriek tvojim mnohým čarodejstvám, napriek tvojim mocným bosoráctvam.

Verš 20

Synovia tvoji zomdlení ležia na rohu všetkých ulíc ako antilopy v pasci, preplnení hnevom Hospodinovým a karhaním tvojho Boha.

Nár 2:11 - Oči mi hynú od sĺz, vrie to v mojom vnútri. Na zem sa mi vyliala pečeň pre skazu dcéry môjho ľudu, keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá na námestiach mesta.

Iz 51,1 - Skala, z ktorej sú Izraeliti vytesaní, je Abrahám, studňa, z ktorej pochádzajú, je Sára. (Porov. Gn 12,2–3; 13,15; 18,18; 22,17.)

Iz 51,3 - Eden bola krajina, v ktorej ležal raj. – Ku záhrade Božej sa v Gn 13,10 prirovnáva hojne zvlažované údolie Jordána, najmä okolie Sodomy a Gomory pred spustošením.

Iz 51,4 - I tu sa prízvukuje všeobecnosť spásy.

Iz 51,9 - Názvami "ozruta" a "drak" sa tu, ako aj na iných miestach Biblie, označuje Egypt alebo jeho faraón (porov. Iz 27,1; 30,7; Ž 87,4; 89,11; Ez 29,3).

Iz 51,11 - Pozri 35,10.

Iz 51,14 - Rozumej o tých, čo sú zhrbení v okovách, v zajatí. Ináč je tento verš neistý.

Iz 51,17 - Porov. 19,4; 29,10; Ž 75,9; 80,6; Jer 25,15.27; Ez 23,32; Hab 2,16.