Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Iz 24, 1-23

1 Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju, rozvracia jej tvárnosť a rozprašuje jej obyvateľov. 2 I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi. 3 Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená, lebo Pán hovoril toto slovo. 4 Trúchli, uvädá zem, zoschýna, uvädá svet, zoschýna výsosť so zemou. 5 A zem je sprznená od obyvateľov, veď prekročili zákony, zmenili právo, zrušili zmluvu večitú. 6 Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko. 7 Smúti mušt, zoschýna vinič, vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili. 8 Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary. 9 Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití. 10 Zbúrané je ničomné mesto, zavretý každý dom, nevkročíš doň. 11 Kviľba je po uliciach pre víno, zapadla každá radosť, odišla potecha zo zeme. 12 V meste zostala spustlosť, na márnosť je rozbitá brána. 13 Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka. 14 Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú, nad slávou Pánovou zajasá more. 15 Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch, meno Pána, Boha Izraela. 16 Od končín zeme počuli sme spevy: „Sláva Spravodlivému!“ Ale povedal som: „Schradnem, schradnem, beda mi!“ Vzbúrenci sa búria, áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci. 17 Strach a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem: 18 a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy, kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla. Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti a zatrasú sa základy zeme. 19 Veľmi sa rozpuká zem, na kusy sa dotrhá zem, hrozne sa bude triasť zem. 20 Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec, zakolíše sa ako koliba; i zaľahne na ňu jej hriech a padne, že viac nevstane. 21 V ten deň Pán navštívi vojsko výšav na výsosti a kráľov zeme na zemi, 22 zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy a zavretí budú do väzenia, po mnohých dňoch budú navštívení. 23 I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.

Verš 2

I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

Ez 7:12 - Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom.

Verš 6

Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko.

Iz 9:19 - Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.

Iz 10:16 - Preto pošle Pán, Vládca zástupov, na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

Verš 8

Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary.

Jer 7:34 - A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina.“

Jer 16:9 - Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.

Jer 25:10 - Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy.

Ez 26:13 - Urobím koniec zvuku tvojich piesní a viac nebude znieť hlas tvojich hárf.

Oz 2:11 - Nuž vezmem si zasa späť v príhodný čas svoje obilie a mušt, keď bude jeho čas; svoju vlnu a svoj ľan si zoberiem, ktorým zakrývala svoju nahotu.

Verš 9

Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití.

Iz 16:10 - Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu.

Verš 13

Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

Iz 17:6 - Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu“ - hovorí Pán, Boh Izraela.

Verš 17

Strach a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem:

Jer 48:43 - Strach, jama a osídlo pre teba, obyvateľ Moabu - hovorí Pán.

Verš 18

a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy, kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla. Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti a zatrasú sa základy zeme.

Jer 48:44 - Kto unikne hrôze, padne do jamy, a kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla; áno, toto dopustím na Moab v roku jeho navštívenia - hovorí Pán.

Am 5:19 - Ako keď niekto uteká pred levom a narazí na medveďa; ide domov, oprie sa rukou o múr a vtom ho uhryzne had:

Verš 20

Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec, zakolíše sa ako koliba; i zaľahne na ňu jej hriech a padne, že viac nevstane.

Iz 19:14 - Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu, do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní, ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.

Jób 27:18 - Palác dal si postaviť sťa hniezdo, ako keď si hájnik búdku zrobí.

Iz 1:8 - Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, sťa kolibka na uhorkovisku, ako obliehané mesto.

Verš 23

I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.

Iz 13:10 - Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.

Ez 32:7 - Keď zhasneš, zahalím nebesá, ich hviezdy zatemním, slnko zahalím oblakmi a mesiac nevydá svetlo.

Joe 2:31 -

Joe 3:15 -

Iz 24,1 - Izaiáš v strašných farbách opisuje koniec sveta.

Iz 24,5 - Večná zmluva medzi Bohom a človekom je prirodzený zákon, ktorý Boh vštepil každému človeku do srdca (Rim 2,14–15).

Iz 24,10 - Ničomným mestom volá prorok azda Ninive, hlavné mesto vtedajšej svetovej ríše, Asýrska.

Iz 24,12 - Rozbité brány umožnia vpád nepriateľa do mesta, v ktorom ostane tak málo ľudí, ako na strome ovocia po oberačke. Budú to samí spravodliví; tí budú plesať nad Pánovou slávou, ktorá sa zjaví pri súde.

Iz 24,16 - Prorok počuje radostné spevy, ktorými spravodliví oslavujú Najspravodlivejšieho, Boha. Do týchto spevov sa zamiešajú zvuky vzbúrencov; prorok si myslí, že takúto hrôzu ani nevydrží, preto volá: "Schradnem…" – Miesto: "schradnem" prekladá Vulg mylne: "tajomstvo moje".

Iz 24,22 - Do "jám" zbierali dažďovú vodu. Keď nebola v nich voda, slúžili aj ako väzenie.

Iz 24,23 - Porov. 13,10; Joel 3,4; 4,15.