výhody registrácie

Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Kaz 7, 1-29

1 (HEM) טוב שם משמן טוב ויום המות מיום הולדו׃
1 (WLC) טֹ֥וב שֵׁ֖ם מִשֶּׁ֣מֶן טֹ֑וב וְיֹ֣ום הַמָּ֔וֶת מִיֹּ֖ום הִוָּלְדֹֽו׃
1 (KAT) Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej. Lepší je deň smrti ako deň narodenia.
1 (ROH) Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.

2 (HEM) טוב ללכת אל בית אבל מלכת אל בית משתה באשר הוא סוף כל האדם והחי יתן אל לבו׃
2 (WLC) טֹ֞וב לָלֶ֣כֶת אֶל־בֵּֽית־אֵ֗בֶל מִלֶּ֙כֶת֙ אֶל־בֵּ֣ית מִשְׁתֶּ֔ה בַּאֲשֶׁ֕ר ה֖וּא סֹ֣וף כָּל־הָאָדָ֑ם וְהַחַ֖י יִתֵּ֥ן אֶל־לִבֹּֽו׃
2 (KAT) Lepšie je ísť do smútočného domu ako do domu, kde hodujú. Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.
2 (ROH) Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.

3 (HEM) טוב כעס משחק כי ברע פנים ייטב לב׃
3 (WLC) טֹ֥וב כַּ֖עַס מִשְּׂחֹ֑ק כִּֽי־בְרֹ֥עַ פָּנִ֖ים יִ֥יטַב לֵֽב׃
3 (KAT) Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech: lebo aj pri nevľúdnej tvári srdce môže byť blažené.
3 (ROH) Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.

4 (HEM) לב חכמים בבית אבל ולב כסילים בבית שמחה׃
4 (WLC) לֵ֤ב חֲכָמִים֙ בְּבֵ֣ית אֵ֔בֶל וְלֵ֥ב כְּסִילִ֖ים בְּבֵ֥ית שִׂמְחָֽה׃
4 (KAT) Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu, kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti.
4 (ROH) Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.

5 (HEM) טוב לשמע גערת חכם מאיש שמע שיר כסילים׃
5 (WLC) טֹ֕וב לִשְׁמֹ֖עַ גַּעֲרַ֣ת חָכָ֑ם מֵאִ֕ישׁ שֹׁמֵ֖עַ שִׁ֥יר כְּסִילִֽים׃
5 (KAT) Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.
5 (ROH) Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.

6 (HEM) כי כקול הסירים תחת הסיר כן שחק הכסיל וגם זה הבל׃
6 (WLC) כִּ֣י כְקֹ֤ול הַסִּירִים֙ תַּ֣חַת הַסִּ֔יר כֵּ֖ן שְׂחֹ֣ק הַכְּסִ֑יל וְגַם־זֶ֖ה הָֽבֶל׃
6 (KAT) Lebo ako práska tŕnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochábľa. Aj to je len márnosť.
6 (ROH) Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.

7 (HEM) כי העשק יהולל חכם ויאבד את לב מתנה׃
7 (WLC) כִּ֥י הָעֹ֖שֶׁק יְהֹולֵ֣ל חָכָ֑ם וִֽיאַבֵּ֥ד אֶת־לֵ֖ב מַתָּנָֽה׃
7 (KAT) Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho, ako úplatok nakazí srdce (sudcu).
7 (ROH) Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.

8 (HEM) טוב אחרית דבר מראשיתו טוב ארך רוח מגבה רוח׃
8 (WLC) טֹ֛וב אַחֲרִ֥ית דָּבָ֖ר מֵֽרֵאשִׁיתֹ֑ו טֹ֥וב אֶֽרֶךְ־ר֖וּחַ מִגְּבַהּ־רֽוּחַ׃
8 (KAT) Lepšie je končiť niečo ako začínať, lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ.
8 (ROH) Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.

9 (HEM) אל תבהל ברוחך לכעוס כי כעס בחיק כסילים ינוח׃
9 (WLC) אַל־תְּבַהֵ֥ל בְּרֽוּחֲךָ֖ לִכְעֹ֑וס כִּ֣י כַ֔עַס בְּחֵ֥יק כְּסִילִ֖ים יָנֽוּחַ׃
9 (KAT) Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil, lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých.
9 (ROH) Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.

10 (HEM) אל תאמר מה היה שהימים הראשנים היו טובים מאלה כי לא מחכמה שאלת על זה׃
10 (WLC) אַל־תֹּאמַר֙ מֶ֣ה הָיָ֔ה שֶׁ֤הַיָּמִים֙ הָרִ֣אשֹׁנִ֔ים הָי֥וּ טֹובִ֖ים מֵאֵ֑לֶּה כִּ֛י לֹ֥א מֵחָכְמָ֖ה שָׁאַ֥לְתָּ עַל־זֶֽה׃
10 (KAT) Nepýtaj sa: „Ako to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie?“ Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti.
10 (ROH) Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.

11 (HEM) טובה חכמה עם נחלה ויתר לראי השמש׃
11 (WLC) טֹובָ֥ה חָכְמָ֖ה עִֽם־נַחֲלָ֑ה וְיֹתֵ֖ר לְרֹאֵ֥י הַשָּֽׁמֶשׁ׃
11 (KAT) Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom; to je výhoda pre tých, čo vidia slnko.
11 (ROH) Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.

12 (HEM) כי בצל החכמה בצל הכסף ויתרון דעת החכמה תחיה בעליה׃
12 (WLC) כִּ֛י בְּצֵ֥ל הַֽחָכְמָ֖ה בְּצֵ֣ל הַכָּ֑סֶף וְיִתְרֹ֣ון דַּ֔עַת הַֽחָכְמָ֖ה תְּחַיֶּ֥ה בְעָלֶֽיהָ׃
12 (KAT) Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí. Osoh z poznania múdrosti je taký, že zachováva jej majiteľa pri živote.
12 (ROH) Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.

13 (HEM) ראה את מעשה האלהים כי מי יוכל לתקן את אשר עותו׃
13 (WLC) רְאֵ֖ה אֶת־מַעֲשֵׂ֣ה הָאֱלֹהִ֑ים כִּ֣י מִ֤י יוּכַל֙ לְתַקֵּ֔ן אֵ֖ת אֲשֶׁ֥ר עִוְּתֹֽו׃
13 (KAT) Všímaj si Božie dielo! Ktože by mohol urobiť rovným, čo on raz skrivil?
13 (ROH) Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?

14 (HEM) ביום טובה היה בטוב וביום רעה ראה גם את זה לעמת זה עשה האלהים על דברת שלא ימצא האדם אחריו מאומה׃
14 (WLC) בְּיֹ֤ום טֹובָה֙ הֱיֵ֣ה בְטֹ֔וב וּבְיֹ֥ום רָעָ֖ה רְאֵ֑ה גַּ֣ם אֶת־זֶ֤ה לְעֻמַּת־זֶה֙ עָשָׂ֣ה הָֽאֱלֹהִ֔ים עַל־דִּבְרַ֗ת שֶׁלֹּ֨א יִמְצָ֧א הָֽאָדָ֛ם אַחֲרָ֖יו מְאֽוּמָה׃
14 (KAT) V deň blaženosti buď blažený, v deň nešťastia si všimni: tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh, aby človek nemohol objaviť ani najmenšie zo svojej budúcnosti.
14 (ROH) V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.

15 (HEM) את הכל ראיתי בימי הבלי יש צדיק אבד בצדקו ויש רשע מאריך ברעתו׃
15 (WLC) אֶת־הַכֹּ֥ל רָאִ֖יתִי בִּימֵ֣י הֶבְלִ֑י יֵ֤שׁ צַדִּיק֙ אֹבֵ֣ד בְּצִדְקֹ֔ו וְיֵ֣שׁ רָשָׁ֔ע מַאֲרִ֖יךְ בְּרָעָתֹֽו׃
15 (KAT) Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti: stáva sa, že spravodlivý hynie aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti; a stáva sa, že hriešnik dlho žije aj popri svojej hriešnosti.
15 (ROH) Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.

16 (HEM) אל תהי צדיק הרבה ואל תתחכם יותר למה תשומם׃
16 (WLC) אַל־תְּהִ֤י צַדִּיק֙ הַרְבֵּ֔ה וְאַל־תִּתְחַכַּ֖ם יֹותֵ֑ר לָ֖מָּה תִּשֹּׁומֵֽם׃
16 (KAT) Nerob sa nadmieru spravodlivým, ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry. Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania?
16 (ROH) Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?

17 (HEM) אל תרשע הרבה ואל תהי סכל למה תמות בלא עתך׃
17 (WLC) אַל־תִּרְשַׁ֥ע הַרְבֵּ֖ה וְאַל־תְּהִ֣י סָכָ֑ל לָ֥מָּה תָמ֖וּת בְּלֹ֥א עִתֶּֽךָ׃
17 (KAT) Nepočínaj si príliš zlostne, ani sa nezachovaj až veľmi pochabo! Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas?
17 (ROH) Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?

18 (HEM) טוב אשר תאחז בזה וגם מזה אל תנח את ידך כי ירא אלהים יצא את כלם׃
18 (WLC) טֹ֚וב אֲשֶׁ֣ר תֶּאֱחֹ֣ז בָּזֶ֔ה וְגַם־מִזֶּ֖ה אַל־תַּנַּ֣ח אֶת־יָדֶ֑ךָ כִּֽי־יְרֵ֥א אֱלֹהִ֖ים יֵצֵ֥א אֶת־כֻּלָּֽם׃
18 (KAT) Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého, ale ani od druhého neodťahuj ruku! Lebo kto sa bojí Boha, má úspech vo všetkom.
18 (ROH) Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.

19 (HEM) החכמה תעז לחכם מעשרה שליטים אשר היו בעיר׃
19 (WLC) הַֽחָכְמָ֖ה תָּעֹ֣ז לֶחָכָ֑ם מֵֽעֲשָׂרָה֙ שַׁלִּיטִ֔ים אֲשֶׁ֥ר הָי֖וּ בָּעִֽיר׃
19 (KAT) Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu, než akú majú desiati vladári v meste.
19 (ROH) Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.

20 (HEM) כי אדם אין צדיק בארץ אשר יעשה טוב ולא יחטא׃
20 (WLC) כִּ֣י אָדָ֔ם אֵ֥ין צַדִּ֖יק בָּאָ֑רֶץ אֲשֶׁ֥ר יַעֲשֶׂה־טֹּ֖וב וְלֹ֥א יֶחֱטָֽא׃
20 (KAT) Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
20 (ROH) Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

21 (HEM) גם לכל הדברים אשר ידברו אל תתן לבך אשר לא תשמע את עבדך מקללך׃
21 (WLC) גַּ֤ם לְכָל־הַדְּבָרִים֙ אֲשֶׁ֣ר יְדַבֵּ֔רוּ אַל־תִּתֵּ֖ן לִבֶּ֑ךָ אֲשֶׁ֥ר לֹֽא־תִשְׁמַ֥ע אֶֽת־עַבְדְּךָ֖ מְקַלְלֶֽךָ׃
21 (KAT) Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči, ktoré sa hovoria, aby si nemusel počuť svojho sluhu, ako ťa potupuje.
21 (ROH) Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.

22 (HEM) כי גם פעמים רבות ידע לבך אשר גם את קללת אחרים׃
22 (WLC) כִּ֛י גַּם־פְּעָמִ֥ים רַבֹּ֖ות יָדַ֣ע לִבֶּ֑ךָ אֲשֶׁ֥ר גַּם־ [אַתְּ כ] (אַתָּ֖ה ק) קִלַּ֥לְתָּ אֲחֵרִֽים׃
22 (KAT) Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje, že si aj ty potupne hovoril o iných.
22 (ROH) Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.

23 (HEM) כל זה נסיתי בחכמה אמרתי אחכמה והיא רחוקה ממני׃
23 (WLC) כָּל־זֹ֖ה נִסִּ֣יתִי בַֽחָכְמָ֑ה אָמַ֣רְתִּי אֶחְכָּ֔מָה וְהִ֖יא רְחֹוקָ֥ה מִמֶּֽנִּי׃
23 (KAT) Toto všetko som skúmal v múdrosti. Povedal som si: „Rád by som bol múdry!“ - a ona sa odo mňa vzdialila.
23 (ROH) Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.

24 (HEM) רחוק מה שהיה ועמק עמק מי ימצאנו׃
24 (WLC) רָחֹ֖וק מַה־שֶּׁהָיָ֑ה וְעָמֹ֥ק ׀ עָמֹ֖ק מִ֥י יִמְצָאֶֽנּוּ׃
24 (KAT) Ďaleké je všetko, čo už bolo, a také hlboké, až prehlboké je to …, kto to odhalí?
24 (ROH) Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?

25 (HEM) סבותי אני ולבי לדעת ולתור ובקש חכמה וחשבון ולדעת רשע כסל והסכלות הוללות׃
25 (WLC) סַבֹּ֨ותִֽי אֲנִ֤י וְלִבִּי֙ לָדַ֣עַת וְלָת֔וּר וּבַקֵּ֥שׁ חָכְמָ֖ה וְחֶשְׁבֹּ֑ון וְלָדַ֙עַת֙ רֶ֣שַׁע כֶּ֔סֶל וְהַסִּכְל֖וּת הֹולֵלֹֽות׃
25 (KAT) Všetko som v duchu prezrel, aby som spoznával, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel (všetkého) - aby som poznal, že bezbožnosť je pochabosť a nerozumnosť bláznovstvo.
25 (ROH) Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.

26 (HEM) ומוצא אני מר ממות את האשה אשר היא מצודים וחרמים לבה אסורים ידיה טוב לפני האלהים ימלט ממנה וחוטא ילכד בה׃
26 (WLC) וּמֹוצֶ֨א אֲנִ֜י מַ֣ר מִמָּ֗וֶת אֶת־הָֽאִשָּׁה֙ אֲשֶׁר־הִ֨יא מְצֹודִ֧ים וַחֲרָמִ֛ים לִבָּ֖הּ אֲסוּרִ֣ים יָדֶ֑יהָ טֹ֞וב לִפְנֵ֤י הָאֱלֹהִים֙ יִמָּלֵ֣ט מִמֶּ֔נָּה וְחֹוטֵ֖א יִלָּ֥כֶד בָּֽהּ׃
26 (KAT) A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec: ženu, ktorá je ako sieť, jej srdce ako osídlo a jej ruky sú ako putá. Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť, ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.
26 (ROH) A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.

27 (HEM) ראה זה מצאתי אמרה קהלת אחת לאחת למצא חשבון׃
27 (WLC) רְאֵה֙ זֶ֣ה מָצָ֔אתִי אָמְרָ֖ה קֹהֶ֑לֶת אַחַ֥ת לְאַחַ֖ת לִמְצֹ֥א חֶשְׁבֹּֽון׃
27 (KAT) Hľa, toto som objavil, povedal Kazateľ, jedno i druhé, aby som našiel zmysel,
27 (ROH) Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,

28 (HEM) אשר עוד בקשה נפשי ולא מצאתי אדם אחד מאלף מצאתי ואשה בכל אלה לא מצאתי׃
28 (WLC) אֲשֶׁ֛ר עֹוד־בִּקְשָׁ֥ה נַפְשִׁ֖י וְלֹ֣א מָצָ֑אתִי אָדָ֞ם אֶחָ֤ד מֵאֶ֙לֶף֙ מָצָ֔אתִי וְאִשָּׁ֥ה בְכָל־אֵ֖לֶּה לֹ֥א מָצָֽאתִי׃
28 (KAT) ktorý ešte vždy hľadá moja duša, a nenašiel som ho: Našiel som jedného človeka z tisícich, ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel!
28 (ROH) čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.

29 (HEM) לבד ראה זה מצאתי אשר עשה האלהים את האדם ישר והמה בקשו חשבנות רבים׃
29 (WLC) לְבַד֙ רְאֵה־זֶ֣ה מָצָ֔אתִי אֲשֶׁ֨ר עָשָׂ֧ה הָאֱלֹהִ֛ים אֶת־הָאָדָ֖ם יָשָׁ֑ר וְהֵ֥מָּה בִקְשׁ֖וּ חִשְּׁבֹנֹ֥ות רַבִּֽים׃
29 (KAT) Hľa, iba toto som objavil: Že Boh stvoril človeka priameho, ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.
29 (ROH) Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.


Kaz 7, 1-29





Verš 1
טוב שם משמן טוב ויום המות מיום הולדו׃
Prís 22:1 - נבחר שם מעשר רב מכסף ומזהב חן טוב׃

Verš 5
טוב לשמע גערת חכם מאיש שמע שיר כסילים׃
Prís 13:18 - ריש וקלון פורע מוסר ושומר תוכחת יכבד׃
Prís 15:31 - אזן שמעת תוכחת חיים בקרב חכמים תלין׃

Verš 6
כי כקול הסירים תחת הסיר כן שחק הכסיל וגם זה הבל׃
Ž 58:9 - בטרם יבינו סירתיכם אטד כמו חי כמו חרון ישערנו׃

Verš 20
כי אדם אין צדיק בארץ אשר יעשה טוב ולא יחטא׃
1Kr 8:46 - כי יחטאו לך כי אין אדם אשר לא יחטא ואנפת בם ונתתם לפני אויב ושבום שביהם אל ארץ האויב רחוקה או קרובה׃
2Krn 6:36 - כי יחטאו לך כי אין אדם אשר לא יחטא ואנפת בם ונתתם לפני אויב ושבום שוביהם אל ארץ רחוקה או קרובה׃
Prís 20:9 - מי יאמר זכיתי לבי טהרתי מחטאתי׃
1Jn 1:8 - אם נאמר כי אין בנו חטא הננו מתעים את נפשתינו והאמת אין בנו׃

Verš 25
סבותי אני ולבי לדעת ולתור ובקש חכמה וחשבון ולדעת רשע כסל והסכלות הוללות׃
Kaz 1:17 - ואתנה לבי לדעת חכמה ודעת הוללות ושכלות ידעתי שגם זה הוא רעיון רוח׃
Kaz 2:12 - ופניתי אני לראות חכמה והוללות וסכלות כי מה האדם שיבוא אחרי המלך את אשר כבר עשוהו׃

Verš 26
ומוצא אני מר ממות את האשה אשר היא מצודים וחרמים לבה אסורים ידיה טוב לפני האלהים ימלט ממנה וחוטא ילכד בה׃
Prís 5:3 - כי נפת תטפנה שפתי זרה וחלק משמן חכה׃
Prís 6:24 - לשמרך מאשת רע מחלקת לשון נכריה׃
Prís 7:6 - כי בחלון ביתי בעד אשנבי נשקפתי׃
Prís 6:26 - כי בעד אשה זונה עד ככר לחם ואשת איש נפש יקרה תצוד׃
Prís 7:23 - עד יפלח חץ כבדו כמהר צפור אל פח ולא ידע כי בנפשו הוא׃
Prís 22:14 - שוחה עמקה פי זרות זעום יהוה יפול שם׃

Kaz 7,1 - V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.

Kaz 7,6 - Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.

Kaz 7,7 - Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.

Kaz 7,12 - "Tieň" má význam ochrany, záštity.

Kaz 7,13 - Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.

Kaz 7,17-18 - Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.

Kaz 7,19 - Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).

Kaz 7,25-29 - Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).

Kaz 7,28 - Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).