Pieseň

1 (RIV) Dov’è andato il tuo amico, o la più bella fra le donne? Da che parte s’è vòlto l’amico tuo? Noi lo cercheremo teco.
1 (KAT) Kam odišiel tvoj milý, ty, zo žien najkrajšia? Kade sa tvoj milý pobral, aby sme ti ho pomohli hľadať?

2 (RIV) Il mio amico è disceso nel suo giardino, nell’aie degli aromi a pasturare i greggi ne’ giardini, e coglier gigli.
2 (KAT) Do svojej záhrady odišiel môj milý, k záhonom balzamu, kochať sa v prekrásnej záhrade a trhať ľalie.

3 (RIV) Io sono dell’amico mio; e l’amico mio, che pastura il gregge fra i gigli, è mio.
3 (KAT) Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.

4 (RIV) Amica mia, tu sei bella come Tirtsa, vaga come Gerusalemme, tremenda come un esercito a bandiere spiegate.
4 (KAT) Krásna si, priateľka moja, ako Tirza, sťa Jeruzalem spanilá, strašná jak šíky pod zástavami.

5 (RIV) Storna da me gli occhi tuoi, che mi turbano. I tuoi capelli son come una mandra di capre, sospese ai fianchi di Galaad.
5 (KAT) Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.

6 (RIV) I tuoi denti son come un branco di pecore, che tornano dal lavatoio; tutte hanno de’ gemelli, non ve n’è alcuna che sia sterile;
6 (KAT) Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.

7 (RIV) le tue gote, dietro al tuo velo, son come un pezzo di melagrana.
7 (KAT) Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom.

8 (RIV) Ci son sessanta regine, ottanta concubine, e fanciulle senza numero;
8 (KAT) Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!

9 (RIV) ma la mia colomba, la perfetta mia, è unica; è l’unica di sua madre, la prescelta di colei che l’ha partorita. Le fanciulle la vedono, e la proclaman beata; la vedon pure le regine e le concubine, e la lodano.
9 (KAT) Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety.

10 (RIV) Chi è colei che appare come l’alba, bella come la luna, pura come il sole, tremenda come un esercito a bandiere spiegate?
10 (KAT) Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, strašná jak šíky pod zástavami?

11 (RIV) Io son discesa nel giardino de’ noci a vedere le piante verdi della valle, a veder se le viti mettevan le loro gemme, se i melagrani erano in fiore.
11 (KAT) Zišla som do orechového sadu kochať sa na rozzeleňanom údolí, pozrieť, či vinič je v rozpuku, či kvitnú granátové jablone.

12 (RIV) Io non so come, il mio desiderio m’ha resa simile ai carri d’Amminadab.
12 (KAT) Tu zrazu znezrady - prestalo srdce vo mne biť - hľa, vozy kniežacieho sprievodu!

13 (RIV) (H7-1) Torna, torna, o Sulamita, torna, torna, che ti miriamo. Perché mirate la Sulamita come una danza a due schiere?
13 ----