Kniha proroka Izaiáša

1 (ECAV) Výrok o Týre. Kvíľte, taršíšske lode, lebo je spustošený váš domov. Pri príchode z Cypru im je to zjavné.
1 (ROH) Bremä Týru. Kvíľte, lode Taršíša, lebo bude spustošený tak, že nezostane z neho domu, ani už nebude kam vojsť. Zo zeme Kittím zjavené im to bude.

2 (ECAV) Umĺknite, obyvatelia pobrežia, ktoré napĺňali sidónski kupci, keď sa plavili morom,
2 (ROH) Umĺknite, obyvatelia ostrova! Sidonskí kupci, ktorí sa plavili morom, plnili ťa bohatstvom.

3 (ECAV) veľkými vodami. Vaším dôchodkom bolo zrno Šíchóru, žatva to Nílu, a tak sa stalo ziskom pre národy.
3 (ROH) Na veľkých vodách semeno Šíchora, žatva veľrieky jeho dôchodkom, a bol sa stal tržišťom národov.

4 (ECAV) Hanbi sa, Sidón, lebo more povedalo, totiž morská pevnosť riekla: Nemala som pôrodné bolesti, ani som nerodila, nevychovala som mládencov, ani nevypestovala panny.
4 (ROH) Hanbi sa, Sidone, lebo hovorí more, pevnosť mora, a vraví: Nepracovala som k porodu a neporodila som ani som nevychovala mládencov, ani som nevypestovala panien.

5 (ECAV) Keď dôjde správa o tom do Egypta, zachvejú sa ako pri správe o Týre.
5 (ROH) Jako pôsobila zvesť Egypta - Ľudia sa svíjali od hrôzy - tak bude pôsobiť aj zvesť Týru.

6 (ECAV) Prejdite do Taršíšu, kvíľte, obyvatelia brehov!
6 (ROH) Prejdite do Taršíša, kvíľte, obyvatelia ostrova!

7 (ECAV) Je to vaše plesajúce mesto, ktoré má pôvod v pradávnych časoch, ktoré jeho nohy viedli ďaleko usadiť sa v cudzine?
7 (ROH) Lebo povedia: Či vám je toto tá vaša veselá mať, ktorá má svoj pôvod odo dní starodávna? Nech ju zanesú jej nohy bývať ďaleko jako pohostín.

8 (ECAV) Kto rozhodol tak o Týre, rozdávajúcom vence, ktorého kupci boli kniežatami a jeho obchodníci poprednými na zemi?
8 (ROH) Kto to usúdil vo svojej rade o Týre, ktorý korunováva, ktorého kupci sú kniežatami a jeho kramári slávnymi na zemi?

9 (ECAV) Hospodin mocností tak rozhodol, aby znesvätil pýchu a zhanobil všetku nádheru všetkých popredných na zemi.
9 (ROH) Hospodin Zástupov to usúdil vo svojej rade, aby poškvrnil pýchu každej krásy, aby potupil všetkých slávnych zeme.

10 (ECAV) Prekroč svoju krajinu ako Níl, dcéra Taršíš, prístavu už niet!
10 (ROH) Prejdi svoju zem ako veľrieka, dcéro Taršíša, niet už opasku.

11 (ECAV) Hospodin vystrel svoju ruku na more, otriasol kráľovstvami, vydal rozkaz o Kanaáne, aby spustošili jeho pevnosti.
11 (ROH) Vystrel svoju ruku na more, zatriasol kráľovstvami, Hospodin prikázal o kramárovi Kanaánovi, aby zkazili jeho pevnosti,

12 (ECAV) Riekol: Nejasaj už, zhanobená panna, dcéra Sidón! Vstaň, prejdi na Cyprus, ani tam nenájdeš pokoj.
12 (ROH) a riekol: Nebudeš sa viacej veseliť, ty znásilnená panno dcéry Sidona! Vstaň, preplav sa do Kittíma, ale ani tam nebudeš mať odpočinku.

13 (ECAV) Ajhľa, krajina Chaldejcov! Tento ľud, a nie Asýria, určil Týrus pre stepnú zver. Postavil proti nemu obliehacie veže, zrúcal jeho paláce a obrátil ho na trosky.
13 (ROH) Hľa, zem Chaldejov. (Toho ľudu už niet.) Assúr ju pripravil pre divé mačky. Postavili jeho obliehacie veže, rozborili jej paláce do základov, obrátili ju na zrúcaninu.

14 (ECAV) Kvíľte, taršíšske lode, lebo je spustošená vaša pevnosť!
14 (ROH) Kvíľte, lode Taršíša, lebo je spustošená vaša pevnosť!

15 (ECAV) V tom čase zabudni na Týrus na sedemdesiat rokov ako na dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom, ako hovorí pieseň pre neviestku:
15 (ROH) A stane sa toho dňa, že bude Týrus zabudnutý sedemdesiat rokov, ako sú dni veku jedného kráľa; po sedemdesiatich rokoch stane sa Týru, jako je v pesničke smilnice:

16 (ECAV) Vezmi citaru, obíď mesto, zabudnutá neviestka! Dobre hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba.
16 (ROH) Vezmi citaru, obchádzaj mesto, zabudnutá smilnico; hraj dobre, spievaj hodne, aby si spomenuli na teba!

17 (ECAV) Po sedemdesiatich rokoch Hospodin navštívi Týrus, a ten sa vráti k svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami na povrchu zeme.
17 (ROH) A bude po sedemdesiatich rokoch, že Hospodin navštívi Týrus, ale on sa navráti ku svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami sveta na tvári zeme.

18 (ECAV) Ale jeho zisk a mzda za smilstvo stane sa svätým vlastníctvom Hospodinovým; nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby sa dosýta najedli a dobre obliekali.
18 (ROH) No, jeho zárobok a jeho mzda budú sväté Hospodinovi. Nebude to vložené do pokladu ani složené do skladu, ale jeho zárobok bude pre tých, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby jedli do sýtosti a odievali sa dôstojne.