výhody registrácie

Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Iz 26, 1-21

1 (EKU) V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň: Pevné mesto máme, záchranou sú mu vystavané múry a hradby.
1 (KAT) V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň: „Máme pevné mesto, spásu položil, múry a hradby.

2 (EKU) Otvorte brány, nech vojde spravodlivý ľud, čo zachováva vernosť
2 (KAT) Otvorte brány a vstúpi spravodlivý ľud, ktorý zachová vernosť.

3 (EKU) a má nezlomnú myseľ. Daruj mu pokoj, pokoj, veď v teba dúfa.
3 (KAT) Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba.

4 (EKU) Dúfajte v Hospodina po všetky veky, pretože Hospodin, len Hospodin je skala vekov.
4 (KAT) Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

5 (EKU) Preto znížil obyvateľov výšin a mesto vyvýšené zrazil, až na zem ho zrazil, zvrhol ho až do prachu.
5 (KAT) Preto znížil obyvateľov výšin, mesto vyvýšené; zrútil ho, zrútil až k zemi, zrazil ho až do prachu.

6 (EKU) Pošliapu ho nohy utláčaných, kroky biednych.
6 (KAT) Rozšliapala ho noha, nohy biednych, kroky slabých.

7 (EKU) Cesta spravodlivého je priama, ty vyrovnávaš chodník spravodlivého.
7 (KAT) Cesta spravodlivého je rovná, cestu spravodlivého na rovno upravíš.“

8 (EKU) Na ceste tvojich súdov, Hospodin, dúfame v teba, tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
8 (KAT) Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali, tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

9 (EKU) Moja duša túži po tebe za noci, aj duch v mojom vnútri ťa hľadá za úsvitu. Keď svoje súdy vykonávaš na zemi, obyvatelia sveta sa priúčajú spravodlivosti.
9 (KAT) Svojou dušou dychtím po tebe v noci, áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno, lebo podľa tvojich súdov na zemi učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

10 (EKU) Keď sa však bezbožnému preukáže milosť, nepriučí sa spravodlivosti. V krajine čestných bude konať zvrátene, neuvidí Hospodinovu vznešenosť.
10 (KAT) Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde, v zemi spravodlivých hreší a nevidí velebnosť Pána.

11 (EKU) Hospodin, tvoja ruka je zdvihnutá, ale nevidia ju. Nech vidia tvoju horlivosť za ľud a nech sa hanbia, nech oheň strávi tvojich nepriateľov.
11 (KAT) Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia; s hanbou uvidia horlivosť o ľud, tvojich nepriateľov strávi oheň.

12 (EKU) Hospodin, ty nám daruješ pokoj, veď aj všetky naše diela si za nás urobil!
12 (KAT) Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!

13 (EKU) Hospodin, náš Boh, vládli nám iní páni než ty, ale my vyznávame iba tvoje meno.
13 (KAT) Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba, len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

14 (EKU) Mŕtvi neožijú, tiene zosnulých nepovstanú; potrestal si ich a vyhubil, vymazal si každú spomienku na nich.
14 (KAT) Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú, preto si ich strestal a vyhubil, zničil si všetku ich pamiatku.

15 (EKU) Rozmnožil si národ, Hospodin, rozmnožil si národ, preslávil si sa, rozšíril si všetky hranice krajiny.
15 (KAT) Zveľadil si národ, Pane, zveľadil si národ, seba oslávil, rozšíril si všetky hranice krajiny.

16 (EKU) Hospodin, v úzkosti volali k tebe, v tiesni tíško prosili, keď si ich trestal.
16 (KAT) Pane, v tiesni ťa hľadali. Šeptom vylievali prosby, keď ich karhal.

17 (EKU) Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.
17 (KAT) Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a volá v bolestiach, tak sme boli my, Pane, pred tebou.

18 (EKU) Počali sme, zvíjali sme sa a porodili sme vietor. Nepriniesli sme záchranu krajine a nevyšli z nás nijakí obyvatelia sveta.
18 (KAT) Počali sme, zvíjali sme sa a akoby sme boli porodili vietor, spásu sme nepriviedli krajine a nezrodili sa obyvatelia zeme.

19 (EKU) Tvoji mŕtvi budú žiť, ich telá vstanú. Prebuďte sa a plesajte, vy, čo ležíte v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem vydá tiene mŕtvych.
19 (KAT) Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.

20 (EKU) Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev.
20 (KAT) Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakrátko, kým neprejde hnev.

21 (EKU) Pozri, Hospodin vychádza zo svojho príbytku, aby potrestal vinu obyvateľov krajiny. Zem odhalí krv vyliatu na nej a nebude už skrývať zabitých.
21 (KAT) Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých.


Iz 26, 1-21





Verš 1
V ten deň sa bude v judskej krajine spievať táto pieseň: Pevné mesto máme, záchranou sú mu vystavané múry a hradby.
Ž 46:5 - Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto, sväté príbytky Najvyššieho.
Ž 125:1 - Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Hospodina, sú ako vrch Sion: nepohne sa, trvá naveky.
Prís 18:10 - Hospodinovo meno je pevná veža, spravodlivý do nej zuteká a je v bezpečí.

Verš 20
Poď, môj ľud, vstúp do svojich izieb, zatvor za sebou dvere, na chvíľu sa skry, kým nepominie hnev.
2Kor 4:17 - Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy,

Verš 17
Ako keď má tehotná žena porodiť, zvíja sa a kričí v bolestiach, takí sme boli aj my pred tebou, Hospodin.
Jn 16:21 - Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek.

Iz 26,1-7 - Bohabojní, ktorých svet pokladá za slabých, zvíťazia nad svojimi nepriateľmi, ktorí sa prirovnávajú k dobytému a zrúcanému mestu (porov. 24,10).

Iz 26,13 - Utláčateľov sa už niet čo báť, sú mŕtvi.

Iz 26,16-21 - Bolesti rodičky končia radosťou, narodením nového človeka. Boží národ trpel podobne, no bezvýsledne, nových synov nedostal. Čo však nebolo možné národu, to urobí Boh.