Kniha proroka Izaiáša

1 (ROH) Sostúp a sadni do prachu, panno, dcéro Babylona! Seď na zemi! Nebude už pre teba trónu, dcéro Chaldejov! Lebo ťa už nebudú viacej volať nežnou a rozkošnou.
1 (KAT) Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.

2 (ROH) Len sa chyť žernova a meľ múku; odhrň svoj závoj, zodvihni vlečku, odkry svoje lýtka, broď sa cez rieky!
2 (KAT) Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky!

3 (ROH) Tvoja nahota bude odkrytá, aj sa bude vidieť tvoja mrzkosť. Pomstím sa a nestretnem človeka, ktorý by ťa chcel brániť.
3 (KAT) Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.

4 (ROH) Hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov, Svätý Izraelov.
4 (KAT) Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela.

5 (ROH) Seď mlčky a vojdi do tmy, dcéro Chaldejov, lebo ťa už nebudú viacej volať paňou kráľovstiev!
5 (KAT) Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev.

6 (ROH) Bol som sa rozhneval na svoj ľud, poškvrnil som svoje dedičstvo a vydal som ich do tvojej ruky; nepreukázala si im milosrdenstva. Učinila si to, aby ťažko doľahlo tvoje jarmo na starca, veľmi.
6 (KAT) Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi.

7 (ROH) A riekla si: Budem na veky paňou, takže si nesložila týchto vecí vo svojom srdci; nepamätala si na to, jaký to bude mať koniec.
7 (KAT) A riekla si: „Večne budem paňou,“ nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.

8 (ROH) A tak teraz počuj toto, ty rozkošnico, ktorá sedíš bezpečne, ktorá hovoríš vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa; nebudem sedieť vdova ani nepoznám siroby.
8 (KAT) Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: „Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám.“

9 (ROH) Ale prijde na teba to oboje náhle, jedného dňa, siroba i vdovstvo, v plnej miere prijde na teba, oboje a to aj pri množstve tvojich čarov, pri veľkej sile tvojich bosoráctiev,
9 (KAT) Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

10 (ROH) lebo sa nadeješ na svoju zlosť a hovoríš: Nikto ma nevidí. Práve tvoja múdrosť a tvoja vedomosť ťa prevrátila. A preto si riekla vo svojom srdci: Ja som, a niet viacej krome mňa.
10 (KAT) Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: „Nik ma nevidí.“ Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: „Ja a nikto viac!“

11 (ROH) A tak prijde na teba zlé, ktoré nebudeš vedieť zažehnať čarami, a pripadne na teba zkaza, ktorú nebudeš môcť smieriť, a prijde razom na teba búrka, tak čo nezvieš.
11 (KAT) Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš.

12 (ROH) Nože sa postav so svojimi bosoráctvami a s množstvom svojich čarov, ktorými si sa namáhala od svojej mladosti! Ak by si azda mohla prospieť, ak by si zastrašila!
12 (KAT) Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!

13 (ROH) Ustala si od množstva svojich rád. Nože nech sa postavia a nech ťa zachránia tí, ktorí rozrezávajú nebesia, ktorí hľadia na hviezdy, ktorí oznamujú na každý mesiac, čo bude, nech ťa zachránia od toho, čo prijde na teba!
13 (KAT) Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.

14 (ROH) Hľa, budú jako strnisko, ktoré spáli oheň! Nevytrhnú svojej duše z moci plameňa; nezostane ani uhlia zohriať sa ani vatry posedieť pri nej.
14 (KAT) Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí.

15 (ROH) Takí ti budú aj tvoji kupci, s ktorými si sa namáhala od svojej mladosti; každý bude blúdiť v svoju stranu: nebude toho, kto by ťa zachránil.
15 (KAT) Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.