Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 36, 1-22

1 V štrnástom roku kráľa Chizkiju vytiahol asýrsky kráľ Sancheríb proti všetkým judským opevneným mestám a obsadil ich. 2 Vtedy asýrsky kráľ poslal rabšáka z Lachíša do Jeruzalema ku kráľovi Chizkijovi s veľkým vojskom. Ten sa postavil pri vodovode Horného rybníka na ceste k Valchárovmu poľu. 3 Vyšiel k nemu predstavený paláca Eljákím, syn Chizkijov, kancelár Šebna a pisár Jóách, syn Ásáfov. 4 Rabšáké im povedal: Povedzte Chizkijovi: Takto vraví veľkráľ, kráľ asýrsky: Čo je dôvodom nádeje, ktorú prechovávaš? 5 Nazdáš sa, že slovo úst je radou a silou pre boj? Na koho sa teda spoliehaš, že si sa vzbúril proti mne? 6 Pozri sa, ty sa spoliehaš na Egypt, na oporu z nalomenej trstiny, ktorá vbehne do dlane každému, kto sa na ňu oprie. Taký je faraón, egyptský kráľ, každému, kto sa spolieha naň. 7 Ak mi však hovoríš: V Hospodina, nášho Boha, dúfame! nie je to ten istý, ktorého výšiny a oltáre Chizkija odstránil, a potom povedal Judsku a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať! 8 Stav sa teraz s mojím pánom, asýrskym kráľom. Dám ti dvetisíc koní. Vládzeš dodať jazdcov na ne? 9 Ako by si odrazil čo i len jedného miestodržiteľa z najmenších služobníkov môjho pána? A ty si sa spoliehal na Egypt kvôli vozom a jazdcom? 10 A či som teraz bez Hospodina pritiahol proti tejto krajine zničiť ju? Hospodin mi povedal: Vytiahni proti tejto krajine zničiť ju. 11 Vtedy Eljákím, Šebna a Jóách povedali rabšákovi: Hovor so svojimi služobníkmi aramejsky, lebo my rozumieme, a nehovor s nami judsky verejne pred ľudom, ktorý je na hradbách! 12 Ale rabšáké povedal: Či ma môj pán poslal hovoriť tieto slová tvojmu pánovi a tebe, a nie mužom, čo sedia na hradbách a budú jesť svoj výkal a piť svoj moč spolu s vami? 13 Vtedy rabšáké pristúpil a zvolal silným hlasom judsky: Počujte slová veľkráľa, kráľa asýrskeho! 14 Takto povedal kráľ: Nech vás Chizkija nepodvedie, veď vás nevládze vytrhnúť. 15 Nech vás Chizkija neutešuje nádejou v Hospodina hovoriac: Hospodin nás istotne vytrhne, toto mesto nebude vydané asýrskemu kráľovi do rúk. 16 Nedajte na Chizkiju, lebo takto vraví asýrsky kráľ: Uzavrite mier so mnou, vyjdite ku mne; budete jesť každý zo svojho viniča, každý zo svojho figovníka a piť zo svojej studne, 17 kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša, do krajiny obilia a mladého vína, do krajiny chleba a viníc. 18 Nech vás Chizkija nezavádza hovoriac: Hospodin nás vytrhne! Či niektorý spomedzi bohov národov vyslobodil svoju krajinu z ruky asýrskeho kráľa? 19 Kde sú bohovia Chamátu a Arpadu? Kde sú bohovia Sefarvajimu? Či vytrhli z mojej ruky Samáriu? 20 Ktorý spomedzi bohov oných krajín vytrhol svoju krajinu z mojej ruky, keď Hospodin má z mojej ruky zachrániť Jeruzalem? 21 Nato umĺkli a neodpovedali mu, lebo tak znel rozkaz kráľov: Neodpovedajte mu! 22 Vtedy predstavený paláca Eljákím, syn Chizkijov, kancelár Šebna a pisár Jóách, syn Ásáfov, prišli k Chizkijovi s roztrhnutými šatami a oznámili mu slová rabšákove.

Verš 6

Pozri sa, ty sa spoliehaš na Egypt, na oporu z nalomenej trstiny, ktorá vbehne do dlane každému, kto sa na ňu oprie. Taký je faraón, egyptský kráľ, každému, kto sa spolieha naň.

Ez 29:6 - Potom poznajú všetci obyvatelia Egypta, že ja som Hospodin, pretože bývali trstinovou oporou domu Izraela.

Iz 36,1-22 - Pozri pozn. k 2 Kr 18,13–34.Hlavy 36 – 39 sú historické, prózou písané vložky, ktoré skoro doslovne nájdeme aj v 2 Kr 18,13 – 20,19. Podstatnejšie rozdiely medzi osnovou Izaiášovou a Kníh kráľov sú: 1) U Izaiáša chýba zmienka o poplatkoch, ktoré poslal Ezechiáš Sennacheribovi (2 Kr 18,14–16). – 2) V knihách kráľov chýba zas pieseň Ezechiášova (Iz 38,9–20). – 3) Správa o chorobe Ezechiášovej je v knihách kráľov obšírnejšia. Pôvod týchto hláv je aj medzi katolíkmi sporný. No niet vážnych dôvodov, aby sme hľadali pôvod týchto statí inde, a nie u Izaiáša. Reč a štýl, ktorými sú písané, sú ako reč a štýl Izaiášov. Okrem toho treba si všimnúť, že chronologické poradie jednotlivých dejov je v týchto hlavách zamenené. Deje hláv 38 – 39 zbiehali sa skôr než deje hláv 36 – 37. (Pozri pozn. k 2 Kr 20,1–11). Ak by state pochádzali z kníh kráľov, bolo by toto opačné poradie nevysvetliteľné, veď knihy kráľov sú knihy dejepisné a pridŕžajú sa časového poradia. V Knihe Izaiášovej je však táto zámena poradia celkom prirodzená. Hl. 36 – 37 sú dodatkom k prvej časti proroctiev Izaiášových, ktorým chcel prorok ukázať, ako sa splnili jeho proroctvá o vpáde a porážke Asýrov, napísané v prvej časti. Hl. 38 – 39 sú zasa vhodným úvodom k druhej časti proroctiev Izaiášových (hl. 40 – 66). Predpovedá sa v nich babylonské zajatie, ako aj vyslobodenie sa Izraelitov zo zajatia. Pisateľ kníh kráľov prevzal tieto state od Izaiáša a nechal aj poradie dejov tak, ako ich našiel u proroka.