  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Iz 34, 1-17 |
1 Iz 34, 1 Pristúpte, kmene, aby ste počuli, a načúvajte, národy! Nech čuje zem, i čo ju napĺňa, svet, a všetko, čo rastie na ňom! 2 Iz 34, 2 Lebo Hospodin je nahnevaný na všetky národy a nazlostený na ich všetky vojská. Určil ich hubiacej kliatbe, vydal ich na zabitie. 3 Iz 34, 3 Ich pobitých pohodia, vznesie sa zápach z ich mŕtvol, vrchy sa rozpustia od ich krvi 4 Iz 34, 4 a rozplynú sa všetky voje nebies, nebesá sa zvinú ako knižný zvitok a všetok ich voj zvädne, ako vädne lístie viniča, ako zvädnuté lístie padá z figovníka. 5 Iz 34, 5 Lebo môj meč je hnevom opojený v nebi, ajhľa, zostúpi na Edóm, na ľud, čo som predurčil súdu hubiacou kliatbou. 6 Iz 34, 6 Meč Hospodinov je plný krvi, je presiaknutý tukom a krvou jahniat a kozlov, tukom z obličiek baranov; lebo Hospodin má obeť v Bocre, veľké zabíjanie v Edóme. 7 Iz 34, 7 Divé byvoly padnú s nimi a junce s býkmi. Ich krajina presiakne krvou a ich zem bude presýtená tukom. 8 Iz 34, 8 Lebo Hospodin určil deň pomsty, rok odplaty odporcom Siona. 9 Iz 34, 9 A potoky Edómu sa zmenia na smolu a jeho prach na síru; jeho krajina bude horiacou smolou. 10 Iz 34, 10 Neuhasne ani v noci ani vo dne, na večnosť bude z nej vystupovať dym. Cez pokolenia ostane spustošenou, nikto neprejde cez ňu na večné časy. 11 Iz 34, 11 Usadí sa v nej pelikán a jež, usalaší sa tam výr a krkavec. Vystrie na ňu šnúru zmätku a olovnicu pustoty. 12 Iz 34, 12 Jej šľachtici zvolajú: Nieto tam kráľovstva! A bude po všetkých jej kniežatách. 13 Iz 34, 13 Tŕním zarastú jej paláce, burinou a bodľačou jej pevnosti; bude brlohom šakalov a obydlím pre pštrosy. 14 Iz 34, 14 Tam sa bude stretať stepná zver s hyenami, príšery púšte ozývať sa budú svojim druhom; tam sa znesie aj Lílít a nájde si miesto odpočinku. 15 Iz 34, 15 Tam sa zahniezdi sova a znesie vajcia, naďobne ich a vyliahne vo svojom tieni; tam sa budú zlietať aj supy, stretať sa jeden s druhým. 16 Iz 34, 16 Hľadajte v knihe Hospodinovej a čítajte, ani jedno z toho nechýba, lebo ústa Hospodinove to rozkázali a Jeho Duch ich zhromaždil. 17 Iz 34, 17 On im hodil žreb, Jeho ruka im meracím pásom pridelila krajinu. Večne ju budú vlastniť, po všetky pokolenia budú v nej bývať.
| | | Iz 34, 1-17 |
Verš 10
Neuhasne ani v noci ani vo dne, na večnosť bude z nej vystupovať dym. Cez pokolenia ostane spustošenou, nikto neprejde cez ňu na večné časy.
Zjv 14:11 - Dym ich múk vystupuje naveky vekov a nemajú odpočinku ani dňom ani nocou tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a ktokoľvek by prijal znak jej mena.
Zjv 19:3 - A druhý raz volali: Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov!
Verš 11
Usadí sa v nej pelikán a jež, usalaší sa tam výr a krkavec. Vystrie na ňu šnúru zmätku a olovnicu pustoty.
Iz 13:21 - ale stepná zver tam bude polihovať a sovy naplnia ich domy; budú tam bývať pštrosy a príšery púšte budú tam poskakovať.
Sof 2:14 - V ňom budú polihovať stáda a zver všetkých druhov, pelikán i jež nocovať budú medzi jeho stĺpmi, kuvik bude spievať v oknách, havran na prahu, keď strhané bude cédrové obloženie.
Zjv 18:2 - Skríkol mohutným hlasom: Padol, padol veľký Babylon, stal sa príbytkom démonov, väzením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a nenávidených vtákov,
Verš 4
a rozplynú sa všetky voje nebies, nebesá sa zvinú ako knižný zvitok a všetok ich voj zvädne, ako vädne lístie viniča, ako zvädnuté lístie padá z figovníka.
Zjv 6:13 - hviezdy nebies padli na zem, ako keď figovník, zmietaný veľkým vetrom, striasa zo seba figy;
Verš 6
Meč Hospodinov je plný krvi, je presiaknutý tukom a krvou jahniat a kozlov, tukom z obličiek baranov; lebo Hospodin má obeť v Bocre, veľké zabíjanie v Edóme.
Iz 63:1 - Kto to prichádza z Edómu v krvavočervenom rúchu z Bocry? Ten, kto sa skvie vo svojom obleku a kráča vo svojej veľkej sile? Ja som, ktorý sľubujem spásu a mám moc zachraňovať.
Iz 34,1 - Hlavy 34 a 35 sú posledné hlavy prvej časti proroctiev Izaiášových; hl. 36 a 37 sú len historické dodatky, písané prózou. Predmetom hl. 34 je súd nad celým svetom. Hlavne sa spomína potrestanie Edomu, ktorý je tu predstaviteľom všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva na zemi. Hl. 35 hovorí o konečnej spáse dobrých.
Iz 34,4 - Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.
Iz 34,5 - O Edomčanoch pozri pozn. k 16,1; porov. 21,11–12.
Iz 34,6 - Bozra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16,1).
Iz 34,8 - Trest príde za to, čo nepriatelia popáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.
Iz 34,9 - Zničenie Edomska opisuje sa podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19,24.25.28).
Iz 34,12 - Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude viac bývať šľachta a kráľovstvo Edomčanov zaniklo.
Iz 34,14 - Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac znázornil spustnutosť Edomu.
Iz 34,16 - Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, i to je len básnické líčenie.
