Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Iz 47, 1-15

1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou. 2 Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky! 3 Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik. 4 Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela. 5 Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev. 6 Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi. 7 A riekla si: „Večne budem paňou,“ nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho. 8 Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: „Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám.“ 9 Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev. 10 Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: „Nik ma nevidí.“ Tvoja múdrosť a tvoja veda - tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: „Ja a nikto viac!“ 11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš. 12 Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš! 13 Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba. 14 Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí. 15 Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.

Verš 1

Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.

Iz 26:5 - Preto znížil obyvateľov výšin, mesto vyvýšené; zrútil ho, zrútil až k zemi, zrazil ho až do prachu.

Verš 3

Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.

Iz 3:17 - prašivým spraví Pán temä dcér Siona a Jahve ich sluchy obnaží.

Nah 3:5 - „Hľa, som proti tebe, hovorí Pán zástupov, vyhrniem ti vlečky na tvár, ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.

Verš 9

Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

Iz 51:19 - Tieto dve veci ťa postihli: - ktože smúti nad tebou? - skaza a ničenie, hlad a meč, - ktože ťa poteší?

Verš 7

A riekla si: „Večne budem paňou,“ nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.

Zjv 18:7 - Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: »Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.«

Iz 47,1 - Panenské je mesto, ktorého sa nepriateľ ešte nezmocnil.

Iz 47,2 - Mlieť múku na kamennom mlynčeku – to bola robota žien, najmä otrokýň. Babylon sa tu zosobňuje ako žena, ktorá koná otrockú prácu a cestou do zajatia musí brodiť cez rieky.

Iz 47,8 - Babylon mal mnoho obyvateľov, to sú jeho deti, nebojí sa bezdetnosti.

Iz 47,13 - Babylonskí hvezdári-veštci rozdeľovali nebo podľa súhvezdí a veštili z polohy, v akej bolo slnko, mesiac a obežnice v zvieratníku.

Iz 47,15 - Kupci, ktorí radi vyhľadávali mesto, opustia ho, keď uvidia jeho skazu.