  | Kniha proroka IzaiášaBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Iz 34, 1-17 |
1 Iz 34, 1 Priblížte sa, kmene, a čujte, pozorujte, národy, nech počúva zem a čo ju napĺňa, svet a všetko, čo z neho pochádza. 2 Iz 34, 2 Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi a jeho roztrpčenosť nad všetkým vojskom, zaklial ich, vydal ich na zabitie. 3 Iz 34, 3 Ich zabití budú pohodení i pôjde zápach z ich mŕtvol, vrchy rozmoknú od ich krvi. 4 Iz 34, 4 Všetko vojsko nebies sa rozteká, nebo sa zvíja ako kniha a všetko jeho vojsko odpadúva, ako odpadúva lístie z viniča, ako odpadúva z figovníka. 5 Iz 34, 5 Veď je odpojený môj meč na nebesiach, hľa, dopadne k súdu na Edomsko a na ľud, ktorý som preklial. 6 Iz 34, 6 Meč Pána je plný krvi, presýtený je tukom, krvou býkov a capov, tukom z obličiek baránkov. Áno, obetu má Pán v Bozre a veľké zabíjanie v edomskej krajine. 7 Iz 34, 7 A padajú s nimi zubry, tiež junce s býkmi, ich zem je opojená krvou a ich pôda presýtená tukom. 8 Iz 34, 8 Lebo je deň Pánovej pomsty, rok odplaty pre spor Siona. 9 Iz 34, 9 Jej potoky obrátia sa na smolu, jej prach zase na síru a jej pôda bude smolou horiacou. 10 Iz 34, 10 V noci ani vo dne nevyhasne, večer bude vystupovať jej dym, od rodu k rodu bude pustou, na veky večné nik cez ňu neprejde. 11 Iz 34, 11 Obsadí ju pelikán a jež, sova a havran budú v nej bývať, roztiahne nad ňou mieru pustoty a vážky prázdnoty. 12 Iz 34, 12 Jeho šľachtici nie sú tam, aby volali po kráľovstve, a všetky jeho kniežatá zmiznú. 13 Iz 34, 13 Tŕním zarastú jeho paláce, pŕhľavou a bodľačím jeho pevnosti, že bude príbytkom šakalov a stanovišťom pštrosov. 14 Iz 34, 14 Zíde sa zver púšte s hyenami, capy sa stretnú navzájom, len tam si oddýchnu nočné strigy a nájdu si odpočinok. 15 Iz 34, 15 Tam sa zahniezdi šípový had, znesie a vysedí a vyliahne vo svojom tieni. Len tam sa zhromaždia supy druh ku druhovi. 16 Iz 34, 16 Skúmajte v knihe a čítajte, ani jedno z nich nechýba, vzájomne sa nehľadajú, lebo to prikázali Pánove ústa a jeho duch ich zhromaždil. 17 Iz 34, 17 Sám im hodil žreb, jeho ruka im meradlom rozdelila krajinu, budú tam vládnuť navždy, od rodu do rodu tam budú bývať.
| | | Iz 34, 1-17 |
Verš 10
V noci ani vo dne nevyhasne, večer bude vystupovať jej dym, od rodu k rodu bude pustou, na veky večné nik cez ňu neprejde.
Zjv 14:11 - A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“
Zjv 19:3 - A znova volali: „Aleluja! A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!“
Verš 11
Obsadí ju pelikán a jež, sova a havran budú v nej bývať, roztiahne nad ňou mieru pustoty a vážky prázdnoty.
Iz 13:21 - Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.
Sof 2:14 - Uprostred neho budú ležať stáda, húfy rozličných zvierat; i pelikán a jež budú nocovať medzi jeho stĺpmi. Počúvaj! Vresk v oblokoch, havran na prahu, lebo cédrové trámy sú vytrhnuté.
Zjv 18:2 - Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri.
Verš 4
Všetko vojsko nebies sa rozteká, nebo sa zvíja ako kniha a všetko jeho vojsko odpadúva, ako odpadúva lístie z viniča, ako odpadúva z figovníka.
Zjv 6:13 - nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor;
Verš 6
Meč Pána je plný krvi, presýtený je tukom, krvou býkov a capov, tukom z obličiek baránkov. Áno, obetu má Pán v Bozre a veľké zabíjanie v edomskej krajine.
Iz 63:1 - „Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?“ „Ja som, ktorý hlásam pravdu, mocný na spásu.“
Iz 34,1 - Hlavy 34 a 35 sú posledné hlavy prvej časti proroctiev Izaiášových; hl. 36 a 37 sú len historické dodatky, písané prózou. Predmetom hl. 34 je súd nad celým svetom. Hlavne sa spomína potrestanie Edomu, ktorý je tu predstaviteľom všetkých nepriateľov Božieho kráľovstva na zemi. Hl. 35 hovorí o konečnej spáse dobrých.
Iz 34,4 - Boh pri stvorení roztiahol, rozvinul nebeskú oblohu, pri súde ju zase zvinie ako knihu, pričom hviezdy (vojsko nebies) opršia z nej ako lístie zo stromu. – Knihy starých dôb boli zvitky; látka, na ktorej boli napísané, nakrútila sa na paličku ako dnešné rolety. Keď chceli čítať, rozvinuli knihu, po čítaní zas ju zvinuli. Písalo sa spravidla len na jednu, vnútornú stranu. Pozri však Ez 2,10.
Iz 34,5 - O Edomčanoch pozri pozn. k 16,1; porov. 21,11–12.
Iz 34,6 - Bozra, hlavné mesto Edomska, je asi dnešná Buseira južne od Mŕtveho mora. Iní ju stotožňujú s mestom Petra (16,1).
Iz 34,8 - Trest príde za to, čo nepriatelia popáchali proti Božiemu kráľovstvu na zemi, proti Sionu.
Iz 34,9 - Zničenie Edomska opisuje sa podobne ako spustošenie blízkej Sodomy a Gomory (Gn 19,24.25.28).
Iz 34,12 - Tento verš je neistý. Jeho zmysel je asi takýto: v edomskej krajine nebude viac bývať šľachta a kráľovstvo Edomčanov zaniklo.
Iz 34,14 - Na osamelých a spustošených miestach si ľudia predstavujú strigy a mátohy. Prorok ich v básnickom opísaní spomína len preto, aby čo najviac znázornil spustnutosť Edomu.
Iz 34,16 - Izraeliti si kedysi povrázkom rozmerali a žrebom rozdelili zasľúbenú zem. Podobne dal Boh rozličným zvieratám za údel krajinu Edomčanov. Pravda, i to je len básnické líčenie.
