Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Iz 28, 1-29

1 Beda pyšnej korune opilcov Efraimu a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom. 2 Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán. Ako ľadovec, zhubný víchor, ako príval veľkých, dravých vôd zhodí na zem násilím. 3 Nohami bude pošliapaná pyšná koruna opilcov Efraimu. 4 A so zvädnutým kvetom jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia, bude to, čo s ranou figou pred oberačkou, ktorú zhltne ten, kto ju zazrie, sotvaže ju má v ruke. 5 V ten deň bude Pán zástupov krásnou korunou a ozdobným vencom zvyškom svojho ľudu, 6 duchom práva tomu, čo zasadá na súde, a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne. 7 Lenže aj títo blúdia od vína a od liehu sa tackajú, kňaz i prorok blúdia od liehu, sú pomätení od vína, tackajú sa od liehu, blúdia pri videní, tackajú sa pri rozsudku. 8 Áno, všetky stoly sú plné vývratku a výkalov, takže niet miesta. 9 „Koho to učí múdrosti? A komu to vysvetľuje náuku? Odkojeným mliekom? Odtrhnutým od pŕs? 10 Veď káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!“ 11 Veru brblavými perami a cudzím jazykom bude hovoriť k tomuto ľudu 12 ten, čo im hovoril: „Toto je odpočinok, dajte pokoj mdlému, toto je zotavenie,“ ale nechceli počuť. 13 Preto k nim bude slovo Pánovo: „Káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!“ - aby išli a klesli nazad a boli zdrvení, zaplietli sa a boli chytení. 14 Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme. 15 Pretože ste hovorili: „So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom.“ 16 Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše. 17 Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody. 18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví. 19 Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie.“ 20 Bo krátke je lôžko - nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka - nemožno sa prikryť. 21 Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin - jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok - jeho skutok je divný. 22 Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána, Jahveho zástupov, nad celou zemou. 23 Nachýľte si ucho a počujte môj hlas, dávajte pozor a čujte moju reč! 24 Či každý deň orie oráč (pod siatie), otvára a bráni svoju roľu? 25 A či, keď urovná jej tvár, nerozhodí kôpor a nezaseje rascu, nedáva pšenicu, jačmeň a ľadník do svojho ostredku? 26 V správnosti ho vycvičí, jeho Boh ho vyučí. 27 Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor a koleso voza nekrúti sa po rasci, lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou. 28 Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne, neženie kolesá svojho voza a kopytami ho nerozdrvuje. 29 I to pochádza od Pána zástupov, koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

Verš 16

Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Ž 118:22 - Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Mt 21:42 - Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?

Sk 4:11 - On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.

Rim 9:33 - ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Rim 10:11 - Veď Písmo hovorí: „Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Ef 2:20 - Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.

1Pt 2:6 - Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

Verš 11

Veru brblavými perami a cudzím jazykom bude hovoriť k tomuto ľudu

1Kor 14:21 - V zákone je napísané: „Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu,“ hovorí Pán.

Verš 29

I to pochádza od Pána zástupov, koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Verš 13

Preto k nim bude slovo Pánovo: „Káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!“ - aby išli a klesli nazad a boli zdrvení, zaplietli sa a boli chytení.

2Kor 2:16 - Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci?

Verš 7

Lenže aj títo blúdia od vína a od liehu sa tackajú, kňaz i prorok blúdia od liehu, sú pomätení od vína, tackajú sa od liehu, blúdia pri videní, tackajú sa pri rozsudku.

Iz 5:11 - Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno!

Iz 28,1 - Efraimom sa volá často severné, Izraelské kráľovstvo. Jeho hlavné mesto Samária ležalo na kopci nad úrodným údolím. Toto údolie volá prorok hlavou, samo mesto korunou a vencom z kvetov.

Iz 28,2 - Sláva mesta nepotrvá dlho, prídu Asýrovia, ktorí ho spustošia.

Iz 28,4 - Tento verš opisuje básnicky predčasný zánik mesta.

Iz 28,7-10 - Nielen obyvatelia Samárie, ale aj obyvatelia Jeruzalema sú opilci. Títo sa posmievajú prorokovi a posielajú ho, aby šiel deti učiť, a nie ich. Posmievajú sa jeho výstrahám ("Káž len, káž!"), jeho nádejam ("čakaj len, čakaj!") a tomu, že i v maličkostiach žiadal vernosť ("trochu sem, trochu tam").

Iz 28,12 - Boh prikazoval vodcom národa, aby uštvaný ľud nehnali do novej vojny.

Iz 28,13-19 - Prorok tu znázorňuje, že Izraelu tu nepomôžu zmluvy s pohanskými susedmi. Pomôže len Boh, ktorý pošle svoj uholný kameň-Mesiáša (Mt 21,42; porov. Lk 20,17 n.; Ž 118,22–23; Sk 4,11; Rim 9,33; 1 Kor 3,11; Ef 2,20; 1 Pt 2,4–6).

Iz 28,20 - Porekadlo rozumej tak, že Júdsku je každá ľudská pomoc prislabá.

Iz 28,21 - O udalostiach, ktoré sa tu pripomínajú, pozri 2 Sam 5,20; porov. 1 Krn 14,11 a 2 Sam 5,25; porov. i 1 Krn 14,16.

Iz 28,23 - Podobenstvo o roľníkovi treba rozumieť tak, že Boh nestresce ľud len preto, aby ho ranil, ale aby ho pripravil pre sejbu a žatvu, t. j. aby ho priviedol na cestu čnosti.

Iz 28,27 - Mláťačka bola široká doštená tabuľa, opatrená na spodnej ploche ostrými kameňmi a kusmi železa. Mláťací voz boli valce, opatrené tiež kameňmi a želiezkami. Ťahali sa po obilí.