Kniha proroka Izaiáša

1 ----
1 (ROH) Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val.

2 ----
2 (ROH) Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť.

3 ----
3 (ROH) Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.

4 ----
4 (ROH) Nadejte sa na Hospodina na večné veky, pretože v Hospod-Hospodinovi je skala vekov.

5 ----
5 (ROH) Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu.

6 ----
6 (ROH) Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných.

7 ----
7 (ROH) Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého.

8 ----
8 (ROH) Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hospodine; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túžba duše.

9 ----
9 (ROH) Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.

10 ----
10 (ROH) Keď sa aj učiní bezbožnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti Hospodinovej.

11 ----
11 (ROH) Hospodine, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, že závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov.

12 ----
12 (ROH) Hospodine, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás.

13 ----
13 (ROH) Hospodine, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno.

14 ----
14 (ROH) Pomreli, neožijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i každú pamiatku na nich.

15 ----
15 (ROH) Rozmnožil si národ, Hospodine, rozmnožil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme.

16 ----
16 (ROH) Hospodine, v súžení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil.

17 ----
17 (ROH) Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hospodine.

18 ----
18 (ROH) Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta.

19 ----
19 (ROH) Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych.

20 ----
20 (ROH) Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev.

21 ----
21 (ROH) Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.