Kniha proroka Izaiáša

1 (VUL) Emittite agnum dominatori terrae de Petra deserti ad montem filiae Sion.
1 (ROH) Pošlite baranca panovníkovi zeme od Sela až do púšte na vrch dcéry Siona!

2 (VUL) Et erit: sicut avis fugiens, et pulli de nido avolantes, sic erunt filiae Moab ad vada Arnon.
2 (ROH) A stane sa toto: Jako vták poletuje sem a ta, keď je vyhnaný z hniezda, také budú dcéry Moábove pri brodoch Arnona.

3 (VUL) Affer consilium, fac iudicium; pone quasi noctem umbram tuam in meridie, absconde fugientes et vagos ne prodas.
3 (ROH) Daj radu, dcéro Siona, učiň súd a rozrieš, učiň svoju tôňu ako noc, na pravé poludnie, ukry zahnaných, Moába, ktorý nemá miesta, neodkry a nevyzraď!

4 (VUL) Habitent apud te profugi Moab; esto latibulum eorum a facie vastatoris; finitus est enim exactor, consummata est devastatio, defecit calcator a terra.
4 (ROH) Nech bývajú u teba jako pohostíni moji zahnaní, Moábiti, buď im skrýšou pred zhubcom, lebo veď raz prestane násilník, bude koniec pustošeniu; tí, ktorí šliapu, zahynú zo zeme.

5 (VUL) Et firmabitur in misericordia solium; et sedebit super illud in veritate, in tabernaculo David, iudicans et quaerens iudicium et velociter reddens, quod iustum est.
5 (ROH) Ale trón bude pevne postavený na milosti, a sedieť bude na ňom panovník, panujúci v pravde v stáne Dávidovom, ktorý bude súdiť a vyhľadávať súd a bude rýchly vykonať spravedlivosť.

6 (VUL) Audivimus superbiam Moab C superbus est valde C superbiam eius et arrogantiam eius et indignationem eius et iactantiam eius non rectam.
6 (ROH) Slýchali sme o pýche Moábovej, že je veľmi pyšný, o jeho hrdosti, o jeho pýche, o jeho prchlivosti, o jeho lživých rečiach chlubných.

7 (VUL) Idcirco ululabit Moab super Moab, omnes ululabunt; super placentas Cirhareseth lamentantur percussi.
7 (ROH) Preto bude kvíliť Moáb pre Moába, každý z nich bude kvíliť, pre obnažené základy Kír-charéseta budete úpieť, celí zdrtení.

8 (VUL) Quoniam suburbana Hesebon deserta sunt et vinea Sabama; dominos gentium perdiderunt uvae eius; usque ad Iazer pervenerunt, erraverunt in deserto: propagines eius diffusae sunt, transierunt mare.
8 (ROH) Pretože úrodné polia Chešbona uvädnú; vinič Sibmy bude zkazený, pánovia národov potlčú jeho výborné révy, ktoré sahajú až do Jazera, blúdiac zabiehajú až na púšť, jeho úponkovité výhonky ťahajú sa ďaleko, prešly až za Soľné more.

9 (VUL) Super hoc plorabo in fletu Iazer vineam Sabama; inebriabo te lacrima mea, Hesebon et Eleale, quoniam super vindemiam tuam et super messem tuam clamor cecidit.
9 (ROH) Preto nech oplakávam vinič Sibmy plačom Jazera! Polievam ťa svojimi slzami, ó, Chešbone a Eleále, lebo na tvoju oberačku a na tvoju žatvu padol útočný krik nepriateľa.

10 (VUL) Et ablata est laetitia et exsultatio de hortis, et in vineis non exsultant neque iubilant. Vinum in torculari non calcabit, qui calcare consueverat; clamor cessavit.
10 (ROH) A tak bude sprataná radosť a plesanie s úrodného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výskať; vína v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby prestal radostný krik oberačov.

11 (VUL) Ideo venter meus super Moab quasi cithara fremit, et viscera mea super Cirhareseth.
11 (ROH) Preto moje srdce, moje útroby žalostne zvučia pre Moába jako citara a moje vnútro pre Kír-cheres.

12 (VUL) Et erit: cum apparuerit et laboraverit Moab super excelsis, ingredietur ad sancta sua, ut obsecret, et non valebit.
12 (ROH) A stane sa, keď bude zrejmé, že ustal Moáb na výšine, že vojde do svojej svätyne modliť sa, ale nezmôže ničoho.

13 (VUL) Et hoc verbum, quod locutus est Dominus ad Moab ex tunc;
13 (ROH) Toto je slovo, ktoré hovoril Hospodin o Moábovi už dávno.

14 (VUL) nunc autem loquitur Dominus dicens: “ In tribus annis, quasi anni mercennarii, auferetur gloria Moab cum omni populo multo, et residuum parvum et modicum nequaquam ingens erit ”.
14 (ROH) A teraz hovorí Hospodin takto: Vo troch rokoch ako v rokoch nájomníka bude potupená sláva Moábova so všetkým tým veľkým množstvom, a ostatok bude malý, malinký, nepatrný.