Kazateľ

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Kaz 7, 1-29

1 Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej. Lepší je deň smrti ako deň narodenia. 2 Lepšie je ísť do smútočného domu ako do domu, kde hodujú. Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu. 3 Lepšia je mrzutosť na tvári než smiech: lebo aj pri nevľúdnej tvári srdce môže byť blažené. 4 Srdce múdrych ide radšej do smútočného domu, kým srdce pochabých tiahne do domu veselosti. 5 Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých. 6 Lebo ako práska tŕnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochábľa. Aj to je len márnosť. 7 Lebo útlak môže ohlúpiť aj múdreho, ako úplatok nakazí srdce (sudcu). 8 Lepšie je končiť niečo ako začínať, lepšia je trpezlivá ako povýšenecká myseľ. 9 Neprenáhli sa svojím duchom, aby si sa zlostil, lebo mrzutosť prebýva v hrudi pochabých. 10 Nepýtaj sa: „Ako to, že predošlé dni boli lepšie ako terajšie?“ Lebo to by si sa nepýtal z múdrosti. 11 Lepšia je múdrosť spolu s dedičstvom; to je výhoda pre tých, čo vidia slnko. 12 Lebo byť v tieni múdrosti je byť aj v tieni peňazí. Osoh z poznania múdrosti je taký, že zachováva jej majiteľa pri živote. 13 Všímaj si Božie dielo! Ktože by mohol urobiť rovným, čo on raz skrivil? 14 V deň blaženosti buď blažený, v deň nešťastia si všimni: tak prvý, ako aj druhý (deň) urobil Boh, aby človek nemohol objaviť ani najmenšie zo svojej budúcnosti. 15 Všetko toto som pozoroval v dňoch svojej márnosti: stáva sa, že spravodlivý hynie aj pri (všetkej) svojej spravodlivosti; a stáva sa, že hriešnik dlho žije aj popri svojej hriešnosti. 16 Nerob sa nadmieru spravodlivým, ani si nepočínaj, akoby si bol veľmi múdry. Veď prečo by si sa mal dožiť sklamania? 17 Nepočínaj si príliš zlostne, ani sa nezachovaj až veľmi pochabo! Veď prečo by si mal zomrieť nie na svoj čas? 18 Dobre je, keď sa budeš pevne držať prvého, ale ani od druhého neodťahuj ruku! Lebo kto sa bojí Boha, má úspech vo všetkom. 19 Múdrosť dáva múdremu väčšiu silu, než akú majú desiati vladári v meste. 20 Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu. 21 Nepripúšťaj si k srdcu všetky reči, ktoré sa hovoria, aby si nemusel počuť svojho sluhu, ako ťa potupuje. 22 Lebo v mnohých prípadoch si aj tvoje srdce uvedomuje, že si aj ty potupne hovoril o iných. 23 Toto všetko som skúmal v múdrosti. Povedal som si: „Rád by som bol múdry!“ - a ona sa odo mňa vzdialila. 24 Ďaleké je všetko, čo už bolo, a také hlboké, až prehlboké je to …, kto to odhalí? 25 Všetko som v duchu prezrel, aby som spoznával, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel (všetkého) - aby som poznal, že bezbožnosť je pochabosť a nerozumnosť bláznovstvo. 26 A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec: ženu, ktorá je ako sieť, jej srdce ako osídlo a jej ruky sú ako putá. Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť, ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia. 27 Hľa, toto som objavil, povedal Kazateľ, jedno i druhé, aby som našiel zmysel, 28 ktorý ešte vždy hľadá moja duša, a nenašiel som ho: Našiel som jedného človeka z tisícich, ale ženu som z nich zo všetkých nenašiel! 29 Hľa, iba toto som objavil: Že Boh stvoril človeka priameho, ale oni vyhľadávajú premnohé úlisnosti.

Verš 1

Lepšia je dobrá povesť než (voňavý) olej. Lepší je deň smrti ako deň narodenia.

Prís 22:1 - Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

Verš 5

Lepšie je vypočuť pokarhanie od múdreho, ako by mal niekto počúvať chválospevy od pochabých.

Prís 13:18 - Chudoba s hanbou (postihujú človeka), čo nedbá na disciplínu, ten však, kto pripúšťa si k srdcu pokarhanie, bude vážený.

Prís 15:31 - Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi.

Verš 6

Lebo ako práska tŕnie pod kotlom, tak vyznieva aj smiech pochábľa. Aj to je len márnosť.

Ž 58:9 - Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

Verš 20

Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.

1Kr 8:46 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premožitelia ich odvedú do zajatia, do nepriateľskej krajiny, či už ďalekej a či blízkej,

2Krn 6:36 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a premožitelia ich odvedú do zajatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej,

Prís 20:9 - Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“

1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.

Verš 25

Všetko som v duchu prezrel, aby som spoznával, skúmal a hľadal múdrosť a zmysel (všetkého) - aby som poznal, že bezbožnosť je pochabosť a nerozumnosť bláznovstvo.

Kaz 1:17 - Preto som sa v srdci rozhodol poznávať múdrosť a tiež poznávať, (čo je) bláznovstvo a pochabosť. Ale zistil som, že aj to je iba honba za vetrom.

Kaz 2:12 - Potom som si všímal múdrosť, bláznovstvo a pochabosť, aby som videl, (aký majú význam). Čože si počne ten, kto nastupuje po kráľovi? Zaiste to, čo už kedysi (pred ním) robili.

Verš 26

A tu som našiel od smrti trpkejšiu vec: ženu, ktorá je ako sieť, jej srdce ako osídlo a jej ruky sú ako putá. Iba ten, kto je milý Bohu, vie pred ňou uniknúť, ale hriešnik padne (celkom) do jej zajatia.

Prís 5:3 - Cudzinkine pery sú medom z plásta tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej.

Prís 6:24 - aby ťa zavarovali od zlej ženy, od úlisného jazyka cudzinky.

Prís 7:6 - Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka

Prís 6:26 - Veď za pobehlicu je vari peceň chleba dosť, lež žena, (čo má) muža, na prevzácny život poľuje.

Prís 7:23 - kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život.

Prís 22:14 - Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

Kaz 7,1 - V prvom hebrejskom texte je slovná hra: lepšia je dobrá povesť (meno: šem) ako olej (šemen). Význam doslovne: vnútorná hodnota človeka je cennejšia ako jeho vonkajšok. Výrok, že smrť je lepšia od narodenia, nesmieme vytrhnúť zo súvisu, akoby tu Kazateľ prednášal o hodnote smrti. Tieto dve myšlienky najskôr tak súvisia, že dobré meno prežije aj smrť, kým voňavka po hostine hneď vypáchne. Treba sa viac starať o dobré meno než o vonkajšiu telesnú úhľadnosť.

Kaz 7,6 - Slová: tŕnie (hebr. sirim), kotol (hebr. sir) zasa predstavujú v pôvodine slovnú hru.

Kaz 7,7 - Útlak (hebr. ošeq) môže znamenať aj násilné olúpenie, ozbíjanie o majetok.

Kaz 7,12 - "Tieň" má význam ochrany, záštity.

Kaz 7,13 - Život treba brať taký, aký je. Nemáme čakať od neho iba príjemné veci, ale treba sa pripraviť aj na jeho skúšky.

Kaz 7,17-18 - Kto sa bojí Boha, ten nájde aj správnu strednú cestu, ktorá vedie k nemu.

Kaz 7,19 - Iní by chceli odchylne hláskovať hebr. slovo a dostali by zmysel: desať štítov ochranných (miesto šallitim čítajú šelatim).

Kaz 7,25-29 - Ako je múdrosť zobrazená čnostnou ženou (porov. Prís hl. 9 a 31), tak zasa pochabosť je predstavená necudnicou (Prís hl. 5 – 7).

Kaz 7,28 - Neprajný úsudok o vtedajšej žene je príznačný pre novšie knihy Starého zákona (Prís 2,16 n.; hl. 5; Sir 9,1–13; 25,17–36; 26,8–15).