  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Iz 50, 1-11 |
1 Iz 50, 1 Takto hovorí Hospodin: Kdeže je rozvodný list vašej matky, ktorým by som ju bol prepustil? Alebo kde kto je z mojich veriteľov, ktorému by som vás bol predal? Hľa, svojimi neprávosťami ste sa predali, a pre vaše prestúpenia prepustená je vaša mater. 2 Iz 50, 2 Prečo, keď prichádzam, nie je nikoho, keď volám, nikto sa neohlasuje? Či je azda prikrátka moja ruka, takže by nemohla vyslobodiť? Alebo či nie je vo mne sily na to, aby som vytrhol? Hľa, svojím káraním vysušujem more, obraciam rieky na púšť; ich ryby sa zosmradzujú, pretože neni vody, a mrú od smädu. 3 Iz 50, 3 Obliekam nebesia v čierno smútku a vrece im dávam za odev. 4 Iz 50, 4 Pán Hospodin mi dal jazyk učených, aby som vedel občerstviť ustalého slovom. Budí každého rána, budí mi ucho, aby som počúval ako učení. 5 Iz 50, 5 Pán Hospodin mi otvára ucho, a ja sa neprotivím, neuhybujem zpät. 6 Iz 50, 6 Nadstavujem svoj chrbát tým, ktorí ma bijú, a svoje líca tým, ktorí ma rujú, neskrývam svojej tvári pred všelijakou potupou a pred opľuvaním. 7 Iz 50, 7 Ale Pán Hospodin mi pomôže, a preto sa nebudem stydieť, preto urobím svoju tvár ako kremeň, a viem že sa nebudem hanbiť. 8 Iz 50, 8 Blízko je ten, ktorý ma ospravedlňuje, kto sa tedy bude pravotiť so mnou? Nože sa postavme spolu! Kto je mojím protivníkom v súde? Nech pristúpi ku mne! 9 Iz 50, 9 Hľa, Pán Hospodin mi pomôže, ktože je to tedy, kto by ma odsúdil? Hľa, tí všetci zvetšejú ako rúcho, moľ ich požerie. 10 Iz 50, 10 Kto je medzi vami taký, ktorý sa bojí Hospodina a počúva na hlas jeho služobníka? Kto taký, ktorý chodí vo tmách a nemá jasu svetla? Nech sa nadeje na meno Hospodina a nech sa spoľahne na svojho Boha! 11 Iz 50, 11 Hľa, vy všetci, ktorí zapaľujete oheň a opasujete sa iskrami, choďte vo svetle svojho ohňa a v iskrách, ktoré ste zanietili! Od mojej ruky sa vám to stane, že budete ležať v bolesti.
| | | Iz 50, 1-11 |
Verš 8
Blízko je ten, ktorý ma ospravedlňuje, kto sa tedy bude pravotiť so mnou? Nože sa postavme spolu! Kto je mojím protivníkom v súde? Nech pristúpi ku mne!
Rim 8:32 - Ktorý to neušetril vlastného Syna, ale ho ta dal za nás za všetkých, ako by nám s ním potom i všetkého nedaroval!?
Verš 2
Prečo, keď prichádzam, nie je nikoho, keď volám, nikto sa neohlasuje? Či je azda prikrátka moja ruka, takže by nemohla vyslobodiť? Alebo či nie je vo mne sily na to, aby som vytrhol? Hľa, svojím káraním vysušujem more, obraciam rieky na púšť; ich ryby sa zosmradzujú, pretože neni vody, a mrú od smädu.
Nm 11:23 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Či je azda ruka Hospodinova prikrátka vykonať to? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo a či nič.
Iz 59:1 - Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
Verš 5
Pán Hospodin mi otvára ucho, a ja sa neprotivím, neuhybujem zpät.
Jn 14:31 - ale aby svet poznal, že milujem Otca, a že jako mi prikázal Otec, tak činím. Vstaňte, poďme odtiaľto!
Flp 2:8 - a súc v spôsobe najdený jako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža.
Heb 10:5 - Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.
Iz 50,1 - U prorokov je častý obraz, že Jahve je manželom a vyvolený národ manželkou. Izraeliti sú deťmi, Boh sa ich dvojako mohol zbaviť. Mohol prepustiť matku (Dt 24,1 n.), alebo mohol predať deti veriteľom za otrokov. Ale Boh neprepustil národ, ten by nevedel ukázať priepustný list. A ani nepredal deti, veď nemal veriteľov. Že sú predsa od Boha vzdialení, že sú v zajatí, to je pre ich hriechy. Boh však i takto volá národ naspäť k sebe, je dosť mocný, aby ho vyslobodil.
Iz 50,4 - O piesňach o Pánovom služobníkovi pozri pozn. pred hl. 42. – Národ bol neposlušný, tým poslušnejší je však Pánov služobník.
Iz 50,5-7 - Poslanie prorokov bolo ťažké, nejeden sa ho chcel striasť (porov. Ex 4,10; Jer 1,6; Jon 1,3). Pánov služobník ochotne prijíma aj najväčšiu potupu a utrpenie, ktoré ho pri plnení úlohy čaká. Trýznitelia nepreberajú v mukách, bijú ho, trhajú mu bradu, čo je bolestné a potupné (porov. Neh 13,25). Napľuť niekomu do tváre pokladali ľudia vždy za najväčšiu potupu (Nm 12,14; Dt 25,9; Jób 30,10). Pánov služobník však prijíma všetko bez reptania a tak trpezlivo, že mu na tvári ani nevidieť bôľ. (Ako sa to všetko splnilo na Mesiášovi, pozri Mt 26,67; 27,30; Mk 14,65; Lk 18,32; 22,64; Jn 18,22.)
Iz 50,10 - Osud pobožných býva často podobný osudu Pánovho služobníka. Ten dúfal v Boha a zvíťazil, preto i pobožní nech dúfajú v Boha i vtedy, keď sa utrpenie zdá beznádejným ako tma. Nástrahy svojich nepriateľov obráti však Boh proti nim. Oheň fakieľ, ktorý pozapaľovali na trýznenie iných, zasiahne ich samých.
