Pieseň

1 (KAT) Kam odišiel tvoj milý, ty, zo žien najkrajšia? Kade sa tvoj milý pobral, aby sme ti ho pomohli hľadať?
1 (ROH) Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou.
1 (CEP) Kam odešel tvůj milý, ty nejkrásnější z žen? Kam se obrátil tvůj milý? Budeme ho s tebou hledat.

2 (KAT) Do svojej záhrady odišiel môj milý, k záhonom balzamu, kochať sa v prekrásnej záhrade a trhať ľalie.
2 (ROH) Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie.
2 (CEP) Můj milý sestoupil do své zahrady k záhonům balzámovým, aby v zahradách pásl a trhal lilie.

3 (KAT) Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami.
3 (ROH) Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami.
3 (CEP) Já jsem svého milého a můj milý je můj, on pase v liliích.

4 (KAT) Krásna si, priateľka moja, ako Tirza, sťa Jeruzalem spanilá, strašná jak šíky pod zástavami.
4 (ROH) Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami.
4 (CEP) Krásná jsi, přítelkyně má, jak Tirsa, půvabná jak Jeruzalém, strašná jako vojsko pod praporci.

5 (KAT) Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo dol’ sa valí z galaádskych hôr.
5 (ROH) Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;
5 (CEP) Odvrať ode mne své oči, vždyť mě uhranuly! Vlasy tvé jsou jako stáda koz, které se hrnou z Gileádu.

6 (KAT) Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová.
6 (ROH) tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,
6 (CEP) Zuby tvé jsou jako stádo březích ovcí, jež z brodiště vystupují a každá z nich vrhne po dvou, žádná z nich neplodná nezůstane.

7 (KAT) Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom.
7 (ROH) jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja.
7 (CEP) Jak rozpuklé granátové jablko jsou tvoje skráně pod závojem.

8 (KAT) Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu!
8 (ROH) Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu;
8 (CEP) Byť tu bylo šedesát královen a osmdesát ženin a dívek bez počtu,

9 (KAT) Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety.
9 (ROH) ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju.
9 (CEP) ona jediná je holubice moje, moje bezúhonná, jedinečná ze své matky, přečistá z té, jež ji porodila. Spatřily ji dcery, blahoslavily ji, královny i ženiny jí vzdaly chválu.

10 (KAT) Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, strašná jak šíky pod zástavami?
10 (ROH) Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami?
10 (CEP) "Kdo je ta, jež jak Jitřenka shlíží, krásná jako Luna, čistá jako žhoucí Slunce, strašná jako vojsko pod praporci?"

11 (KAT) Zišla som do orechového sadu kochať sa na rozzeleňanom údolí, pozrieť, či vinič je v rozpuku, či kvitnú granátové jablone.
11 (ROH) Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone.
11 (CEP) Sestoupil jsem do zahrady ořechové podívat se na poupátka do údolí, podívat se, zda už pučí vinná réva, zda rozkvetly granátové stromy.

12 (KAT) Tu zrazu znezrady - prestalo srdce vo mne biť - hľa, vozy kniežacieho sprievodu!
12 (ROH) Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu.
12 (CEP) Sám nevím, jak jsem se dostal do Amínádíbových vozů.