Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Iz 30, 1-33

1 „Beda synom odbojným, hovorí Pán, keď kujú plán, nie však skrze mňa, robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha, aby hromadili hriech na hriech. 2 Kráčajú dolu do Egypta - mojich úst sa však nespýtali - posilniť sa silou faraóna a schovať sa do tône Egypta. 3 Sila faraóna vám však bude na hanbu a skrýša v tieni Egypta na potupu. 4 I keď boli jeho kniežatá v Tanise a jeho poslovia dôjdu do Hanesu, 5 všetci sa sklamú v národe, ktorý im neprospeje. Nebude im na pomoc ani na osoh, ale na hanbu, ba na potupu.“ 6 Výrok nad hrochom juhu: Cez krajinu úzkosti a biedy, odkiaľ je lev a levica, vretenica a okrídlený drak, vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo a na hrboch tiav svoje poklady k národu, ktorý im neprospeje. 7 Veď Egypťania nič a nič nepomôžu, preto som zvolal: „Ozrutou sú nehybnou.“ 8 Teraz choď, napíš to na tabuľu pred nimi a vpíš to do knihy, aby to bolo pre budúce dni ako svedectvo naveky! 9 Lebo je to národ odbojný, lživí synovia, synovia, čo nechcú počuť náuku Pánovu, 10 čo vravia vidiacim: „Neviďte!“ a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu, hovorte nám príjemno, prorokujte klamstvá, 11 odbočte z cesty, odchýľte sa z chodníka, odstráňte nám spred tváre Svätého Izraelovho!“ 12 Nuž takto hovorí Izraelov Svätý: „Preto, že ste opovrhli týmto slovom, dúfate v násilie a klamstvo a opierate sa oň: 13 preto vám bude tento hriech ako hroziaca trhlina, rozškľabená na vysokom múre, ktorého pád príde náhlo, rýchlo, 14 a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec, nemilosrdne tresnutý, že sa nenájde v jeho troskách črep, na ktorý by sa vzal ohník z vatry, alebo načrelo vody z mláky.“ 15 Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov: „Návratom a pokojnosťou budete oslobodení, v tichosti a dôvere je vaša sila,“ ale nechceli ste. 16 Ba vraveli ste: „Nie, ale bežme na koňoch!“ - preto budete bežať. „A na rýchlonohých sa nesme!“ - preto budú rýchli vaši stíhači. 17 Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného, pred hrozbou piatich utečiete, kým neostanete len ako sťažeň na temene vrchu a ako zástava na pahorku. 18 A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán, blažení všetci, čo dúfajú v neho. 19 Lebo, ľud na Sione, čo bývaš v Jeruzaleme, nie, nebudeš plakať, áno, zľutuje sa nad tebou na hlas tvojho volania; len čo ho počuje, vyslyší ťa. 20 A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti a tvoji učitelia sa viac neschovajú, očami budeš vidieť svojich učiteľov 21 a ušami počuješ spoza seba slová: „Toto je cesta, kráčajte po nej!“ - ak sa odchýlite napravo, či naľavo. 22 Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom a zlatom obtiahnuté liate sošky. Rozhádžeš ich ako hnus, povieš im: „Von!“ 23 A on dá dažďa tvojmu siatiu, ktorým zaseješ roľu, a chlieb, úroda zeme, bude výdatný a záživný. Tvoj statok sa bude v ten deň pásť na rozsiahlej pastve. 24 Voly a osly, čo obrábajú zem, budú žrať obrok záživný, viaty sitom a vejačkou. 25 Na každom čnejúcom vrchu a na každom vysokom kopci budú potoky, prúdy vôd v ten deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže. 26 Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca, svetlo slnca však bude sedemnásobné (ako svetlo siedmich dní) v deň, keď obviaže Pán zlomeninu svojho ľudu a dotlčené rany vylieči. 27 Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka, - jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom, jeho pery sú plné hnevu, jeho jazyk ako stravujúci oheň, 28 jeho dych je ako rozvodnený potok, čo siaha až po hrdlo - aby otriasol národmi otrasom ničiacim, je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu. 29 Budete piesne spievať ako v noci zasväteného sviatku a v srdci sa budete radovať ako ten, čo putuje s flautou, aby došiel na vrch Pána, k Izraelovej Skale. 30 A Pán dá počuť svoj velebný hlas a zjaví rozmach svojho ramena v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa, v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca. 31 Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr, keď ho udrie palicou. 32 A každý úder osudnej palice, ktorý mu zasadí Pán, bude za zvukov bubnov a hárf a v rozprúdenom boji ich zdolá. 33 Lebo oddávna je prichystaný Tofet, (aj ten je prichystaný pre kráľa), hlboký a široký, v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva, Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.

Verš 5

všetci sa sklamú v národe, ktorý im neprospeje. Nebude im na pomoc ani na osoh, ale na hanbu, ba na potupu.“

Jer 2:36 - Čože sa tak veľmi ponáhľaš zmeniť si cestu? Aj s Egyptom pohoríš, ako si pohorel s Asýrskom.

Verš 13

preto vám bude tento hriech ako hroziaca trhlina, rozškľabená na vysokom múre, ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

Iz 29:5 - Ako drobný prach bude zástup cudzincov, ako miznúca pleva svorka násilníkov. I stane sa zrazu, nečakane:

Verš 14

a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec, nemilosrdne tresnutý, že sa nenájde v jeho troskách črep, na ktorý by sa vzal ohník z vatry, alebo načrelo vody z mláky.“

Jer 19:11 - I povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Tak rozbijem tento ľud a toto mesto, ako sa rozbije hlinená nádoba, že sa viac nescelí. A v Tofete budú pochovávať pre nedostatok pohrebišťa.

Verš 17

Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného, pred hrozbou piatich utečiete, kým neostanete len ako sťažeň na temene vrchu a ako zástava na pahorku.

Iz 17:6 - Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu“ - hovorí Pán, Boh Izraela.

Iz 24:6 - Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko.

Iz 24:13 - Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

Verš 18

A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán, blažení všetci, čo dúfajú v neho.

Ž 2:12 - Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.

Ž 34:8 - Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich.

Prís 16:20 - Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána.

Jer 17:7 - Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána, Pán bude jeho nádejou.

Verš 28

jeho dych je ako rozvodnený potok, čo siaha až po hrdlo - aby otriasol národmi otrasom ničiacim, je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

Iz 8:8 - Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi, bude siahať až k hrdlu, takže svojimi rozpätými krídlami zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“

Iz 30,4 - Mesto Tanis (pozri pozn. k 19,11) je na ceste do mesta Hanesu. Hanes je asi dnešné mesto Ahnás. U Herodota volá sa Anusis, neskorší Gréci volali ho Veľký Herakleopolis.

Iz 30,6 - Hroch (Behemot) je ťarbavé zviera Nílu. "Ozruta" (Rachab) je tiež akési veľké morské zviera. Obe tieto zvieratá označujú tu, ale aj na iných miestach Biblie, Egypt, ktorý pre svoju pomalosť a ťarbavosť nepomôže Izraelitom. "Okrídlený drak" jestvoval, pravda, len v obrazotvornosti ľudu; prorok ho tu uvádza pri básnickom opisovaní hrôz púšte.

Iz 30,8-17 - Napísané proroctvo bude dosvedčovať, že Boh predpovedal záhubu odbojného národa, ktorému Boh a proroci stáli v ceste. No zmluva s Egyptom, ktorej cieľom bola násilná vojna proti Asýrsku, bude záhubou krajiny, ktorá bude rozbitá na márne kúsky. Izraeliti si mysleli, že na egyptských koňoch budú prenasledovať nepriateľa, stane sa však opak, nepriateľ bude prenasledovať ich.

Iz 30,20 - Rozumej: I keď bude ľud v tiesni, nebudú mu chýbať najpotrebnejšie veci pre telo a dušu: bude mať chleba a vody a nebudú mu chýbať mužovia, ktorí mu budú ukazovať pravú cestu.

Iz 30,22 - "Poškvrníš", rozumej: budeš ich pokladať za ošklivé, a preto im budeš vyhýbať.

Iz 30,24 - Prorok básnicky znázorňuje budúci blahobyt, keď ešte aj zvieratá dostanú čisté, dva razy osievané zrno.

Iz 30,25 - Aj hojnosť vody a svetla označuje blahobyt, ktorý však príde až potom, keď Boh vykoná súd. Prorok tu hovorí pravdepodobne o novom nebi a novej zemi (porov. Rim 8,21; 2 Pt 3,13; Zjv 21,1).

Iz 30,27-33 - Izraelskí pútnici prichádzali na sviatky do Jeruzalema za zvukov hudby. Podobne sa budú Izraeliti radovať, keď Boh vo svojom hneve potresce nepriateľské národy: Asýrov a ich spojencov.

Iz 30,33 - Za zvukov bubnov a hárf obetovali kedysi spohanštení Izraeliti pohanskej modle Molochovi svoje deti v údolí Hinom (Hinnom), južne od Jeruzalema, na ohnisku zvanom Tofet (2 Kr 23,10; Jer 7,31; 19,6–11; porov. 2 Kr 16,13). Takéto ohnisko je už dávno pripravené pre Asýrov a ich kráľa.