Verš 2
Počujte, nebesá, naslúchaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni však odpadli odo mňa.
Dt 32:1 - Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst.
Verš 4
Beda hriešnemu národu, ľudu preťaženému vinou, plemenu zločincov, skazonosným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili.
Ž 78:8 - aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného.
Iz 57:3 - Vy však pristúpte sem, synovia čarodejnice, plemeno cudzoložníka a neviestky!
Verš 5
Kde vás ešte udrieť, keď zotrvávate v odpore? Celá hlava je nemocná a celé srdce choré.
2Krn 28:22 - V čase, keď ho tiesnil, dokazoval kráľ Ácház ešte viac nevernosť voči Hospodinovi tým,
Jer 2:30 - Nadarmo som bil vašich synov, výstrahu neprijali. Váš meč požieral vašich prorokov ako zhubný lev.
Verš 7
Vaša krajina je púšťou, vaše mestá sú vypálené. Vašu roľu pred vami obžierajú cudzinci, pustatinou je ako pri vyvrátení Sodomy.
Dt 28:51 - Bude jesť plod tvojho dobytka a plodiny tvojej pôdy, kým ťa nevyhubí - nenechá ti ani obilie, ani mušt, ani olej, ani mláďatá tvojho dobytka ani prírastok tvojho drobného stáda, kým ťa nezničí.
Iz 5:5 - Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju; zborím jej múr a pošliapu ju.
Verš 9
Keby nám Hospodin mocností nebol ponechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.
Iz 17:6 - Ostanú na ňom len paberky ako pri obíjaní olív: dve-tri bobule na samom vrcholci, štyri-päť na vetvách stromu - znie výrok Hospodina mocností.
Iz 24:6 - Preto kliatba zožiera zem a jej obyvatelia pykajú za svoje viny; preto miznú obyvatelia zeme a ostáva málo ľudí.
Iz 30:17 - Tisíc z vás pobeží pred hrozbou jedného a pred hrozbou piatich všetci pobežíte, kým nebudete len zvyškom ako stožiar na temene vrchu a ako koruhva na kopci.
Rim 9:29 - Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore.
Gn 19:24 - Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba
Verš 11
Načo mi množstvo vašich obetí? hovorí Hospodin. Sýty som zápalov z baranov i tuku z vykŕmených teliat, ani krv juncov, jahniat a kozlov nemám v obľube!
Ž 50:8 - Nekarhám ťa pre tvoje zábitky, veď tvoje zápaly sú stále predo mnou.
Prís 15:8 - Obeť bezbožných je ohavnosťou Hospodinovi, ale modlitbu statočných má rád.
Prís 21:27 - Obeť bezbožných je ohavnosťou, zvlášť keď je prinesená za hanebný skutok.
Iz 66:3 - Kto poráža býka, je ako ten, čo zabíja človeka, kto obetuje ovcu, je ako ten, čo láme väzy psovi, kto prináša pokrmovú obeť, je ako ten, čo obetuje krv ošípaných, kto obetuje kadidlo, je ako ten, čo vzýva modly. Keď si oni volia vlastné cesty a obľubujú svoje ohavnosti,
Jer 6:20 - Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné.
Am 5:22 - Keď mi prinášate spaľované obete, vo vašich daroch nemám záľubu, na obete spoločenstva z vašich tučných zvierat sa nepozriem.
Verš 15
Ak aj vystierate dlane, zastriem si oči pred vami. Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam. Vaše ruky sú plné krvnej viny.
Prís 1:28 - Vtedy ma budú volať, ale sa neohlásim, hľadať ma budú, ale nenájdu.
Verš 16
Umyte sa, očisťte sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí! Prestaňte zle robiť,
Ž 34:14 - Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí;
Ž 37:27 - Odstúp od zlého a rob dobre, tak budeš prebývať naveky.
Am 5:15 - Zlo majte v nenávisti, milujte dobro a uplatňujte právo v bráne. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh mocností, nad zvyškom Jozefovým.
Rim 12:9 - Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého!
Verš 18
Poďte len a súďme sa - vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.
Ž 51:7 - Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka.
Verš 22
Tvoje striebro sa zmenilo na trosku, tvoje víno je vodou zriedené.
Ez 22:18 - Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom - bronz, cín, železo i olovo - sa mi uprostred pece premenili na trosku zo striebra.
Oz 4:18 - Keď je po pijatike, neprestajne smilnia; milovali viac potupu ako svoju hrdosť.
Verš 23
Tvoje kniežatá sú vzbúrencami a druhmi zlodejov. Každý má rád úplatok, ženie sa za darmi; sirotám právo neprisudzujú, spor vdovy sa k nim nedostáva.
Jer 5:28 - Stučneli a zmľandraveli, prekypujú zlými rečami, o súd sa nestarajú, o súd sirôt, o právo chudobných nestoja, a predsa majú prospech.
Za 7:10 - Neutláčajte vdovy ani siroty, cudzincov ani chudobných, a nikto nech nezmýšľa zle v srdci proti druhému.
Verš 24
Preto znie výrok Pána, Hospodina mocností, Mocného v Izraeli: Hej, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch a pomstím sa na svojich nepriateľoch.
Dt 28:63 - Ako sa Hospodin radoval z vás, keď vám dobre činil a rozmnožoval vás, tak sa bude radovať Hospodin, keď vás vyhubí a zničí - tak budete vytrhaní z krajiny, ktorú idete zabrať.
Verš 25
Obrátim svoju ruku proti tebe, vytavím tvoju trosku ako lúčavka a odstránim všetko tvoje olovo.
Jer 6:29 - Mechy fúkajú, len olovo tečie z ohňa, nadarmo tavič roztápa, zlí sa nedajú oddeliť.
Mal 3:3 - Posadí sa ako tavič a čistič striebra a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete;
Verš 28
No odpadlíci a hriešnici budú naraz zničení, a tí, čo opúšťajú Hospodina, zahynú.
Jób 31:3 - Nehrozí záhuba nešľachetnému a nešťastie činiteľovi neprávosti?
Ž 1:6 - Lebo vie Hospodin o ceste spravodlivých, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Ž 5:5 - Lebo Ty nie si Bohom, ktorý záľubu má v bezbožnosti; u Teba nemá miesta nešľachetník.
Ž 73:27 - Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný.
Ž 92:9 - Ty si však Najvyšší naveky, Hospodine!
Ž 104:35 - Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja!
Iz 1,1 - O Izaiášovi, o jeho otcovi aj o kráľoch, ktorí sa v tomto verši spomínajú, bližšie v úvode k prorokovi Izaiášovi. O prorockých videniach v spoločnom úvode do prorockých kníh.
Iz 1,4 - Izaiáš často dáva Bohu meno "Svätý Izraela". V iných knihách je tento názov zriedkavý.
Iz 1,8 - Na hore Sion stálo Dávidovo mesto (porov. 2 Sam 5,7–9) s kráľovským palácom, preto sa celý Jeruzalem často volá Sionom. Krajiny a mestá pokladali staré východné národy semitské za ženské bytosti, preto im dávali prímenie: "dcéra", kvitnúce dievča. Po spustošení ostatných miest trčí Jeruzalem uprostred krajiny ako opustené koliby na poli v jeseni po zobraní úrody.
Iz 1,9 - Proroci často prízvukujú, že sa z vyvoleného národa zachránia len zvyšky (Iz 10,21 n.; Am 3,12; Mich 7,18; Jer 30,11; Ez 5,3; Sof 3,13 atď.). Aj do Cirkvi vstúpila len malá čiastka tohto národa. V tomto zmysle cituje tento verš sv. Pavol (Rim 9,29).
Iz 1,10 - Prorok nebojácne a právom prirovnáva ľud a jeho kniežatá k obyvateľom Sodomy a Gomory.
Iz 1,11-15 - Izraeliti prinášali v jeruzalemskom chráme Pánovi obety, ale prinášali ich bez nábožného ducha; takéto obety nie sú Pánovi ľúbeznou vôňou, ale dymom. Kto prichádzal do chrámu bez pobožnosti, zbytočne rozšliapaval jeho nádvoria. Ľud mal prístup len do nádvoria, do samého chrámu smeli len kňazi a do veľsvätyne len veľkňaz, aj to len raz do roka na Deň zmierenia. – Bolo zvykom modliť sa s roztiahnutými rukami. Ruky plné krvi sú nielen ruky vrahov, ale i ruky všetkých, čo hrešia proti láske k blížnemu a vôbec ruky hriešnikov.
Iz 1,18 - Boh vo Svätom písme často volá hriešnikov, aby sa s ním išli pravotiť. Je prirodzené, že by takúto pravotu len Boh mohol vyhrať. – Červená farba, farba krvi, je aj farbou hriechu (porov. v. 15, tiež Ž 51,16). Šarlátovú farbu získavali z výrastkov na listoch akéhosi duba (Quercus coccifera), zapríčinených voškami, ktoré na listy duba kladú vajíčka. Purpur dostávali z tela slimákovitých živočíchov. Tu však vlastne ani nie je reč o purpure. Prorok dva razy spomína šarlát: raz šarlátovú farbu a raz červíčka, vošku, ktorá farbu dodáva.
Iz 1,21 - Zmluva, ktorú Boh uzavrel s národom, často sa predstavuje ako zmluva manželská: Boh je manžel, národ manželka (Oz hl. 1 – 13; Jer hl. 2 n.; Ez hl. 16; celá Veľpieseň: porov. Ef 5,23–32). Izrael sa dopúšťa cudzoložstva, keď slúži cudzím bohom, alebo ináč prestupuje Boží zákon, pretože porušuje manželskú vernosť.
Iz 1,24 - Vo Svätom písme sa Bohu často pripisujú ľudské city, ako tu pomsta, hoci on netresce z pomsty, ale zo spravodlivosti.
Iz 1,25 - Boh vyhubí z národa, čo je bezcenné, hriešne, a zachráni, čo je spravodlivé.
Iz 1,27 - Rozumej: Na národ príde Božie dopustenie, ale Boh zachráni tých, čo sa obrátia, a zahynú len hriešnici.
Iz 1,29 - Kanaánski pohania a podľa ich príkladu často aj Izraeliti konali modloslužbu pod košatými stromami, najmä terebintami, a v posvätných záhradách a hájoch.
