Kniha proroka Izaiáša

1 (ECAV) Pošlite jahňatá vládcovi krajiny od Sely cez púšť k vrchu dcéry Sion!
1 (ROH) Pošlite baranca panovníkovi zeme od Sela až do púšte na vrch dcéry Siona!

2 (ECAV) Vtedy budú dcéry Moábska pri brodoch Arnónu podobné odletujúcim vtákom vyplašeným z hniezda.
2 (ROH) A stane sa toto: Jako vták poletuje sem a ta, keď je vyhnaný z hniezda, také budú dcéry Moábove pri brodoch Arnona.

3 (ECAV) Daj radu, urob rozhodnutie, svoj tieň obráť na noc za jasného poludnia; ukry zahnaných a uprchlíkov nevyzraď!
3 (ROH) Daj radu, dcéro Siona, učiň súd a rozrieš, učiň svoju tôňu ako noc, na pravé poludnie, ukry zahnaných, Moába, ktorý nemá miesta, neodkry a nevyzraď!

4 (ECAV) Nech sa zdržujú pri tebe ako hostia zahnaní Moábci, buď im skrýšou pred ničiteľom. Keď prestane útlak a skončí sa pustošenie, preč bude z krajiny ten, čo deptá.
4 (ROH) Nech bývajú u teba jako pohostíni moji zahnaní, Moábiti, buď im skrýšou pred zhubcom, lebo veď raz prestane násilník, bude koniec pustošeniu; tí, ktorí šliapu, zahynú zo zeme.

5 (ECAV) Trón bude upevnený dobrotou, verne bude na ňom sedieť v stane Dávidovom sudca, ktorý hľadá právo a vyniká spravodlivosťou.
5 (ROH) Ale trón bude pevne postavený na milosti, a sedieť bude na ňom panovník, panujúci v pravde v stáne Dávidovom, ktorý bude súdiť a vyhľadávať súd a bude rýchly vykonať spravedlivosť.

6 (ECAV) Počuli sme o pýche Moábu; veľmi bol pyšný; o jeho nadutosti, pýche i prchkosti, o jeho prázdnom chvastaní sa.
6 (ROH) Slýchali sme o pýche Moábovej, že je veľmi pyšný, o jeho hrdosti, o jeho pýche, o jeho prchlivosti, o jeho lživých rečiach chlubných.

7 (ECAV) Preto kvíliť bude Moáb, pre Moábsko každý bude kvíliť. Vzdychať budete celkom zdrvení za hroznovými koláčmi Kír Charesetu.
7 (ROH) Preto bude kvíliť Moáb pre Moába, každý z nich bude kvíliť, pre obnažené základy Kír-charéseta budete úpieť, celí zdrtení.

8 (ECAV) Lebo zvädli stráne chešbónske, viniče Sibmy. Páni národov pozrážali jeho strapce, ktoré siahali po Jaezér, pnuli sa na púšť, jeho výhonky sa stlali a prenikali k moru.
8 (ROH) Pretože úrodné polia Chešbona uvädnú; vinič Sibmy bude zkazený, pánovia národov potlčú jeho výborné révy, ktoré sahajú až do Jazera, blúdiac zabiehajú až na púšť, jeho úponkovité výhonky ťahajú sa ďaleko, prešly až za Soľné more.

9 (ECAV) Preto oplakávam vinice Sibmy plačom Jaezéra; kropím ťa svojimi slzami, Chešbón a Eleále. Lebo pri tvojej oberačke a žatve odpadol radostný jasot.
9 (ROH) Preto nech oplakávam vinič Sibmy plačom Jazera! Polievam ťa svojimi slzami, ó, Chešbone a Eleále, lebo na tvoju oberačku a na tvoju žatvu padol útočný krik nepriateľa.

10 (ECAV) Odňatá je radosť a veselosť z ovocného sadu a vo viniciach nebudú jasať ani veseliť sa. Lisovač nebude lisovať víno v lisoch; ukončil som radostný jasot.
10 (ROH) A tak bude sprataná radosť a plesanie s úrodného poľa, a vo viniciach sa nebude spievať, ani sa nebude výskať; vína v lisoch nebude šliapať ten, kto šliapava. Učiním to, aby prestal radostný krik oberačov.

11 (ECAV) Preto je moje vnútro rozochvené pre Moáb sťa citara a moje srdce pre Kír Cheres.
11 (ROH) Preto moje srdce, moje útroby žalostne zvučia pre Moába jako citara a moje vnútro pre Kír-cheres.

12 (ECAV) Aj keď sa Moáb objaví, aj keď sa unaví na obetnej výšine a vojde do svojej svätyne modliť sa, nič nezmôže.
12 (ROH) A stane sa, keď bude zrejmé, že ustal Moáb na výšine, že vojde do svojej svätyne modliť sa, ale nezmôže ničoho.

13 (ECAV) Toto slovo hovoril Hospodin už dávno o Moábsku.
13 (ROH) Toto je slovo, ktoré hovoril Hospodin o Moábovi už dávno.

14 (ECAV) Ale teraz takto hovorí Hospodin: Za tri roky ako za roky nádenníka padne sláva Moábska do opovrhnutia napriek všetkému veľkému množstvu. Zvyšok bude len celkom malý, bezmocný.
14 (ROH) A teraz hovorí Hospodin takto: Vo troch rokoch ako v rokoch nájomníka bude potupená sláva Moábova so všetkým tým veľkým množstvom, a ostatok bude malý, malinký, nepatrný.