Kniha proroka Izaiáša

1 (ECAV) Beda ti, záhubca, ktorý si nebol zničený, ty zradca, s ktorým nikto zradne nezaobchádzal! Keď prestaneš hubiť, budeš zničený, keď skončíš zradné správanie sa, aj s tebou naložia zradne.
1 (ROH) Beda tebe, ktorý pustošíš, hocaj si sám nebol pustošený, a ktorý robíš neverne, hoci tebe nerobili neverne! Keď prestaneš pustošiť, budeš spustošený; keď sa narobíš neverne, urobia tebe neverne.

2 (ECAV) Hospodine, zmiluj sa nad nami, na Teba čakáme, buď naším ramenom ráno čo ráno, našou spásou v čase súženia.
2 (ROH) Hospodine, zmiluj sa nad nami; na teba očakávame. Buď ich ramenom každého rána, ovšem našou záchranou v čase súženia.

3 (ECAV) Na hromový hlas utekajú národy, keď sa Ty zdvihneš, rozpŕchnu sa kmene,
3 (ROH) Od zvuku hrmotu budú utekať národy; od tvojho vyvýšenia sa rozpŕchnu sa pohania.

4 (ECAV) a korisť vaša bude schmátaná, ako chmácu chrústy; priženú sa na ňu, ako sa ženú kobylky.
4 (ROH) A vaša korisť sa bude sberať, ako čo chrústi sberajú zeleň; ako behajú chrobáci za potravou, tak budú behať za ňou.

5 (ECAV) Vznešený je Hospodin, lebo býva na výsostiach; On naplní Sion právom a spravodlivosťou.
5 (ROH) Hospodin bude vyvýšený, lebo prebýva na výsosti; naplní Sion súdom a spravedlivosťou.

6 (ECAV) On bude istotou jeho čias, bohatstvom spásy, múdrosťou a poznaním; bázeň pred Hospodinom je jeho pokladom.
6 (ROH) A bude stálosť za tvojich čias, hojnosť rôzneho spasenia, múdrosti a známosti. Bázeň Hospodinova bude jeho pokladom.

7 (ECAV) Ajhľa, ich hrdinovia bedákajú na ulici, poslovia mieru trpko plačú.
7 (ROH) Hľa, ich hrdinovia kričia vonku; poslovia pokoja plačú horko;

8 (ECAV) Spustnuté sú cesty, pútnici odpočívajú; záhubca zrušil zmluvu, zavrhol mestá, ľudí nemá za nič.
8 (ROH) spustly hradské; už nie je toho, kto by išiel cestou; zrušil smluvu, opovrhol mestami, nepovážil človeka za nič.

9 (ECAV) Trúchli, prahne krajina, hanbí sa Libanon; chorľavie, napadnutý je voškami; Šárón je sťa púšť, Bášán a Karmel zhadzuje lístie.
9 (ROH) Smúti, zomdlieva zem: Libanon sa hanbí, vädne; Sáron je ako púšť, a z plodov otrasený je Bázan i Karmel.

10 (ECAV) Teraz povstanem, vraví Hospodin, teraz sa zdvihnem, teraz sa vyvýšim.
10 (ROH) Teraz povstanem, hovorí Hospodin, teraz sa vyvýšim, teraz sa povznesiem.

11 (ECAV) Počali ste seno, porodíte plevu; váš dych je oheň, čo vás strávi.
11 (ROH) Tehotnejete suchou trávou rodíte strnisko; váš duch je oheň ktorý vás strávi.

12 (ECAV) Národy budú spálené na vápno, zhoria v ohni ako zoťaté tŕne.
12 (ROH) A národy budú pálením vápna; budú jako zoťaté bodliaky, ktoré sa spália ohňom.

13 (ECAV) Vy ďalekí, čujte, čo som urobil, a vy blízki, poznajte moju moc!
13 (ROH) Počujte, ďalekí, čo som učinil, a poznajte, blízki, moju hrdinskú silu!

14 (ECAV) Ľakajú sa hriešnici na Sione, triaška zachvátila hriešnych: Kto z nás môže bývať pri stravujúcom ohni? Kto z nás môže bývať pri večných plameňoch?
14 (ROH) Zdesili sa na Sione hriešnici; strach pochytil pokrytcov, až sa trasú a hovoria: Kto nám bude bývať pri zožierajúcom ohni? Kto nám bude bývať pri večnom žehu?!

15 (ECAV) Ten, kto chodí v spravodlivosti a hovorí úprimne, pohŕda ziskom z útlaku, kto odmieta dlaňami dotknúť sa úplatku, kto si zapcháva uši, aby nepočul o krvnej vine, kto si zatvára oči, aby sa nepozeral na zlo,
15 (ROH) Ten, kto chodí v spravedlivosti a hovorí pravdu; kto pohŕda ziskom z útisku; kto otriasa svoje ruky, aby neprijal úplatného daru; kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul zvodu vyliať krv, a kto pevne zaviera svoje oči, aby nehľadel na zlé.

16 (ECAV) ten bude bývať na výšinách, skalné pevnosti mu budú útočiskom, dostane svoj chlieb a jeho voda bude stála.
16 (ROH) Ten bude bývať na výšinách, hrady na skalách budú jeho vysokým útočišťom, jeho chlieb bude daný, jeho voda istá.

17 (ECAV) Tvoje oči uzrú kráľa v jeho kráse, uvidia rozsiahlu krajinu.
17 (ROH) Tvoje oči budú hľadieť na kráľa v jeho kráse, uvidia zem ďalekých.

18 (ECAV) Tvoje srdce pomyslí na časy hrôzy: Kde je ten, kto počítal, kde je ten, kto vážil, kde je ten, kto rátal veže?
18 (ROH) Tvoje srdce bude rozmýšľať o niekdajšom strachu a povieš: Kde je ten, kto zapisuje? Kde je, kto váži daň? Kde ten, kto počíta veže?

19 (ECAV) Neuzrieš drzý národ, národ s temnou, nezrozumiteľnou rečou a zajakavým, nezmyselným jazykom.
19 (ROH) Neuvidíš viacej uktrutného ľudu bezočivého, ľudu hlbokých rtov, ktorých neznáš, cudzieho jazyka, ktorému nerozumieš.

20 (ECAV) Hľaď na Sion, mesto našich sviatkov! Tvoje oči uvidia Jeruzalem; pokojný príbytok, stan, ktorý neputuje, jeho kolíky nikdy nebudú vytrhnuté a žiadne laná sa mu neroztrhnú.
20 (ROH) Pozri na Sion, mesto našej výročnej slávnosti, nech vidia tvoje oči Jeruzalem, bezpečné obydlie pokoja, stán, ktorý sa neprenáša, ktorého koly sa nepohnú zo svojho miesta na večnosť, a niktorý z jeho povrazov sa neroztrhne.

21 (ECAV) Lebo tam nám bude slávnym Hospodin, na mieste širokých riečnych prúdov. Nebude sa po nich plaviť veslami poháňaná loď, ani skvelé plavidlo neprejde po nich.
21 (ROH) Ale tam nám je slávny Hospodin, tam miesto riek širokých tokov, po ktorom nepojde loď s veslami, ani ho neprejde mohutná loď vojenná.

22 (ECAV) Lebo Hospodin je naším sudcom, Hospodin je naším vládcom; Hospodin je naším kráľom; On nás zachráni.
22 (ROH) Lebo Hospodin náš sudca, Hospodin náš zákonodarca, Hospodin náš kráľ, on nás spasí.

23 (ECAV) Tvoje povrazy povolili, neudržia stožiar na podstavci, nenapnú plachty. Vtedy rozdelia veľkú korisť, aj chromí si ulúpia lup.
23 (ROH) Tvoje povrazy sú uvoľnené, neudržia podstavca svojho sťažňa, nerozvinú vlajky! Vtedy bude rozdelené až mnoho koristi, ešte len aj chromí na nohy budú chvátať korisť,

24 (ECAV) Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené.
24 (ROH) takže nepovie nikto z obyvateľov: Som chorý. Ľud, ktorý bude bývať v ňom, bude ľudom, ktorému je odpustená neprávosť.