Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Iz 3, 1-26

1 Lebo hľa, Panovník Hospodin Zástupov odstráni z Jeruzalema a z Júdu každý druh opory, každú podporu chleba i každú podporu vody, 2 junáka i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca, 3 veliteľa päťdesiatich i váženého radcu i múdreho z remeselníkov ako aj človeka, ktorý sa rozumie do zaklínačstva. 4 A dám im chlapcov za kniežatá, a nezbedné decká budú panovať nad nimi. 5 A ľudia sa budú navzájom sužovať, druh druha a blížny blížneho; chlapec sa zúrivo osopí na starca a človek bez vážnosti na váženého. 6 Lebo brat chopí svojho brata, príslušníka domu svojho otca, a povie: Máš odev, budeš naším kniežaťom a vezmeš túto sboreninu pod svoju ruku. 7 Ale on pozdvihne svoj hlas toho dňa a povie: Nebudem ja obväzovať rán, keď nie je v mojom dome chleba ani odevu; neustanovujte ma za knieža ľudu. 8 Lebo Jeruzalem klesol, a Júda padol, pretože ich jazyk a ich skutky sú proti Hospodinovi, aby sa priečili očiam jeho slávy. 9 Vzozrenie ich tvári svedčí proti nim, a svoj hriech ohlasujú ako Sodoma, ani ho netaja! Beda ich duši, lebo sami na seba uvodia zlé na odplatu. 10 Povedzte spravedlivému, že bude dobre, lebo budú jesť ovocie svojich skutkov. 11 Ale beda bezbožnému, zle bude; lebo mu bude daná odplata jeho rúk. 12 Pohoničmi môjho ľudu sú deti, a ženy panujú nad ním. Môj ľude, tí, ktorí ťa vodia, zvodia ťa a pohlcujú cestu, ktorou máš ísť. 13 Hospodin sa postavil, aby sa pravotil; stojí, aby súdil národy. 14 Hospodin prijde so súdom, aby sa súdil so staršími svojho ľudu i s jeho kniežatami a povie: Vy ste zkazili vinicu; lúpež, vydraná od chudobného, je vo vašich domoch. 15 Čo sa vám zdá, že drtíte môj ľud a meliete tváre chudobných ako žernov?! hovorí Pán Hospodin Zástupov. 16 A Hospodin riekol: Pretože sa povyšujú dcéry Siona a chodia s vytiahnutým krkom, mihajú očami a chodia sem-ta drobným krokom a lákajúc poštrngávajú svojimi nohami, 17 preto okydá Pán temeno dcér Siona prašinou, a Hospodin obnaží ich hanbu. 18 Toho dňa odstráni Pán okrasu štrngavých spôn na ich nohách i zdobné stuhy na ich čelách i nákrčné mesiačiky, 19 náušné závesky perlisté, zápästné retiazky a jemné závoje, 20 klobúky, nánožné zápony, opasky, nádobky s voňavkami a amulety, 21 prstene a nánosné obrúčky, 22 slávnostné rúcha, plášte, prehodné šatky a vačky, 23 zrkadlá, jemné košieľky, turbany a halienky. 24 A stane sa, že bude namiesto balzamovej vône hnis a namiesto ozdobného opasku povraz, miesto umelých kaderí plešina a miesto skvostného rúcha širokého prepásanie smútočného vreca a spálenina miesto krásy. 25 Tvoji mužovia padnú od meča a tvoja udatnosť v boji. 26 A tak budú kvíliť a smútiť jej brány, a ona, dcéra Siona, súc vyprataná, bude sedieť na zemi.

Iz 3,1-3 - Za časov Oziáša a Joatama žili Izraeliti v blahobyte, ktorý viedol k úpadku mravov. Preto prorok hrozí, že prídu o blahobyt a stratia aj ľudí, na ktorých by sa mohli alebo chceli spoliehať. Päťdesiatnik bol veliteľ jednotky, ktorá počítala asi päťdesiat mužov (porov. stotník). Remeselníci boli dôležitou zložkou štátneho života, preto ich nepriateľ rád brával do zajatia.

Iz 3,4 - Vlády sa zmocnia nedospelé živly. Tento opis veľmi prilieha na pomery, ktoré zavládli za časov Achaza.

Iz 3,6 - Bieda a bezhlavosť bude taká veľká, že toho, kto bude mať trochu lepší odev, nasilu by chceli urobiť panovníkom, ale nik nebude chcieť prevziať hroznú zodpovednosť.

Iz 3,9 - Sodomčania hrešili verejne, nehanbili sa za hriech (Gn 19,5).

Iz 3,14 - Vyvolený národ sa vo Svätom písme viac ráz volá vinicou: Dt 32,32; Ž 80,9; Iz 5,1 n.; 27,2.

Iz 3,16 - Ženy nosievali na členkoch oboch nôh obrúčky zo striebra, zlata alebo aj slonoviny. Tieto spájala zlatá retiazka, preto boli ženy nútené chodiť krátkym, skackavým krokom, pričom im retiazky na nohách hrkali a vyzývali pozornosť mužov.

Iz 3,19 - "Perly", doslovne "kvapky", boli súčiastkami náušníc alebo náhrdelníkov.

Iz 3,20 - Amulety boli ozdobné predmety neznámeho tvaru, na ktorých boli hádam čarovné nápisy.

Iz 3,23 - "Zrkadlo" bola vyleštená kovová platnička, ktorú ženy nosievali pri sebe.

Iz 3,24 - Vrecovina, žinenka, tmavé vrecovité kajúcne rúcho bolo znakom smútku a kajúcnosti. – Znaky vpaľovali otrokom a premoženým nepriateľom.

Iz 3,25 - Tieto verše zosobňujú Jeruzalem ako ženu, ktorá v žiali sedí na zemi (čo je tiež znakom smútku), pretože je pozbavená svojej ozdoby, mužov.