Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Iz 28, 1-29

1 Beda pyšnej korune opilcov Efrajima, vädnúcemu kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktorý je na temeni žírneho údolia patriaceho tým, ktorých víno ovláda! 2 Kohosi silného a mocného má Pán; ako prietrž s krupobitím, skazonosná búrka, ako lejak ohromných, zaplavujúcich vôd povalí ich na zem svojou mocou. 3 Nohami bude rozšliapaná pyšná koruna opilcov Efrajima 4 a vädnúci kvet jeho pyšnej ozdoby na temeni žírneho údolia; bude ako raná figa pred príchodom leta, ktorú zhltne ten, čo ju uzrie, len čo ju chytí do ruky. 5 V ten deň Hospodin mocností bude nádhernou korunou a ozdobným vencom pre zvyšok svojho ľudu 6 a duchom práva tým, čo sedia pri súde, hrdinskou silou tým, čo odvracajú boj k bráne. 7 Ale aj títo blúdia pre víno, od opojného nápoja sa tackajú; kňaz i prorok blúdia pre opojný nápoj; vínom sú zmätení, tackajú sa od opojného nápoja, mocú sa pri videní, kníšu sa pri vynášaní výroku. 8 Hej, všetky stoly sú plné špinavého vývratku, takže niet čistého miesta. 9 Koho chce učiť poznaniu? Komu vysvetľovať zvesť? Od mlieka odstaveným deťom, od pŕs odlúčeným? 10 Lebo vraví: Cav lácáv, cav lácáv, káv lákáv, káv lákáv, tu trochu, tam trochu. 11 Preto zajakavými perami a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu 12 Ten, ktorý im riekol: Toto je odpočinok: doprajte pokoja unavenému - a to je občerstvenie! Ale nechceli poslúchnuť. 13 Preto im zaznie slovo Hospodinovo: Cav lácáv, cav lácáv, kav lákáv, kav lákáv, tu trochu, tam trochu, aby šli a padli horeznačky, aby sa dolámali, zamotali a chytili. 14 Preto počujte slovo Hospodinovo, vy posmievační mužovia, vládcovia tohto ľudu, ktorí ste v Jeruzaleme. 15 Pretože vravíte: Uzavreli sme zmluvu so smrťou a dohodu sme urobili s podsvetím. Keď sa preleje dorážajúci príboj, nedôjde až k nám, lebo lož sme si spravili útočiskom a v klame sme sa ukryli. 16 Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený! 17 Právo urobím meradlom a spravodlivosť olovnicou. Krupobitie zmetie potom lživé útočisko a skrýšu zaplavia vody. 18 Potom zmarená bude vaša zmluva so smrťou a vaša dohoda s podsvetím neobstojí. Keď sa preleje dorážajúci príboj, budete ním zmetení. 19 Kedykoľvek sa preleje, zachváti vás; lebo sa bude prelievať ráno čo ráno, vo dne i v noci. Potom bude hrozné pochopiť počutú zvesť. 20 Lebo prikrátke bude lôžko na to, aby sa niekto vystrel, a úzka bude prikrývka na to, aby sa niekto zavinul. 21 Lebo Hospodin povstane ako na vrchu Perácím, vzruší sa ako v Gibeonskom údolí, aby uskutočnil svoje dielo; zvláštne je Jeho dielo; aby vykonal svoj skutok; nezvyčajný je Jeho skutok. 22 Preto sa teraz neposmievajte, aby nespevneli vaše putá, lebo od Pána, Hospodina mocností, som počul rozhodnutie o skaze nad celou zemou. 23 Doprajte sluchu, počujte môj hlas, pozorujte a počujte moju reč! 24 Či oráč orie celý deň, ak chce siať, len brázdi a bráni svoju roľu? 25 Či po urovnaní jej povrchu nesype kôpor, neroztrúsi rascu a nezaseje pšenicu, proso i jačmeň na označené miesto a ťankel ku svojej medzi? 26 Tak ho učí, čo je správne, a poúča ho jeho Boh. 27 Veď kôpor sa nemláti mlátiacim cepom, ani koleso voza sa neobracia po rasci, lebo kôpor sa vytĺka palicou a rasca prútom. 28 Či drvia chlebovinu? Veru, do nekonečna sa nemláti. Keď aj zavedie na ňu kolesá svojho voza i svoje kone, nerozdrví ju. 29 Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť.

Verš 16

Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja kladiem na Sione kameň, kameň osvedčený, vzácny uholný kameň, pevne založený: Kto verí, nebude zahanbený!

Ž 118:22 - Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.

Mt 21:42 - Riekol im Ježiš: Či ste nikdy nečítali v Písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom; Pán to urobil a je to divné v našich očiach!

Sk 4:11 - Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.

Rim 9:33 - ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.

Rim 10:11 - Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený.

Ef 2:20 - vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je sám Ježiš Kristus,

1Pt 2:6 - Veď stojí v Písme: Ajhľa, kladiem na Sione uholný kameň, vyvolený, vzácny, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.

Verš 11

Preto zajakavými perami a cudzím jazykom prehovorí k tomuto ľudu

1Kor 14:21 - V zákone je napísané: Cudzími jazykmi a ústami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, a ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.

Verš 29

Aj to pochádza od Hospodina mocností, divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť.

Jer 32:19 - veľký svojou radou a mocný skutkami, ktorého oči sú otvorené na všetky cesty ľudských detí, aby si odplatil každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov.

Verš 13

Preto im zaznie slovo Hospodinovo: Cav lácáv, cav lácáv, kav lákáv, kav lákáv, tu trochu, tam trochu, aby šli a padli horeznačky, aby sa dolámali, zamotali a chytili.

2Kor 2:16 - týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný?

Verš 7

Ale aj títo blúdia pre víno, od opojného nápoja sa tackajú; kňaz i prorok blúdia pre opojný nápoj; vínom sú zmätení, tackajú sa od opojného nápoja, mocú sa pri videní, kníšu sa pri vynášaní výroku.

Iz 5:11 - Beda tým, čo včasráno ženú sa za opojným nápojom; čo vysedávajú do mrku, až ich víno rozpaľuje.

Iz 28,1 - Efraimom sa volá často severné, Izraelské kráľovstvo. Jeho hlavné mesto Samária ležalo na kopci nad úrodným údolím. Toto údolie volá prorok hlavou, samo mesto korunou a vencom z kvetov.

Iz 28,2 - Sláva mesta nepotrvá dlho, prídu Asýrovia, ktorí ho spustošia.

Iz 28,4 - Tento verš opisuje básnicky predčasný zánik mesta.

Iz 28,7-10 - Nielen obyvatelia Samárie, ale aj obyvatelia Jeruzalema sú opilci. Títo sa posmievajú prorokovi a posielajú ho, aby šiel deti učiť, a nie ich. Posmievajú sa jeho výstrahám ("Káž len, káž!"), jeho nádejam ("čakaj len, čakaj!") a tomu, že i v maličkostiach žiadal vernosť ("trochu sem, trochu tam").

Iz 28,12 - Boh prikazoval vodcom národa, aby uštvaný ľud nehnali do novej vojny.

Iz 28,13-19 - Prorok tu znázorňuje, že Izraelu tu nepomôžu zmluvy s pohanskými susedmi. Pomôže len Boh, ktorý pošle svoj uholný kameň-Mesiáša (Mt 21,42; porov. Lk 20,17 n.; Ž 118,22–23; Sk 4,11; Rim 9,33; 1 Kor 3,11; Ef 2,20; 1 Pt 2,4–6).

Iz 28,20 - Porekadlo rozumej tak, že Júdsku je každá ľudská pomoc prislabá.

Iz 28,21 - O udalostiach, ktoré sa tu pripomínajú, pozri 2 Sam 5,20; porov. 1 Krn 14,11 a 2 Sam 5,25; porov. i 1 Krn 14,16.

Iz 28,23 - Podobenstvo o roľníkovi treba rozumieť tak, že Boh nestresce ľud len preto, aby ho ranil, ale aby ho pripravil pre sejbu a žatvu, t. j. aby ho priviedol na cestu čnosti.

Iz 28,27 - Mláťačka bola široká doštená tabuľa, opatrená na spodnej ploche ostrými kameňmi a kusmi železa. Mláťací voz boli valce, opatrené tiež kameňmi a želiezkami. Ťahali sa po obilí.