Kniha proroka Izaiáša

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Iz 1, 1-31

1 Videnie Izaiáša, Ámocovho syna, ktoré prijal o Judsku a Jeruzaleme v dňoch Uzziju, Jótama, Acháza a Chizkiju, judských kráľov. 2 Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili. 3 Vôl pozná svojho gazdu, osol jasle svojho pána, ale Izrael nepozná, môj ľud nechápe. 4 Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili. 5 Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené. 6 Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom. 7 Vaša krajina sa stala púšťou, vaše mestá sú do tla vypálené, vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci, je spustošená, cudzinci ju rozvrátili. 8 Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, ako chatrč na uhorkovom poli, ako obliehané mesto. 9 Keby nám Hospodin zástupov nenechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore. 10 Kniežatá Sodomy, počujte Hospodinovo slovo, ľud Gomory, čuj poučenie nášho Boha. 11 Načo mi je množstvo vašich obiet? — povie Hospodin. Som nasýtený spaľovanými obetami baranov, tukom vykŕmeného dobytka; nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat. 12 Keď prichádzate pred moju tvár, kto vás o to žiada, aby ste šliapali moje nádvoria? 13 Neprinášajte už bezcennú obetu, odporné je mi kadidlo, novmesiac, soboty a zvolané zhromaždenia. Nemôžem vystáť zlo so slávnosťami! 14 Vaše novmesiace a sviatky z duše nenávidím, stali sa mi bremenom, zunovalo sa mi ich prinášanie. 15 Aj keď vystriete dlane, odvrátim od vás svoj zrak; aj keď sa budete veľa modliť, nebudem počúvať, lebo vaše ruky sú plné krvi. 16 Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo, 17 učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! 18 Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna. 19 Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme. 20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa. 21 Ako sa z verného mesta stala neviestka? Bolo plné práva, prebývala v ňom spravodlivosť, no teraz sú v ňom vrahovia. 22 Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou. 23 Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde. 24 Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Mocného Izraela znie: Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch. 25 Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad. 26 Vrátim ti sudcov, ako boli kedysi, aj tvojich poradcov ako voľakedy. Potom ťa nazvú spravodlivým mestom, mestom vernosti. 27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou. 28 Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Tí, čo opustia Hospodina, zahynú. 29 Zahanbíte sa pre posvätné duby, po ktorých ste tak túžili, budete sa pýriť za záhrady, ktoré ste si vybrali. 30 Budete ako dub, z ktorého opadáva lístie, ako záhrada, ktorá je bez vody. 31 Mocnár bude ako pazderie a jeho dielo ako iskra, oboje bude horieť a nik ich nezahasí.

Verš 2

Počujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

Dt 32:1 - Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!

Verš 4

Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili.

Ž 78:8 - aby neboli ako ich predkovia, pokolenie vzdorovité a neposlušné, pokolenie s nestálym srdcom, ktorého duch nebol verný Bohu.

Iz 57:3 - Pristúpte sem, vy synovia čarodejnice, potomstvo cudzoložnice a neviestky!

Verš 5

Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené.

2Krn 28:22 - V tiesnivom položení sa kráľ Acház ešte viac spreneveroval Hospodinovi tým,

Jer 2:30 - Darmo som bil vašich synov, neprijali moje napomenutie. Váš meč požieral vašich prorokov ako dravý lev.

Verš 7

Vaša krajina sa stala púšťou, vaše mestá sú do tla vypálené, vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci, je spustošená, cudzinci ju rozvrátili.

Dt 28:51 - Bude požierať plod tvojho dobytka, plodiny tvojej pôdy, kým ťa nevyhubí. Nenechá ti obilie ani mušt, ani olej, ani mláďatá tvojho dobytka, ani prírastok tvojho stáda, kým ťa nezničí.

Iz 5:5 - Teraz vám chcem oznámiť, čo urobím svojej vinici: zvalím jej plot, aby ju spásli, zrútim jej ohradu, aby ju pošliapali.

Verš 9

Keby nám Hospodin zástupov nenechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore.

Iz 17:6 - Zostanú z neho iba zvyšky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konároch stromu — znie výrok Hospodina, Boha Izraela.

Iz 24:6 - Preto kliatba zožiera zem, pykajú tí, čo na nej bývajú; preto zhoreli obyvatelia zeme, ľudí zostalo málo.

Iz 30:17 - Tisíc z vás zuteká pred hrozbou jedného, a pred hrozbou piatich utečiete všetci, kým nezostanete ako opustený stožiar na vrchole hory a ako znak na pahorku.

Rim 9:29 - Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo,boli by sme ako Sodomaa podobali by sme sa Gomore.

Gn 19:24 - Hospodin zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň; bolo to od Hospodina.

Verš 11

Načo mi je množstvo vašich obiet? — povie Hospodin. Som nasýtený spaľovanými obetami baranov, tukom vykŕmeného dobytka; nemám v obľube krv teliat, jahniat a kozliat.

Ž 50:8 - Nekarhám ťa pre tvoje obety, veď stále sú tvoje spaľované obety predo mnou.

Prís 15:8 - Obeta bezbožníkov sa Hospodinovi protiví, kým modlitba statočných sa mu páči.

Prís 21:27 - Obeta bezbožníkov je ohavnosť, tým skôr, keď sa obetuje so zlým úmyslom.

Iz 66:3 - Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu. Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky a v ohavnostiach sa kochali,

Jer 6:20 - Načo mi je kadidlo zo Sáby a voňavá trstina z ďalekej krajiny? Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu, ani vaše obety s hostinou nemám rád.

Am 5:22 - Keď mi totiž prinášate spaľované obety, vaše dary neobľubujem a vaše vykŕmené obety ani neokúsim.

Verš 15

Aj keď vystriete dlane, odvrátim od vás svoj zrak; aj keď sa budete veľa modliť, nebudem počúvať, lebo vaše ruky sú plné krvi.

Prís 1:28 - Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma,

Verš 16

Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo,

Ž 34:14 - |TU(nún)|Tu Chráň si teda jazyk pred zlom, svoje pery pred lživými rečami,

Ž 37:27 - |TU(sámek)|Tu Odvráť sa od zla, konaj dobro a bývaj tu naveky!

Am 5:15 - Nenáviďte zlo a milujte dobro a obnovte právo na súde. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh zástupov nad zvyškom Jozefa.

Rim 12:9 - Láska nech je nepokrytecká. Sprotivte si zlo, pridŕžajte sa dobra.

Verš 18

Poďte, vyjasnime si to! — hovorí Hospodin. Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna.

Ž 51:7 - Naozaj som sa narodil v neprávosti a matka ma počala v hriechu.

Verš 22

Tvoje striebro sa znehodnotilo, tvoje víno je zriedené vodou.

Ez 22:18 - Človeče, dom Izraela sa mi zmenil na trosku. Všetko v ňom — bronz, cín, železo i olovo — sa mi uprostred pece premenilo na trosku po tavení striebra.

Oz 4:18 - ich hostiny sa pominuli. Neustále smilnil, v hriešnej láske mal opakovanú záľubu; potupa prevýšila ich pýchu.

Verš 23

Tvoje kniežatá sú vzbúrenci, spolok zlodejov, všetci milujú úplatok, ženú sa za odmenami, sirôt sa nezastanú a žaloba vdovy k nim nepríde.

Jer 5:28 - Stučneli a vypásli sa, ešte aj zlými rečami prekypujú. Súdny spor nevedú, o pravotu siroty nemajú záujem, a súdny spor chudobných neriešia.

Za 7:10 - Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezmýšľajte zle jeden o druhom!

Verš 24

Preto výrok Pána, Hospodina zástupov, Mocného Izraela znie: Beda, vyvŕšim sa na svojich protivníkoch, vypomstím sa na svojich nepriateľoch.

Dt 28:63 - Ako sa z vás tešil Hospodin, keď vám robil dobre a rozmnožoval vás, tak sa bude Hospodin radovať, že vás zničí a vyhubí. Budete vytrhnutí z krajiny, ktorú idete obsadiť.

Verš 25

Obrátim proti tebe svoju ruku, lúhom vyplavím tvoju nečistotu, odstránim všetok odpad.

Jer 6:29 - Mech fučí, z ohňa vypadáva olovo, tavič nadarmo taví, zločinci sa nedajú oddeliť.

Mal 3:3 - Tavič sa posadí a prečistí striebro, prečistí Levitov a pretaví ich ako zlato a striebro, budú patriť Hospodinovi a správnym spôsobom prinášať obetné dary.

Verš 28

Záhuba vzbúrencom a hriešnikom! Tí, čo opustia Hospodina, zahynú.

Jób 31:3 - Či nešľachetným nehrozí skaza a páchateľovi bezprávia pohroma?

Ž 1:6 - Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby.

Ž 5:5 - Ty predsa nie si božstvo, čo sa v bezbožnosti kochá, u teba nešľachetný nemá miesta.

Ž 73:27 - Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí.

Ž 92:9 - Ty však, Hospodin, večne si vyvýšený.

Ž 104:35 - Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!

Iz 1,1 - O Izaiášovi, o jeho otcovi aj o kráľoch, ktorí sa v tomto verši spomínajú, bližšie v úvode k prorokovi Izaiášovi. O prorockých videniach v spoločnom úvode do prorockých kníh.

Iz 1,4 - Izaiáš často dáva Bohu meno "Svätý Izraela". V iných knihách je tento názov zriedkavý.

Iz 1,8 - Na hore Sion stálo Dávidovo mesto (porov. 2 Sam 5,7–9) s kráľovským palácom, preto sa celý Jeruzalem často volá Sionom. Krajiny a mestá pokladali staré východné národy semitské za ženské bytosti, preto im dávali prímenie: "dcéra", kvitnúce dievča. Po spustošení ostatných miest trčí Jeruzalem uprostred krajiny ako opustené koliby na poli v jeseni po zobraní úrody.

Iz 1,9 - Proroci často prízvukujú, že sa z vyvoleného národa zachránia len zvyšky (Iz 10,21 n.; Am 3,12; Mich 7,18; Jer 30,11; Ez 5,3; Sof 3,13 atď.). Aj do Cirkvi vstúpila len malá čiastka tohto národa. V tomto zmysle cituje tento verš sv. Pavol (Rim 9,29).

Iz 1,10 - Prorok nebojácne a právom prirovnáva ľud a jeho kniežatá k obyvateľom Sodomy a Gomory.

Iz 1,11-15 - Izraeliti prinášali v jeruzalemskom chráme Pánovi obety, ale prinášali ich bez nábožného ducha; takéto obety nie sú Pánovi ľúbeznou vôňou, ale dymom. Kto prichádzal do chrámu bez pobožnosti, zbytočne rozšliapaval jeho nádvoria. Ľud mal prístup len do nádvoria, do samého chrámu smeli len kňazi a do veľsvätyne len veľkňaz, aj to len raz do roka na Deň zmierenia. – Bolo zvykom modliť sa s roztiahnutými rukami. Ruky plné krvi sú nielen ruky vrahov, ale i ruky všetkých, čo hrešia proti láske k blížnemu a vôbec ruky hriešnikov.

Iz 1,18 - Boh vo Svätom písme často volá hriešnikov, aby sa s ním išli pravotiť. Je prirodzené, že by takúto pravotu len Boh mohol vyhrať. – Červená farba, farba krvi, je aj farbou hriechu (porov. v. 15, tiež Ž 51,16). Šarlátovú farbu získavali z výrastkov na listoch akéhosi duba (Quercus coccifera), zapríčinených voškami, ktoré na listy duba kladú vajíčka. Purpur dostávali z tela slimákovitých živočíchov. Tu však vlastne ani nie je reč o purpure. Prorok dva razy spomína šarlát: raz šarlátovú farbu a raz červíčka, vošku, ktorá farbu dodáva.

Iz 1,21 - Zmluva, ktorú Boh uzavrel s národom, často sa predstavuje ako zmluva manželská: Boh je manžel, národ manželka (Oz hl. 1 – 13; Jer hl. 2 n.; Ez hl. 16; celá Veľpieseň: porov. Ef 5,23–32). Izrael sa dopúšťa cudzoložstva, keď slúži cudzím bohom, alebo ináč prestupuje Boží zákon, pretože porušuje manželskú vernosť.

Iz 1,24 - Vo Svätom písme sa Bohu často pripisujú ľudské city, ako tu pomsta, hoci on netresce z pomsty, ale zo spravodlivosti.

Iz 1,25 - Boh vyhubí z národa, čo je bezcenné, hriešne, a zachráni, čo je spravodlivé.

Iz 1,27 - Rozumej: Na národ príde Božie dopustenie, ale Boh zachráni tých, čo sa obrátia, a zahynú len hriešnici.

Iz 1,29 - Kanaánski pohania a podľa ich príkladu často aj Izraeliti konali modloslužbu pod košatými stromami, najmä terebintami, a v posvätných záhradách a hájoch.