Kniha proroka Izaiáša

1 (EKU) V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň: Pevné mesto máme, záchranou sú mu vystavané múry a hradby.
1 (ROH) Toho dňa sa bude spievať táto pieseň v zemi Júdovej: Máme silné mesto! Bôh nám dal spasenie za múr a val.

2 (EKU) Otvorte brány, nech vojde spravodlivý ľud, čo zachováva vernosť
2 (ROH) Otvorte brány, aby vošiel spravedlivý národ, ostríhajúci vernosť.

3 (EKU) a má nezlomnú myseľ. Daruj mu pokoj, pokoj, veď v teba dúfa.
3 (ROH) Človeka, ktorého myseľ je opretá na teba, Bože, zachováš v pokoji, áno, v pokoji, lebo sa nadeje na teba.

4 (EKU) Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.
4 (ROH) Nadejte sa na Hospodina na večné veky, pretože v Hospod-Hospodinovi je skala vekov.

5 (EKU) Preto znížil obyvateľov výšin a mesto vyvýšené zrazil, až na zem ho zrazil, zvrhol ho až do prachu.
5 (ROH) Lebo zohnul tých, ktorí bývajú vysoko, vyvýšené mesto; áno, poníži ho, poníži ho až k zemi, srazí ho až do prachu.

6 (EKU) Pošliapu ho nohy utláčaných, kroky biednych.
6 (ROH) Noha ho zašliape, nohy biedneho, kroky chudobných.

7 (EKU) Cesta spravodlivého je priama, ty vyrovnávaš chodník spravodlivého.
7 (ROH) Cestou spravedlivému je priamosť. Ty súc priamy urovnávaš drahu spravedlivého.

8 (EKU) Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba, tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
8 (ROH) Ešte aj na ceste tvojich súdov očakávame na teba, Hospodine; po tvojom mene a po rozpomienke na teba nesie sa túžba duše.

9 (EKU) Moja duša túži po tebe za noci, aj duch v mojom vnútri ťa hľadá za úsvitu. Keď svoje súdy vykonávaš na zemi, obyvatelia sveta sa priúčajú spravodlivosti.
9 (ROH) Svojou dušou túžim po tebe vnoci, áno, svojím duchom v sebe ťa hľadám za skorého rána; lebo keď posielaš svoje súdy na zem, obyvatelia okruhu sveta sa učia spravedlivosti.

10 (EKU) Keď sa však bezbožnému preukáže milosť, nepriučí sa spravodlivosti. V krajine čestných bude konať zvrátene, neuvidí Hospodinovu vznešenosť.
10 (ROH) Keď sa aj učiní bezbožnému milosť, on sa jednako nenaučí spravedlivosti; v zemi pravosti robí prevrátene a nevidí velebnosti Hospodinovej.

11 (EKU) Hospodin, tvoja ruka je zdvihnutá, ale nevidia ju. Nech vidia tvoju horlivosť za ľud a nech sa hanbia, nech oheň strávi tvojich nepriateľov.
11 (ROH) Hospodine, hoci je vysoko vyvýšená tvoja ruka, nevidia. No, uvidia a budú sa hanbiť pre závisť, že závideli tvojmu ľudu, áno, oheň strávi tvojich protivníkov.

12 (EKU) Hospodin, ty nám daruješ pokoj, veď aj všetky naše diela si za nás urobil!
12 (ROH) Hospodine, ty nám spôsobíš pokoj, lebo i všetky naše skutky si ty vykonal za nás.

13 (EKU) Hospodin, náš Boh, vládli nám iní páni než ty, ale my vyznávame iba tvoje meno.
13 (ROH) Hospodine, náš Bože, panovali nad nami aj iní páni krome teba; no, my sa nadejeme iba na teba a pripomíname si iba tvoje meno.

14 (EKU) Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú; potrestal si ich a vyhubil, vymazal si každú spomienku na nich.
14 (ROH) Pomreli, neožijú; mŕtvi sú, viacej nevstanú. Tak si tedy navštívil a zahladil si ich a zahubíš i každú pamiatku na nich.

15 (EKU) Rozmnožil si národ, Hospodin, rozmnožil si národ, preslávil si sa, rozšíril si všetky hranice krajiny.
15 (ROH) Rozmnožil si národ, Hospodine, rozmnožil si národ, si oslávený, ďaleko si posunul všetky konce zeme.

16 (EKU) Hospodin, v úzkosti volali k tebe, v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal.
16 (ROH) Hospodine, v súžení ťa hľadali a navštívili; vylievali pokorné prosby tiché, keď si ich trestal a káznil.

17 (EKU) Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.
17 (ROH) Ako tehotná žena, ktorá sa blíži k porodu, že sa svíja a kričí vo svojich bolestiach, takí sme boli pred tvojou tvárou, ó, Hospodine.

18 (EKU) Počali sme, zvíjali sme sa a porodili sme vietor. Nepriniesli sme záchranu krajine a nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta.
18 (ROH) Tehotneli sme, svíjali sme sa, a keď sme porodili, bol to vietor; nijakého spasenia sme nespôsobili zemi, ani nepadli obyvatelia okruhu sveta.

19 (EKU) Tvoji mŕtvi budú žiť, ich telá vstanú. Prebuďte sa a plesajte, vy, čo ležíte v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem vydá tiene mŕtvych.
19 (ROH) Tvoji mŕtvi ožijú, moje mŕtve telo, vstanú. Prebuďte sa plesajte vy, ktorí bývate v prachu! Lebo tvoja rosa je rosou svetiel, a zem vyvrhne mŕtvych.

20 (EKU) Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev.
20 (ROH) Idi, môj ľude, vojdi do svojich komôr, zatvor svoje dvere za sebou; skry sa na malú chvíľu, kým neprejde zúrivý hnev.

21 (EKU) Pozri, Hospodin vychádza zo svojho príbytku, aby potrestal vinu obyvateľov krajiny. Zem odhalí krv vyliatu na nej a nebude už skrývať zabitých.
21 (ROH) Lebo hľa, Hospodin vyjde zo svojho miesta navštíviť neprávosť obyvateľov zeme, na každom z nich. Vtedy odkryje zem svoju krv a nebude viacej prikrývať svojich pobitých.